Auroru Griffinovú som stretol jedného večera v katolíckom informačnom centre Opus Dei vo Washingtone, DC. Podpisovala tam svoju novú knihu a zhovárala sa s ľuďmi. Pozvánka v emaili ma informovala, že pôjde o podujatie s názvom "Boh a žena na Harvarde" proti klasickej knihe Williama F. Buckleya "Boh a muž na Yale".
Táto Buckleyho kniha, ktorá umiestňuje vtedajších mladých intelektuálov na výslnie, automaticky pomenováva profesorov, o ideologickej dispozícii ktorých je Buckley presvedčený, že zradí kresťanské korene Yale. Na druhej strane Griffinovej kniha začína bojom s oveľa väčším nepriateľom, samotným satanom a jeho snahou zosmiešniť kresťanstvo v Harvarde. Aurora približuje udalosť z roku 2014, kedy bola na Harvard pozvaná skupina satanistov, aby tam usporiadali čiernu omšu. Ako verná katolíčka a študentská líderka na kampuse sa Aurora rozhodla proti tomuto zlu bojovať. Postupne sa stala líderkou hnutia, ktoré začalo na univerzite a získalo napokon celonárodnú pozornosť. Aurora pripúšťa, že to bola určite najdôležitejšia vec, akú počas svojho štúdia na Harvarde urobila - otvorene prejavila úctu Bohu a úspešne pomohla zabrániť konaniu hanebného protikatolíckeho rituálu na pôde študentského kampusu. Píše: "Rozhodnutie, či mám vziať na seba túto rolu, bolo určujúcim okamihom mojej univerzitnej kariéry. Vďaka milosti Božej som však našla odvahu a prijala úlohu líderky v boji proti čiernej omši, aj keď to znamenalo obetovať čas prípravy na skúšky." Skutočnosť, že Griffinová viedla túto kampaň v priebehu svojho posledného týždňa na Harvarde totiž znamenala, že išlo o záverečné týždne skúšok, počas ktorých sa všetci študenti uzatvárali do knižníc a študovali obklopení horami papiera. Tento Aurorin postoj vypovedá veľa o jej prioritách, ako aj o integrite a povahe jej viery a osobnosti.
Aurora sa stala poberateľkou tzv. "Rhodes scholarship", čo je jeden z najprestížnejších medzinárodných štipendijných programov na svete pre študentov, ktorí chcú študovať v Oxforde. Aurora tu chce získať vyššie vzdelanie v odbore teológia. Na Oxforde začína písať svoju knihu: Ako som zostala katolíčkou na Harvarde - 40 tipov pre veriacich univerzitných študentov, ktorú vydalo vydavateľstvo Ignatius Press. Griffinovej kniha je veľmi pútavá a pôsobivá. V krátkych a zaujímavých kapitolách v nej poskytuje 40 praktických usmernení o tom, ako na univerzite žiť životom veriaceho katolíka. Kniha je veľmi užitočná nielen pre študentov, ale aj pre všetkých, ktorí ich vedú a usmerňujú - rodičov, profesorov, kňazov, duchovných vodcov. Okrem iného sa v nej píše o usmernení pre katolícke dvojice pri randení, o používaní sociálnych médií a technológií, o modlitbovom živote, o dôležitosti vzdelávania mysle aj ducha katolíckou literatúrou a duchovným čítaním, o sledovaní liturgického kalendára a mnoho iných vecí. Sú to skvelé a drahocenné náhľady, ktoré potencionálne privádzajú ľudí, ktorí túto knihu otvoria a prečítajú si ju, k očistnej zmene ich života.
Griffinová ďalej vysvetľuje, že veriaci katolícki študenti sa v ničom neukracujú o skúsenosti zo života univerzitného študenta, len ho prežívajú hutnejším a zmysluplnejším spôsobom. Opisuje priateľstvá, študijné návyky a pracovnú etiku, ktoré pestuje, klub študentiek, ktorý pomáhala založiť, aktívny spoločenský a komunitný život, v ktorom pôsobí, morálne kauzy, v ktorých dokázala obstáť vďaka svojim pevným postojom vo viere - všetko toto dokazuje, o koľko viac počas svojho pôsobenia na univerzite získala, a to nie aj napriek svojej aktívnej katolíckej viere a identite, ale práve vďaka nej. Aurora vysvetľuje, že "zmyslom času, stráveného na univerzite, je milovať nášho Pána oveľa viac a rozvíjať svoje schopnosti, aby sme mu mohli ešte účinnejšie slúžiť. Vieru na univerzite som neprežívala len ako akýsi dodatok svojej školskej činnosti, voľného času a spoločenského života, ale práve ako niečo, čo všetky tieto veci v mojom živote formovalo".
"Viera mi pomáhala vydržať študovať aj neskoro v noci, keď som bola síce unavená, no cítila som povinnosť byť dobrým správcom talentov, ktorých sa mi dostalo. Viera bola orientačným bodom môjho štúdia a aj vďaka nej som nepovažovala ani jeden predmet štúdia za menejcenný. Viera ma priviedla k stretnutiu s priateľmi, z ktorých sa budem tešiť celý život ... Roky, ktoré som strávila na univerzite pre mňa znamenali veľa. Zdokonalila som sa v najdôležitejšej veci zo všetkých - v poznaní Boha. Po absolvovaní štúdia som vykročila do sveta s takým pokojom a zmyslom pre povinnosť, aký nemajú ani moji najúspešnejší neveriaci priatelia."
Z autobiografických úryvkov knihy vzniká mozaika príbehu odvážnej mladej ženy, ktorá vystúpila na obranu svojej viery vtedy, keď proti nej útočila svetská univerzitná Ivy League (spočiatku názov športového združenia 8 elitných súkromných univerzít na severovýchode USA, dnes všeobecné označenie tejto skupiny najprestížnejších amerických univerzít ako celok; pozn. prekl.) a od ktorej sa všetci ostatní môžu učiť ako prehlbovať svoj život viery a meniť nielen život na univerzite, ale celkove zlepšiť svoj život. Aurorina kniha nie je tradičným životopisom; obsahuje aj veľa osobných postrehov a anekdot zo života, vďaka čomu vytvára ideálnu rovnováhu medzi usmerneniami a radami pre univerzitných študentov a spomienkami na vlastnú životnú púť. Niektoré z nich sú skutočnými pokladmi. Posúďte sami - tu je jedna z jej štúdia na Oxforde: "Pri príležitosti rôznych sviatkov majú katolíci príležitosť prejaviť svoju vieru aj verejne - napríklad pri procesii na Božie Telo. Tento rok sme v Oxforde išli v procesii so stovkami ľudí, na čele bol kňaz s monštranciou a ďalší s megafónom, spieval hymny a predmodlieval sa posvätný ruženec. Veľa ľudí vychádzalo von z pubov a obchodov a hľadeli na nás, no niektorí si aj kľakli a prežehnali sa. Bola to neuveriteľná skúsenosť, takto svedčiť o svojej viere v takom sekulárnom priestore. S Kristom pred sebou som sa cítila nepremožiteľná. Bola som nesmierne vďačná a hrdá na to, že som katolíčka."
Kniha je aj napriek svojmu názvu "40 tipov pre veriacich univerzitných študentov" vhodná na posilnenie duchovného života každého katolíka. V jednej jej časti, venovanej modlitbe, ponúka Aurora niekoľko veľmi užitočných techník a rád ako rozvíjať vlastnú spiritualitu. Auroru ovplyvnila najmä bohatá spirituálna tradícia sv. Josemaríu Escrivá a jeho diela Opus Dei, ktorého ústrednou motiváciou je posväcovanie našej práce. Aurora píše. "Sv. Josemaría učí, že v škole máme dvojnásobné povolanie - byť usilovným študentom a preukazovať lásku priateľom. Práca v škole, spoločenský život a viera sa tu absolútne dopĺňajú, takže všetko spoločne slúži nášmu rastu vo svätosti." Jedným z pokladov spirituality Opus Dei je pochopenie pokánia - inými slovami, pomáha nám pochopiť ako prijať kríž a ako dať zmysel utrpeniu. Griffinová vysvetľuje, koľko táto spiritualita dala jej: "Opus Dei mi ukázalo, že podnikať uvážené kroky pri zveľaďovaní viery ti pomôže vysporiadať sa so všetkými problémami, aj s fyzickým utrpením a stratou. Po rozhovoroch s kňazmi a po mnohých duchovných cvičeniach som presvedčená, že pre veriacich ľudí je utrpenie niečím odlišným. Katolíci cítia bolesť ako všetci ostatní, no pre nich má zmysel a nádej na riešenie. Prácu v škole môžem obetovať Bohu ako modlitbu a bolesti chrbta ako výkupné za hriech. Ťažkosti a trápenia môžem obetovať v modlitbe za duše svojich blízkych, ktorí nás už predišli do večnosti a mám nádej, že sa s nimi opäť stretnem."
Jedna z kapitol je venovaná rozlišovaniu povolania vrátane možnosti kňazského či rehoľného života pre tých, ktorí cítia, že ich Pán k nemu povoláva. Ponúka tri z najpodstatnejších bodov, ktorými sa má človek riadiť, aby napokon dospel k správnemu rozhodnutiu. Duchovný správca kampusu má byť pripravený poskytnúť poradenstvo študentom, ktorí za ním v tejto súvislosti prídu. Rodičia takéhoto študenta majú tak skvelý zdroj informácií ako svojho syna či dcéru lepšie viesť a usmerňovať. Najväčším benefitom pre takého študenta je rada, vyplývajúca z praktického života a skúsenosti. V úvode knihy píše Peter Kreeft: "Niektoré knihy sú skvelým filozofickým alebo vedeckým dielom. Táto sa však vyznačuje čímsi vzácnejším a nezvyčajnejším - zdravým rozumom. Griffinová priam inštinktívne rozumie ľudskej povahe a prirodzenosti. Je ženou viery a je zároveň pragmatičkou, čiže niekým, kto poskytuje praktické rady a názory tým, ktorí by chceli podľa princípov tejto jej knihy žiť ... Veľkú úlohu zohráva pochopiteľne aj pečať viery. Pri niektorých autoroch jednoducho vnímate, že je to muž, či žena modlitby, viery. Ich slová majú nenapodobiteľnú hĺbku a mysterióznu kvalitu, akúsi vrúcnosť v jazyku, ktorá sa pri čítaní dotýka duše a dáva jej ´vnútorné pomazanie´, vďaka ktorému pochopíme pravdu. Jednou z takýchto autoriek je aj Aurora. Keď čítate jej prácu, jasne vnímate, že pisateľka má veľmi blízky, dôverný a vrúcny vzťah k Bohu. Jej kniha nás inšpiruje k silnejšiemu prežívaniu viery vo všetkých oblastiach nášho života."
Prvá kniha Aurory Griffinovej sa hneď dostala na zoznam katolíckych autorov, ktorých dielo výrazne prispieva k posilneniu a obnoveniu Cirkvi a Božieho ľudu. Kniha je výstižná, ľahko sa číta, má zmysel - duchovný aj pragmatický, je to skrátka kniha, ktorá by nemala chýbať v žiadnej katolíckej knižnici.