George_Dunlop_Leslie_-_Alice_in_Wonderland.jpg

Rada mladým ženám: tu sú tri tajomstvá, o ktorých feministky nechcú, aby ste ich poznali

541
Zuzana Smatanová
Kultúra života

Nedávno som hovorila jednému príjemnému slobodnému mladíkovi o kariérnom poradenstve, ktorým pomáham mladým ženám. Poprosil ma, či by som mohla poradiť aj istej mladej dáme, o ktorú má romantický záujem. Tu je moja rada:

 

Drahá Jane,

blahoželám Ti k ukončeniu štúdia na vysokej škole a predpokladám, že najdôležitejšie nad čím teraz uvažuješ, je tvoja kariéra. Ak dovolíš, poradím ti v tom. Jedinou najdôležitejšou vecou v živote, ktorú by si mala urobiť práve teraz, je vydať sa a mať deti. Pre katolíkov dodávam, že by mali rozlíšiť, či ich Boh povoláva do manželstva alebo do zasväteného života. 

"No počkať!", povieš, "ja som predsa chcela poradiť v kariére..." 

Jane, práve toto je moja rada v prípade tvojej kariéry. Dovoľ mi vysvetliť ti to: Podobne ako mňa v Stanforde a Yale, aj teba pripravovala tvoja univerzita najmä na kariéru, a nie na to, ako byť predovšetkým ľudskou bytosťou (čo je dnes žiaľbohu prípad väčšiny najmodernejších vzdelávacích inštitúcií). Teraz sa potrebuješ na univerzitné vzdelanie pozrieť trochu s odstupom a uvažovať nad tým, čo znamená byť človekom v normálnom ľudskom živote - v tvojom prípade čo znamená byť takýmto človekom ako žena. 

Nepomýľ si kariéru s povolaním. Kariéra je prinajlepšom niečím, čo je vložené do rámca tvojho povolania, ale je mu podriadená; ´kariéru´ môžeme nazvať aj neistou modernou koncepciou. V každom prípade kariéra nie je sama o sebe životnou cestou. Práve preto potrebuješ skôr seriózne rozlíšiť svoje povolanie, než sa fixovať na kariéru. Veď Božie načasovanie je Božie, nie naše. Nedaj sa obalamutiť ilúziou, že tvojím povolaním je práve robiť kariéru; nie je to tak. 

Máme pred sebou dva fakty: Tvoje telo je utvorené tak, aby si vynosila a vychovávala deti práve teraz - nie za desať rokov, ale práve teraz - a Boh Ťa stvoril ako ľudskú bytosť, nie ako kariérneho automatického robota. Boh Ťa stvoril, miluje Ťa tak, že poslal svojho jediného Syna aby za teba zomrel a vysvetľuje ti, čo chce, aby si ty, ale platí to samozrejme pre každého z nás, urobila s týmto dobrodružstvom, ktorým ľudská existencia nepochybne je. V prvom rade máš teda "milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou" a hneď za tým "milovať svojho blížneho ako seba samého". To znamená, že Boh každého z nás povoláva aby bol svätý. Katolícka tradícia ustanovuje dve cesty ako to docieliť - zasväteným životom alebo sviatostným manželstvom. Až potom, v rámci jedného z týchto dvoch povolaní prichádza rozlišovanie špecifickej cesty začlenenia sa do spoločenstva za účelom vzájomnej pomoci, orientovanej na vertikálnu lásku Boha k nám a na horizontálnu lásku k blížnym.   

Ako aj Mary Cuffová vysvetľuje: "Žiť sám nie je žiadnym povolaním." Neverím, že by Božím zámerom pre tvoj život bolo zostať sama. Je však vysoko nepravdepodobné, že tvoje povolanie ti jedného pekného dňa len tak zaklope na dvere. Mala by si ho zámerne a aktívne hľadať s otvoreným srdcom (výbornou pomôckou pri rozlišovaní povolania sú písomné materiály a videá pátra Mikea Schmitza). Ak je tvojím povolaním manželstvo, urob si z hľadania svojho nastávajúceho prioritu. Nepokračuj v kariére a nepredpokladaj, že pána Pravého stretneš niekde ´cestou´. V Amerike sa sociálne štruktúry, pomáhajúce stretnúť budúceho manželského partnera, rozpadli alebo celkom vymizli. Preto musíš byť sama proaktívna a kreatívna, aby si nahradila absenciu týchto ´zložiek´. Povedz rodine a priateľom, že sa chceš vydávať a dovoľ im predstaviť ti možných nápadníkov (nevynadaj im, ak prípadné rande nebude žiadna bomba), pohybuj sa v spoločnosti, kde je pravdepodobné, že stretneš vhodného muža. Modli sa a dovoľ Bohu aby formoval tvoju dušu. Venuj čas materiálom o sviatostnom manželstve, najmä tomu, čím naozaj je; o manželstve sa zo súčasnej americkej kultúry nič dobré a správne nenaučíš. Teraz mi dovoľ, aby som ťa zasvätila do troch tajomstiev, o ktorých feministky nechcú, aby si ich poznala:

Prvé - je úplne v poriadku, keď sa prejavuješ ako žena, keď sa správaš žensky. Feministky sa totiž už celé desaťročia usilujú vypudiť z nás žien naše dôležité inštinkty. Realita však čoraz častejšie svedčí o opaku. Dnes počúvam ako niektorí muži hovoria o svojich budúcich ženách s radosťou, že stretli ženu, ktorá je "milá a láskavá", čo je pre feministky čosi ako spúšť na zbrani. (Upozornenie: nemýľ si to s koketovaním a flirtovaním na pracovisku, ktoré len posilňujú súperenie žien o pozornosť mužov, v ktorých to zas zvykne vyvolávať mätúce signály.)     

Druhé - feministky chcú, aby si pokračovala v kariére, čím len podporujú a propagujú svoju vlastnú agendu. Feministky požadujú pre ženy mocenské a autonómne pozície; je pre ne veľmi užitočné mať na všetkých pracoviskách toľko žien, koľko sa len dá. Požadujú v každej inštitúcii či profesii zamestnať ženy aspoň 50/50 ale lepšie, keby boli vo väčšine. Ich politika je - čím viac žien na pracovisku, tým viac kandidátiek na post budúcich riaditeliek firiem. Feministkám nejde o teba ako takú; ony ťa len zneužívajú ako ´náplň pre delo, ktorým chcú preraziť strop zo skla´. Ak feministkám naletíš na ich mýtický slogan "career über alles!” (kariéra nadovšetko!), možno zažiješ svojich povestných 15 minút slávy a zožneš pochvalu za dosiahnuté úspechy, ale keď zomrieš a stretneš sa so svojím Stvoriteľom, nebude na tom vôbec záležať. Feministky už od malička vykresľujú malým dievčatkám a mladým ženám kariéru ako slávny postup od jedného postu k druhému. Niektoré zamestnania sú pochopiteľne zmysluplné, no tu ide skôr o výnimku ako o pravidlo. Vo väčšine prípadov chcú kapitalistickí a byrokratickí mocipáni len zneužiť tvoju prácu na svoje vlastné ciele; v skutočnosti sa poriadne nadrieš, budeš sa stresovať z dysfunkčného kolektívu, tak budeš ´živoriť´ celé desaťročia a zostarneš osamote.  

Ženy môžu pochopiteľne mnohorakým spôsobom prispieť k obohateniu verejného života. Takže ´áno, aj nie´ tomuto spôsobu; v každom prípade sa musí kariéra podriadiť tvojmu povolaniu. Ak ťa Boh povoláva do manželstva a materstva, môžeš sa profesionálne rozvíjať aj neskôr v živote, resp. ak sa dá, zladiť to nejako s obdobím, kým sú deti malé. A tu sa dostávam k tretiemu tajomstvu, o ktorom feministky nechcú aby si vedela: materstvo je vznešenou a úctyhodnou životnou cestou.

Takže moja rada, čo sa týka tvojej kariéry je - že si povolaná k niečomu oveľa väčšiemu než je kariéra. Ak cítiš povolanie do zasväteného života, skúmaj ako a ktorým smerom sa to bude odvíjať. Sedením doma s myšlienkou, že "možno jedného dňa ...", sa nikam nedostaneš. Ak cítiš povolanie do manželstva, hľadaj si manžela, ktorý manželstvo chápe ako sviatosť a ktorý ti chce pomôcť naplniť tvoje povolanie milovať Boha a blížneho a túži po tom, aby si aj ty jemu pomohla s naplnením jeho povolania milovať Pána, jeho Boha a blížneho ako seba samého, čo začína tým, že hneď po Bohu miluje v prvom rade teba.

 

 

DISKUSIA k článku