"Osobe, ktorá hovorí: ‘Osobne som proti potratom, ale ak to ľudia chcú urobiť, nechám im tú slobodu’..."
Kardinál Francis Arinze z Nigérie dostal na konferencii Totus Tuus v roku 2007 otázku na politikov, ktorí sú osobne proti potratom, no napriek tomu ich politicky podporujú. Ako by mali reagovať verní Katolíci?
Tu je jednoduchá, ale výstižná odpoveď o tom, prečo je táto argumentácia "osobne som proti, ale..." chybná:
"Vy by ste mohli povedať: ‘Ste členom Senátu alebo Kongresu; osobne nie som za to, aby sme vás všetkých zastrelili...‘" V tom sa začal dav na konferencii smiať.
"Ale ak vás chce niekto zastreliť všetkých v Senáte alebo vás všetkých v Kongrese, je to tiež osobné (pro-choice) rozhodnutie danej osoby. Ale osobne som proti.’
"O tom presne hovorí! Hovorí, že on sám nie je za zabíjanie týchto miliónov detí v maternici, ale ak to chcú urobiť iní, je pro-choice. Presne to hovorí."
Kardinál Arinze predstavuje to, čomu sa hovorí argument reductio ad absurdum: v ktorom človek preberá princípy argumentácie svojho oponenta a ukazuje, že ak sa dovedú do logického záveru, vedú k absurdite, a preto sú nesprávne.
V tomto prípade by kardinál Arinze ani nikto iný nepovolil, aby niekto strieľal na členov Kongresu; ani by nikto nepovedal, že je osobne proti tomu, ale bude chrániť právo osoby strieľať členov Kongresu – to by bolo všeobecne považované za absurdné.
A o to ide. Je absurdné, ak niekto povie, že súhlasí, že potraty znamenajú zabíjanie nevinných detí a tým pádom sú hlboko nemorálne, no stále chráni politické právo ostatných zabíjať ich deti.