Ostrieľaný vatikánsky novinár si myslí, že nová legislatíva pápeža Františka namierená proti tradičnej latinskej omši povedie napriek svojim cieľom k rozkvetu klasického obradu.
Robert Moynihan, zakladateľ časopisu Inside the Vatican a autor knihy Finding Viganò, v rozhovore uviedol, že pápežove nové obmedzenia tradičnej liturgie prinesú oživenie usus antiquior. Moynihan si zároveň myslí, že tieto reštrikcie sú výsledkom liturgickej revolúcie, ktorá funguje v tandeme s túžbou propagovať "novú ľudskosť bez predstavy o Bohu".
V rozhovore s redakciou LifeSite o nedávnom motu proprio pápeža Františka Traditionis Custodes (TC) Moynihan povedal, že ho neprekvapil tento dokument, ktorý ukladá ťažké okovy na tradičnú liturgiu Katolíckej cirkvi. Zmienil sa o rastúcom počte správ, ktoré varovali pred príchodom tohto motu proprio, ako aj o komentároch vysoko postavených členov kúrie o "konci starej omše".
"Neznamená to koniec starej omše, je to však snaha zastaviť jej rast," povedal Moynihan a s nádejou prekvapivo dodáva: "Myslím si, že svojím spôsobom je to to najlepšie, čo sa mohlo stať."
"Myslím si, že láska k starej omši sa teraz v istom zmysle znova prebudí vďaka snahám o jej potlačenie."
Podľa Moynihana boli mnohí v Cirkvi v "stave námesačnosti", pretože si len málokto uvedomoval dôležitosť starej omše. Moynihan tvrdí, že "pokus úplne rozdrviť starú omšu" vyvolá presne opačný efekt, čo bude mať za následok vzkriesenie tradičnej liturgie.
Traditionis Custodes je produktom "revolučných" liturgických zmien
Moynihan si posvietil na liturgickú revolúciu, ktorá sa šírila Cirkvou v rokoch po Druhom vatikánskom koncile, a diskutoval o tom, ako to následne viedlo v vyhláseniu TC.
Tento proces viedol v štyridsiatych až sedemdesiatych rokoch minulého storočia vplyvný vatikánsky duchovný, monsignor Annibale Bugnini. Bugnini zastával množstvo kuriálnych pozícií, medzi ktorými boli aj jeho úlohy sekretára Prípravnej predkoncilovej komisie pre liturgiu. Neskôr pôsobil aj ako sekretár Komisie pre realizáciu záverov koncilu a uskutočnenia pokoncilovej liturgickej reformy a sekretár Kongregácie pre Boží kult
Ako predstaviteľ liturgických reforiem Bugnini vyhlásil "revolučný krok" zmeny omše Katolíckej cirkvi. Z tohto dôvodu je Bugnini označovaný za architekta Novus Ordo alebo novej omše.
"Muž, ktorý primárne učinil rozhodnutie zmeniť omšu, je Bugnini," uviedol Moynihan.
V rámci predbežného pokusu porozumieť Bugniniho rozhodnutiu dekonštruovať cirkevnú liturgiu sa Moynihan zmienil o debate, ktorú kedysi viedol so starším arcibiskupom o revolúcii liturgie v 60. rokoch.
Prelát mu vyrozprával slávny príbeh o aktovke arcibiskupa Bugniniho: ako počas zasadnutia liturgickej komisie zostala v miestnosti nestrážená aktovka. Keď sa k nej nikto neprihlásil, duchovenstvo ju otvorilo a našlo v nej list adresovaný Bugninimu, ktorý bol podpísaný veľmajstrom talianskej rady slobodomurárov.
Moynihan varoval, že nemôže úplne preukázať pravosť tejto správy, ale dosvedčil, že príbeh, ako ho sám zopakoval, je pravdivý tomu, čo mu povedal arcibiskup, ktorý bol prítomný a stále žije. Keď sa Moynihan nedávno obrátil na tohto arcibiskupa v tej istej záležitosti, prelát mu povedal, že "nemôže už nikdy viac hovoriť o týchto záležitostiach", pričom narážal na možné príkazy vysokých predstaviteľov vo Vatikáne.
Útoky na liturgiu podporené odmietnutím Krista
Táto liturgická revolúcia a jej vplyv na kroky pápeža Františka budú hlbšie preskúmané, keďže Moynihan sa tomu venuje vo svojich pravidelných "Listoch Moynihana". Autor zatiaľ poznamenáva, že revolúcia je momentálne spojená so "sekularizovanou" túžbou "všetko resetovať" vo svetle globálnych otrasov COVID-19.
"Čiastočným cieľom je zrejme zablokovať akýkoľvek prístup k inému príbehu ... až k miestu, kde môžete konfrontovať Boha."
Toto miesto je najvýznačnejšie "v Cirkvi", kde Boh poskytuje "odpustenie".
"Ak už Kristus nie je na zreteli ... tak už vo svete neexistuje posvätnosť, máme tu iba sekulárnosť."
Skúsený vatikánsky novinár súhlasí s tým, že odpor voči tradičnej liturgii, prejavovaný najmä v Traditionis Custodes, sa rodí aspoň čiastočne zo "strachu" niektorých členov Cirkvi, ktorí rozkvet tradície vnímajú ako "obmedzený mysticizmus, ktorý je lepšie potlačiť."
Toto vysvetlenie útoku na tradičnú liturgiu je však tým "najlepším konštruktom", dodal Moynihan, ktorý naznačil, že útok by mohol znamenať niečo zlovestnejšie.
"Mohlo by to byť aj to, čo teraz opisujem ako skutočné potlačenie príležitosti priblížiť sa k Bohu, k transcendentnému, k večnému životu. Z dosiahnutia tohto cieľa sú veľmi nadšení globalisti, sekularisti a ľudia, ktorí snívajú o ľudstve bez predstavy o Bohu."
V porovnaní s nástupom komunistov k moci v Rusku, kde "Cirkev vyhodili do povetria", Moynihan tvrdí, že odpor voči cirkevnej tradícií je poháňaný chápaním tradičnej liturgie a celej tradície Cirkvi ako "prekážky k ich úplnej moci ovládať všetkých ľudí."
"Boj napokon predstavuje otázku, čo to znamená byť človekom," uviedol Moynihan. Publicista sa pritom odráža od cirkevného učenia, ktoré hovorí, že človek je "dušou a telom, ktoré je stvorené na Boží obraz a podobu, a ktoré túži byť vo vzťahu s týmto Bohom ... Podľa svetského názoru nič také neexistuje."
Moynihan vyzýva ľudí k obráteniu sa ku "zdrojom", aby sme sa v ťažkých časoch "pokúsili zreformovať naše vlastné duše a potom sa vrúcnejšie než kedykoľvek predtým oddali tomu, čo považujeme za poklady Cirkvi, a bránili ich. A zároveň nesmieme akceptovať, aby boli oltáre úplne odstránené."
Napriek mnohým útokom na cirkevnú tradíciu Moynihan pripomína, že "búrlivé vlny" môžu byť pre Cirkev prospešným obdobím.
"V istom zmysle sú tieto búrlivé vlny dobré - keď sa nachádzate v pokojných časoch, môže vás viera príliš učičíkať."
"Myslím si, že sa všetci musíme vrátiť k tým najhlbším veciam, ktoré poznáme, a znovu ich potvrdiť."
"Myslím si, že veľké plody tejto doby budú pozoruhodné, ale je možné, že prejdeme veľkým krízovým obdobím."
Moynihan v súvislosti s Kristovým utrpením a smrťou poznamenal, že aj Cirkev "si musí prejsť týmto utrpením".