(Pripomíname text z roku 2018, aj v súčasnom kontexte obzvlášť aktuálny)
Kardinál Robert Sarah vyzýva katolíkov, aby sa vrátili k prijímaniu Eucharistie na jazyk a v kľaku. V predslove knihy Frederica Bortoliho “La distribuzione della comunione sulla mano“ (Podávanie sv. prijímania na ruku) kardinál Sarah uvádza, že vo Fatime bolo jasne povedané ako treba prijímať Telo a Krv Ježiša Krista. Takisto forma „intercommunio“ je podľa kardinála Saraha ťažkou urážkou pána Ježiša.
V treťom videní, ktoré deti vo Fatime mali, sa zjavil anjel s kalichom, nad ktorým sa vznášala Eucharistia. Anjel dal potom Eucharistiu Lucii a krv z kalicha Hyacinte a Františkovi, deti prijímali na kolenách. Anjel vyzval deti, aby konali nápravu za nevďačných ľudí, ktorí urážajú Telo a Krv Ježiša Krista, deti sa potom spolu s anjelom modlili.
Podľa kardinála Saraha sa ukázalo, že modlitba za nápravu diktovaná anjelom, je dnes veľmi aktuálna. Dnes prichádza k neuveriteľným profanáciam Eucharistie zo strany satanistov. Sväté prijímanie, ktoré nie je prijímané v stave Božej milosti, alebo v prípade ak Eucharistiu prijímajú nekatolíci a bez splnenia náležitých podmienok, je takisto urážkou Pána Ježiša Krista.
Podľa kardinála Saraha náš pán Ježiš Kristus trpí aj za duše, ktoré znesväcujú Eucharistiu a odmietajú Krista a jeho obetu. Ježiš trpí o to viac, keď mimoriadny dar jeho božsko-ľudskej prítomnosti nemôže mať účinky na duše veriacich. Diablovým najzákernejším útokom sú snahy uhasiť vieru v Eucharistiu zasievaním chýb, omylov a presadzovaním nevhodných spôsobov svätého prijímania. Vojna medzi archanjelom Michalom a Diablom sa odohráva dnes aj v srdciach veriacich. Terčom hlavného satanovho útoku je obeta svätej omše a skutočná prítomnosť Ježiša v Eucharistii.
Kardinál Sarah uviedol, že diabol útočí dvoma spôsobmi. Snaží sa oslabiť vieru katolíkov v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii a pokúša sa odstrániť zmysel pre posvätnosť zo sŕdc veriacich. Dnes existuje mnoho teológov, ktorí zosmiešňujú alebo bagatelizujú význam transsubstanciácie, čo je v rozpore s magistériom Cirkvi.
Kardinál Sarah zdôrazňuje, že liturgia pozostáva z mnohých rituálov a giest, ktoré vyjadrujú našu „lásku, synovskú úctu a adoráciu k Bohu“. Preto je potrebné vrátiť sa k prijímaniu Eucharistie do úst a na kolenách, pretože táto prax vychádza z dlhoročnej tradície Cirkvi. Veľkosť a ušľachtilosť človeka, ako aj najvyšší prejav jeho lásky k Bohu, spočívajú v pokľaknutí pred Bohom. Sám Ježiš sa modlil na kolenách k svojmu Otcovi. Podľa kardinála Saraha je aj dehonestujúce, keď veriaci prijímajú Eucharistiu do rúk a postojačky podobne, ako obyčajné jedlo na ulici.
Kardinál Sarah uvádza príklady dvoch svätcov našej doby, ktorí počas celého svojho života vyjadrovali hlbokú úctu k Eucharistii – sv. Jána Pavla II. a sv. Teréziu z Kalkaty.
Svätý Ján Pavol II. vždy kľačal pred Najsvätejšou sviatosťou, a to aj vtedy, keď nemal dostatok síl a potreboval pomoc ostatných. „Do posledných dní nám chcel dať veľké svedectvo o úcte k Najsvätejšej sviatosti,“ píše kardinál Sarah. „Prečo sme takí pyšní a necitliví ku znameniam, ktoré sám Boh ponúka pre naše duchovné dozrievanie a blízky vzťah s Ním? Je skutočne také ponižujúce skloniť sa a zostať na kolenách pri pánovi Ježišovi Kristovi? “
Podobne Matka Tereza z Kalkaty, ktorú ťažko možno „považovať za tradicionalistu, fundamentalistu alebo extrémistu“, celý život vyjadrovala úctu k svätej Eucharistii. “Každý deň sa dotýkala Kristovho tela v oslabených a trpiacich telách tých najchudobnejších a najslabších. A napriek tomu, naplnená obdivom a úctivou k Eucharistii s bolesťou a smútkom hľadela na kresťanov, ktorí prijímali Eucharistiu na ruku“.
Prečo veriaci, ktorí prijímajú Eucharistiu postojačky a na ruku, neakceptujú príklady veľkých svätcov, ktorí prijímali Eucharistiu s náležitou úctou pokľačiačky a do úst? Podľa kardinála Saraha by sme mali Eucharistiu prijímať ako deti a s úctou a pokorou. Kňazi by tiež nemali prekračovať svoje právomoci a odmietať podať Eucharistiu tým, ktorí si želajú prijímať Eucharistiu pokľačiačky a do úst.
Kardinál Sarah zdôraznil pozitívnu úlohu príkladu Benedikta XVI. a vyjadril spokojnosť so skutočnosťou, že mnoho mladých ľudí sa rozhodlo začať opäť prijímať Eucharistiu s úctou do úst a na kolenách. Na záver svojich úvah upriamil pozornosť na triumf Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktoré nakoniec zvíťazí, rovnako ako zvíťazí pravda o Eucharistii a liturgii.