shutterstock_792806932_1024_512_75_s_c1.jpg

Európsky súd má rozhodnúť, či je pornografia ľudským právom

153
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Európsky súd pre ľudské práva súhlasil s vypočutím sťažnosti dvojnásobného vraha, ktorý si odpykáva doživotný trest odňatia slobody. Sťažnosť sa týka údajného porušenia jeho ľudských práv, pretože väzenské orgány skonfiškovali jeho pornografiu. Podľa Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ECLJ) odsúdený vrah tvrdí, že bolo narušené jeho súkromie, ako aj sloboda prejavu.

ESĽP teraz rozhodne o tom, či Európsky dohovor o ľudských právach zaručuje väzňom právo na pornografiu.

ECLJ bolo poverené zasiahnuť a predložiť argumenty proti uznaniu porna ako ľudského práva. Okrem tvrdenia, že pornografia je vo svojej podstate nemorálna (argumenty obsiahnuté na prvých troch stranách ich podania), predložili aj dôkazy, že pornografia je často násilná a môže zvýšiť sexuálnu agresivitu u jej konzumentov:

Analýza 50 najpopulárnejších pornografických videí odhalila, že 88 % scén obsahuje fyzické násilie, 49 % obsahuje aspoň jednu verbálnu agresiu; 87 % spáchaných agresívnych činov je namierených proti ženám a v 95 % prípadov sú ich reakcie buď neutrálne, alebo sú vyjadrením potešenia. V dôsledku toho pornografia prispieva k udržiavaniu škodlivých rodových stereotypov, akými sú sexizmus, machizmus, sadizmus alebo masochizmus. Tieto hormonálne stimuly a príklady násilného správania povedú k tomu, že významná časť užívateľov zníži empatiu voči obetiam násilia a zvýši agresívne a dominantné správanie. Tento dôsledok sa musí brať do úvahy najmä v prípade väzňa vo väzenskom prostredí.

Globálne povedomie o škodlivosti porna rastie s ohľadom na spoluúčasť pornopriemyslu na znásilňovaní, sexuálnom zneužívaní, mučení, sadizme, zneužívaní detí a obchodovaní s bielym mäsom (známy je nedávny prípad odhalení na najznámejšej porno webovej stránke Pornhub - prípad sa dostal len za niekoľko dní zo stránok The New York Times až do Kongresu a ďalších komôr). Druhým nemenej dôležitým faktorom je aj miera, do akej pornografia ako primárny sprostredkovateľ sexuálnej výchovy priamo prispieva k vytvoreniu novej a veľmi reálnej kultúry znásilňovania.

Myšlienka, že väzni – z ktorých mnohí si odpykávajú tresty za páchanie práve tých činov, ktoré sa vo veľkej časti mainstreamovej pornografie vykresľujú ako fantázia – by mali mať ľudské právo sledovať, ako sú iné ľudské bytosti degradované, sexuálne zneužívané, ponižované a týrané, by bola popretím samotného významu ľudských práv. Okrem toho uspokojovanie zvrhlých túžob a krutých fantázií, ktoré podnietili činy vedúce k uväzneniu, je hlboko kontraproduktívne pre rehabilitáciu väzňov: Násilník, ktorý trávi čas za mrežami, je vzrušený zobrazením sexuálneho násilia z iniciatívy štátu.

ECLJ tiež uvádza, že členské štáty Európskej únie majú slobodu obmedziť slobody "v záujme ochrany morálky, ako aj bezpečnosti, zdravia alebo práv iných", čo je "výhradné právo uznané dohovorom v článkoch 8, 9, 10, 11 a 12". (Príkladom toho môže byť skutočnosť, že Írska republika až donedávna zakazovala potraty.) Závažné sú aj obavy o zdravie, pričom ECLJ spomína "rozsiahly výskum, ktorý preukázal, že opakované sledovanie pornografie spôsobuje riziko závislosti, ako aj početné psychologické patológie a poruchy vzťahov".

Vzhľadom na nedávne verejné diskusie v severských štátoch a Spojenom kráľovstve o nebezpečenstvách pornografie a rizikách pre verejné zdravie, ktoré digitálny sexuálny obsah v čoraz väčšej miere predstavuje, Európsky súd pre ľudské práva si v tejto diskusii pravdepodobne vypočuje aj ďalšie zainteresované strany. Rozhodnúť, že dvojnásobný vrah nemá právo objektivizovať, konzumovať a ponižovať ľudí, pokiaľ je vo väzení, na to netreba špeciálne vzdelanie. Čoskoro však uvidíme, či to aj samotný Súd vidí podobne.

 

DISKUSIA k článku