Francúzsky sekularizmus nadobúda čoraz viac agresívny a proticirkevný charakter. Zatiaľ čo sa každý rok vo Francúzsku v jednotlivých mestách hádajú predstavitelia sekulárneho štátu a Cirkvi, či je možné umiestniť vianočné betlehemy v radniciach a iných verejných budovách, tak napríklad LGBT komunita žiadne problémy s prezentáciou svojej ideológie nemá.
Situácia je už natoľko znechucujúca, že sa napríklad pravicový a národne orientovaný starosta Béziersu, v obavách z hystérie liberálov a sekulárnych kruhov rozhodol postaviť betlehem vo svojej radnici na špeciálny vozík, aby ho bolo možné čo najrýchlejšie odtlačiť, ak dôjde k najhoršiemu.
Mikuláš, čert, drevené betlehemy – to sú pre predstaviteľov sekulárneho štátu ohrozenia demokracie a vidia v nich kresťanské symboly, ktoré na radniciach nemajú mať miesto. Zákon o odluke Cirkvi od štátu platí vo Francúzsku od roku 1905, tento zákon využívajú sekulárne kruhy vo svojom tlaku voči Cirkvi.
Každoročné spory o betlehemy sú tiež jedným z charakteristických znakov napätia medzi štátom a Cirkvou vo Francúzsku. Liberáli arogantne požadujú zákaz vychádzania na Štedrý večer, na druhej strane ale žiadajú, aby na Silvestra mohli vyjsť ľudia do ulíc. Ľavicová politologička Francoise Dreyfusová píše o diskriminačných krokoch Cirkvi, pretože nezohľadňuje záujmy moslimov, Židov a neveriacich. Na druhej strane ale neprotestuje, ak moslimovia a Židia nezohľadňujú záujmy katolíkov. Paradoxne však nezmyselný tlak sekulárneho štátu zbližuje spomenuté denominácie v boji proti ľavicovej a liberálnej agende francúzskeho sekulárneho štátu.
Katolícka Cirkev je presvedčená o ohrození náboženskej slobody vo Francúzsku. Štát, pod zámienkou boja proti pandémii, čoraz viac zasahuje do náboženských práv a slobôd. Je proste nemysliteľné, aby vláda používala dvojitý meter vo vzťahu k Cirkvi. Na svätej omši sa môže zúčastniť maximálne 30 veriacich, obmedzuje účasť veriacich na pohreboch i pri krstoch, na druhej strane však v obchodných centrách a obchodoch sa počet kupujúcich odvádza od veľkosti celkovej plochy obchodu a nie je implicitne nastavený na 30 ľudí.
Práve na dvojitý meter vo vzťahu k Cirkvi poukázala aj Francúzska biskupská konferencia, diskriminačné rozhodnutie štátnych orgánov bolo napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd dal za pravdu francúzskej Cirkvi a uznal, že určovanie počtu veriacich na Svätých omšiach na 30 osôb bez ohľadu na celkovú plochu kostola je diskriminačné. Vo Francúzsku má Ústavný súd neotrasiteľné postavenie, neprichádza k politickým pokusom o jeho účelové zmeny alebo demontáž, či obmedzovanie právomocí na základe politických predstáv francúzskych poslancov.