Od januára do júna 2020 sa uskutočnilo 55 selektívnych potratov, čo znamená, že v prípade ak matka čaká dvojičky alebo trojičky a chce iba jedno dieťa, "zvyšné" jedno bábätko (v prípade dvojičiek) alebo "zvyšné" dve bábätká (v prípade trojičiek) sa potratia.
Údaje publikovala vláda ako odpoveď na otázku členky parlamentu za Labour party, Mary Glindonovej, ktorá ju položila štátnej tajomníčke pre oblasť zdravia a sociálnej starostlivosti. Údaje sú predbežné, podliehajú revízii a časovo pokrývajú iba prvý polrok minulého roka. Tak či onak sú konzistentné s detailnými údajmi selektívnych potratov počas predchádzajúcich niekoľkých rokov. V roku 2019 sa uskutočnilo 126 selektívnych potratov, čo je nárast o 75% oproti roku 2011, v ktorom bolo 72 takýchto potratov.
Sledujte LifeNews na MeWe social media network a pozrite si najnovšie pro-life správy bez cenzúry facebooku!
Priebeh selektívneho potratu trvá zvyčajne dva dni. Počas prvého dňa sa na základe testov rozhoduje, ktoré bábätko bude potratené a na druhý deň prebieha samotná potratová procedúra, kedy sa do srdiečka každého vyselektovaného bábätka injekčne vstrekne chlorid draselný, pričom sa to všetko sleduje na ultrazvuku. Aplikovanie chloridu draselného pri popravách v USA sa pritom považuje za natoľko bolestivé, že odsúdeným väzňom predtým poskytnú anestézu. Pri selektívnych potratoch (čo je presne to isté ako poprava) však už táto povinnosť v UK neexistuje, a to aj napriek čoraz väčšiemu množstvu dôkazov, že nenarodené bábätko naplno prežíva bolesť, aj úzkosť.
Niektoré ženy mimo UK hovoria o vlastnom selektívnom potrate. Tu je príbeh jednej z nich, uverejnený v New York Times v roku 2011. Opisuje, ako bola vďačná za to, že od nej otočili obrazovku ultrazvuku, pretože nechcela sledovať dva tiene, ktoré sa v nej vznášali. Usilovala sa na ne nemyslieť, no čím viac sa usilovala, tým viac na ne myslela. Otehotnela až ako 45-ročná, po 6-ročnom liečení neplodnosti; teraz bola v nemocnici, v 14. týždni tehotenstva a mala sa rozhodnúť, ktorý z dvoch zdravých plodov dá ´utratiť´ v tomto akoby polovičnom potrate. Neskôr sa vyjadrila: "Ak by som tieto dvojičky počala prirodzene, neselektovala by som ich, pretože by som cítila, že ide o prirodzený chod vecí, ktorý nechcete narušiť. Toto dieťa sme však utvorili umelým spôsobom - v skúmavke - vybrali sme darkyňu vajíčka a umiestnili embryo do mojej maternice. Rozhodnúť sa koľko ich donosiť je čosi celkom iné. Celé tehotenstvo bolo prakticky o konzumizme a toto bolo ďalšou vecou, ktorú sme mohli ovládať."
Ďalšia žena hovorila, že keď čakala dvojičky chlapca a dievčatko, rozhodla sa potratiť chlapčeka, pretože jedného syna už vraj má.
Komentár na UrbanBaby.com uvádza: "Niečo mi na celej tejto situácii pripadá neetické. Nedokázala by som ani oko zažmúriť, keby som vedome ukončila život dokonale zdravého dvojčaťa mojej dcérky - jej bračeka."
V roku 2011 vydal Národný inštitút zdravia a mimoriadnej starostlivosti (NICE) smernice, v ktorých sa píše, že ženám by sa mala poskytnúť informácia o "fyzických rizikách a psychologických následkoch" selektívneho potratu. Smernice upozorňujú, že procedúra potratu jedného, dvoch alebo troch plodov je sama o sebe veľmi nebezpečná a zvyčajne vedie k emocionálnym problémom matky a bábätka, ktoré zostalo z dvojičiek alebo trojičiek. Počet selektívnych potratov sa zvýšil najmä preto, že k mnohým tehotenstvám dnes dochádza po liečbe neplodnosti umelým oplodnením, výsledkom čoho často bývajú práve dvojičky alebo trojičky.
Keď vláda UK rozhodovala o nových potratových usmerneniach, ktoré sa mali minulý rok zavádzať v Severnom Írsku, ozvalo sa množstvo hlasov, ktoré žiadali výnimku z týchto usmernení, ktorá by nedovoľovala selektívne potraty. Vláda UK túto požiadavku ignorovala a preto sú dnes v Severnom Írsku selektívne potraty povolené. Hovorkyňa Right to Life v UK, Catherine Robinsonová, povedala:
"Selektívne potraty sú obzvlášť krutou formou potratu. Všetky potraty sú pochopiteľne obrovskou tragédiou, no selektívny potrat je ešte desivejší tým, že sa rozhoduje, ktoré z bábätiek zomrie a ktoré ostane žiť! Zistí vôbec niekedy bábätko, ktoré zostane žiť, čo urobili jeho sestričke či bračekovi a uvedomí si, že na ich mieste pokojne mohlo byť aj ono? Ďalším ´dôvodom´ selektívneho potratu býva postihnutie dieťaťa, napríklad Downovým syndrómom, čo vyvoláva veľmi negatívny dojem v súvislosti s postihnutím v kultúre, ktorá sa inak hrdí tým, že vôbec nediskriminuje ľudí s postihnutím. S lockdownom v súvislosti s Covid-19 sa na bezbranné a zraniteľné ženy ohľadne potratu a selektívneho potratu tlačilo oveľa viac než obvykle. To neveští nič dobré pre bábätká v maternici, čo už teraz dokazuje nárast v počte potratov vo všeobecnosti. Nikoho určite neprekvapí, keď začne rásť aj počet selektívnych potratov."