V kresťanskej civilizácii bolo dieťa vnímané ako Boží dar rodine. V posledných desaťročiach sa však stáva komerčnou komoditou, ktorú možno kúpiť a materstvo sa čoraz viac považuje za uspokojenie túžob po rodičovstve za každú cenu bez ohľadu na následky.
V Paríži sa začiatkom septembra konal veľtrh so sympatickým názvom Túžba po dieťati (Désir d’Enfant), ktorý by u bežného človeka mohol navodzovať predstavu nejakej pro-life akcie, prípadne výstavy ponúkajúcej hračky, súpravičky, dupačky, detské kočíky, hojdačky a postieľky. Veľký omyl. Prehliadka, ktorá sa konala v Paríži, bola zameraná na asistovanú reprodukciu, a na proces tzv. náhradného materstva, a to napriek tomu, že vo Francúzsku zákon stanovuje trest odňatia slobody až na tri roky a pokutu vo výške päťdesiattisíc eur pre každého, kto by priamo alebo nepriamo podporoval náhradné materstvo a predaj detí!
Podľa informácií z francúzskej tlače, v sobotu ráno 5. septembra v uličkách Espace Champerret lemovaných fotografiami usmievajúcich sa bábätiek a farebnými balónmi pripravilo približne tridsať vystavovateľov špecializujúcich sa na asistovanú reprodukciu množstvo letákov, textilných tašiek a reklamných predmetov, ktorými vítali páry i osamelé osoby, ktoré by takouto formou chceli prísť k deťom.
„Najnovšia technológia vám zabezpečí zdravé dieťa.“, „Rodičovské šťastie pre tých, ktorí stratili nádej.“ „Nájdite obľúbeného darcu“,… vynímali sa lákavé slogany vyzdvihujúce radosť z rodičovstva zabezpečeného vďaka lekársky asistovanej reprodukcii.
Medzi vystavovateľmi bolo niekoľko kliník a centier asistovanej reprodukcie zo Španielska, Čiech, Ukrajiny a Kanady, ktoré vo svojich krajinách praktizujú tzv. náhradné či surogátne materstvo. Pokusy o úradný zákaz takéhoto podujatia z dôvodu, že ľudské telo považuje za tovar a nerešpektuje jeho dôstojnosť, boli – ako sa dalo očakávať – neúspešné. „Toto podujatie má čisto informatívny a nekomerčný charakter,“ znela odpoveď organizátorov výstavy, takže údajne nebolo čo zakazovať.
V sobotu po otvorení brán „Desire d’enfant“ prebehla videokonferencia o „úplne bezpečnom náhradnom materstve“, ktorú zorganizovali americkí účastníci. „Pomohli sme už viac ako dvesto francúzskym rodinám,“ chváli sa v nahranom videu manažér kliniky ORM Fertility.
Právnik Steve Snyder z Centra pre plánované rodičovstvo IARC Surrogacy radí, „ako urobiť náhradné materstvo dostupným pre čo najväčší počet rodín“. Cena ponuky zanedbateľná – „iba“ 150 tisíc dolárov a aj to za podmienky, že bude úspešné na prvý pokus.
Iný kraj, iný mrav, iná klinika, iná cena. V ukrajinskej skupine kliník Feskov sa cena náhradného materstva začína od 37 tisíc eur. Cena stúpa v závislosti od možností: Výber pohlavia dieťaťa. Výber profilu náhradnej matky, ktorej fotografie sú zverejnené na webe. Genetický skríning darkyne ovocytov. Ich technika garantuje „stopercentnú absenciu chromozomálnych porúch“, chvália sa predstavitelia Feskova. „Prispôsobujeme sa aj našim zákazníkom, ktorí nechcú cestovať na Ukrajinu. Môžu si zvoliť, či porodia v Belgicku alebo v Grécku,“ hovorí marketingová manažérka Tatiana Prychodko. Podľa nej použitie náhradných matiek „nie je otroctvom“. O niečo ďalej, IVF Couriers predstavuje svoje služby „pre budúcu generáciu“. Jej špecialita? Transport gamét (spermií a vajíčok), ale aj zmrazených embryí alebo blastocytov (štádium embryonálneho vývoja) v rámci asistovanej reprodukcie.
V neďalekej uličke sa 36-ročná Parížanka prišla informovať o klinikách, ktoré pred oplodnením in vitro vykonávajú predimplantačný skríning. Vo Francúzsku je táto technika vyhradená pre páry, ktoré môžu preniesť závažné genetické ochorenie na svoje budúce dieťa. Po dvoch potratoch sa bojí ďalšieho zlyhania a „nechce nič ponechať náhode“. „Starnem a je mi jasné, že po čase už nebudem môcť mať deti. Tieto roky sú rozhodujúce,“ zdôveruje sa.
Červená čiara
V stánku „homoparentálna možnosť v Kanade“ poskytuje francúzsky pár informácie o náhradnom materstve, ktoré sa v krajine praktizuje, prostredníctvom centra Create a agentúry Baby come true. „Dvadsať percent zákazníkov sú Francúzi,“ vysvetľuje jeden z nich. To sa urýchlilo po prijatí zákona o manželstve pre všetkých a po vydaní knihy o náhradnom materstve od Marca-Oliviera Fogiela. Dôležitú úlohu zohráva „etická“ stránka náhradného materstva v Kanade.
Dvaja muži po tridsiatke, ktorí prišli hľadať informácie, stále váhajú medzi adopciou a náhradným materstvom. „Je nám jasné, že homosexuálne páry sú pri adopcii znevýhodnené,“ vysvetľuje jeden z nich. Takže náhradné materstvo, prečo nie, ak je prístup náhradnej matky „dobrovoľný, zdravý“? Som liberál. Je na každom jednotlivcovi, čo si vyberie,“ pokračuje.
„Dobre riadený a kontrolovaný systém umožňuje vyhnúť sa zneužívaniu. Vo Francúzsku nedôjde k legalizácii skôr než o desať či pätnásť rokov. Pre nás to už bude neskoro,“ končia rozhovor.
Hoci počas diskusií o pripravovanom zákone o bioetike vláda zdôrazňovala, že náhradné materstvo je „červenou čiarou“, ktorá sa nesmie prekročiť, hnutie Manif pour tous vyjadruje hlboké poľutovanie nad dvojtvárnosťou verejných orgánov, ktoré tento „sľub nedodržali“, keď nedali príkaz na zrušenie veľtrhu.
„Ľudia si objednávajú deti priamo v centre Paríža! Prokreácia je biznis s odhadovaným obratom osemnásť miliárd dolárov“, nahlas vyjadrila svoje rozhorčenie prezidentka hnutia Ludovine de la Rochère pred bránami veľtrhu. „Prečo vláda mlčí k tomuto zotročovaniu žien a obchodovaniu s deťmi?“ Servilnosť úradov je mimoriadne znepokojujúci znak toho, že sa naša krajina vzdala úcty k človeku“, zdôraznili feministky z organizácie CoRP.
Celý tento cirkus bol dlho pripravovaný masívnou masmediálnou kampaňou v prospech surogátneho materstva, ku ktorej výrazne prispela aj verejnoprávna televízia.
Pokiaľ ide o polemiku, túto vo väčšine francúzskych médií spustila 6. septembra skupina dievčat z hnutia Le Manif por tous, ktoré so symbolickými nákupnými vozíkmi zinscenovali happening pred vchodom do výstavných pavilónov. Keď sa polemika rozpútala, francúzske LGBT skupiny sa hneď ponáhľali na pomoc organizátorom a argumentovali, že veľtrh reagoval práve na ich potrebu vybrať si maternicu na prenájom, aby mali „zaručené dieťa“, kým niektorí komentátori vyzdvihovali pracovné príležitosti, ktoré by tento nový trh vytvoril pre mladých Francúzov.
Od roku 2013, keď bol napriek mohutným demonštráciám schválený zákon o rovnakopohlavných „manželstvách pre všetkých“, prešlo už sedem rokov, a francúzska ľavica cítila, že nadišiel čas postúpiť ďalej v procese celkovej revolučnej premeny spoločnosti a požadovať všetko, s čím je manželstvo spojené, vrátane slobody plodiť a mať deti.
Akú reálnu cenu však treba zaplatiť za získanie dieťaťa takouto formou?
Čo asi cíti dieťa, ktoré má v skutočnosti viacero podivných rodičov? Je individuálnou ľudskou bytosťou alebo iba komerčným predmetom?
Naozaj sa všetko dá kúpiť? Môžu sa túžby stať právom a môžu mať väčšiu hodnotu ako práva žien, ktoré porodia dieťa, ktoré nikdy nebude ich?
Náhradné materstvo predstavuje novú formu násilia na tele ženy a na živote nenarodeného dieťaťa. Treba jasne povedať, že dobrovoľné odlúčiť matku od dieťaťa či odlúčiť dieťa od matky alebo použiť telo ženy na vlastné účely alebo dokonca požadovať život druhého, akoby šlo o nejakú vec, je násilím voči žene a voči deťom.
Jedným z vedľajších účinkov takéhoto plodenia detí bude v podstate logické vypustenie všetkých odkazov na „otca“ a „matku“ v osvedčeniach o osobnom stave a v administratívnych dokladoch v prospech „rodiča 1“ a „rodiča 2“. Všetko v mene nediskriminácie.
Súčasná logika je jednoduchá: dieťa nikdy nie je dar, ale rodičovský projekt. Ak tento projekt neexistuje, neexistuje ani dieťa. Inak ako by sa dal vysvetliť rozdiel v hodnote medzi dvanásťtýždňovým plodom, ktorý je dovolené potratiť a trinásťtýždňovým plodom, pre ktorý potrat nie je dovolený? Kto by sa opovážil tvrdiť, že sedemnásťtýždňové postihnuté embryo si zaslúži menšiu ochranu ako zdravé embryo iba preto, že je postihnuté?
Nikto sa nepýta, čo je to embryo, aké sú jeho prípadné práva, jeho charakter, hodnota života… Dnes je to všetko otázka „práva“ ženy robiť si so „svojím“ telom, čo chce.
A čo právo dieťaťa?
Francúzske Národné zhromaždenie by malo pristúpiť k hlasovaniu o vysoko kontroverznom bioetickom zákone zhruba o mesiac a strany si ostria zbrane. Prvé parlamentné interpelácie už boli v parlamente zodpovedané a vyzerá to, že členovia opozície spôsobujú vláde veľké bolesti hlavy. Celonárodné hnutie Le Manif por tous a ďalšie s ním spriaznené hnutia a organizácie zvolávajú na 10. októbra veľký protest v stovke miest, aby povedali „NIE“ zákonu, ktorý chce Macron, ale v ktorom niet nič etické.