40-ročného rwandského imigranta, ktorý je už podozrivý zo založenia ničivého požiaru vo francúzskej katedrále, vypočula polícia v súvislosti s vraždou katolíckeho kňaza na západnom Francúzsku.
Muža, ktorého médiá identifikovali ako Emmanuela Abayisengu, privítali v katolíckom náboženskom spoločenstve, ktoré viedla práva obeť, 61-ročný otec Olivier Maire. Konkrétne ide o obec Saint-Laurent-sur-Sèvre v departemente Vendée.
Abayisenga sa údajne stretol s pápežom Františkom vo Vatikáne v roku 2016. O štyri roky neskôr bol zatknutý a prepustený na kauciu po požiari 8. júla 2020 v Katedrále sv. Petra a Pavla v Nantes, kde pracoval ako dobrovoľný strážca.
Vraždu Mairea, provinciála monfortánskych misionárov (Máriina spoločnosť), oznámil 9. augusta minister vnútra Gérald Darmanin.
Darmanin, ktorý v pondelok večer navštívil Saint-Laurent-sur-Sèvre, vyjadril solidaritu s francúzskou katolíckou komunitou na sociálnych sieťach.
"Smerujem všetku svoju podporu Katolíkom našej krajiny po dramatickej vražde kňaza vo Vendée," napísal Darmanin na svojom twitterovom účte.
Pôvodné správy hovorili o tom, že Maire zomrel následkom fyzického napadnutia. Výsledky pitvy sa očakávajú neskôr. Úrady neuviedli, kedy mohlo dôjsť k zabitiu a za akých okolností.
Biskup François Jacolin z Luçonu, diecézy zahŕňajúcej department Vendée, lamentoval nad "brutálnou smrťou" Mairea.
"Otec Olivier Maire zomrel ako obeť svojej veľkorysosti, ako mučeník lásky," uviedol vo vyhlásení z 9. augusta.
Francúzske média informovali, že podozrivý prišiel pondelok ráno na policajnú stanicu v meste Mortagne-sur-Sèvre a oznámil dôstojníkom, že zabil kňaza.
Podozrivý bol vzatý do väzby a polícia bola vyslaná na adresu uvedenú podozrivým, kde našli telo Mairea v spoločných priestoroch budovy náboženskej komunity, v ktorej žil.
Francúzske katolícke noviny La Croix informovali, že podozrivý bol nedávno prepustený po psychiatrickej hospitalizácii. Zástupca miestneho prokurátora Yannick Le Goater potvrdil, že podozrivý bol mesiac hospitalizovaný. Prokurátor uviedol, že polícia si nemyslí, že vražda súvisí s terorizmom.
Na fotke z 11. novembra 2016, ktorú prvýkrát zverejnili francúzske katolícke noviny La Croix 15. júla, je muž identifikovaný ako Abayisenga, ktorý zdraví pápeža Františka počas audiencie so sociálne vylúčenými ľuďmi vo Vatikáne.
Pápež sa údajne stretol s Abayisengom počas zhromaždenia k Európskemu festivalu radosti a milosrdenstva vo vatikánskej aule Pavla VI.
Podujatie pre sociálne vylúčených ľudí zorganizovala francúzska organizácia Fratello v rámci Mimoriadneho Svätého roka Božieho milosrdenstva.
Noviny La Croix tiež informovali, že francúzske úrady zamietli žiadosť podozrivého o azyl a doručili mu tri oznámenia, že má opustiť Francúzsko, a to v rokoch 2016, 2017 a 2019.
Podozrivý bol vo väzbe po požiari v Nantes v júli 2020 až do prepustenia na kauciu v máji tohto roku, uviedli noviny.
Jeho prepustenie pod súdnou kontrolou zahŕňalo podmienky, ako napríklad povinnosť prihlásiť sa dvakrát mesačne na úradoch a zdržiavať sa v komunite v Saint-Laurent-sur-Sèvre.
La Croix uviedli, že Maire privolal políciu 20. júna potom, čo podozrivý vyjadril želanie opustiť komunitu. Podozrivý bol následne hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. 29. júla bol prepustený a vrátil sa do náboženskej kongregácie.
Noviny uviedli, že úrady podozrivého nedeportovali, pretože chceli zaistiť, aby bol k dispozícii na súdne pojednávanie v súvislosti s požiarom katedrály.
Vražda okamžite vyvolala politickú diskusiu, kde Marine Le Penová, predsedníčka Národného združenia, anti-imigračnej strany, kritizovala úrady za to, že podozrivého nedeportovali.
"Vo Francúzsku môžete byť ilegálnym migrantom, podpáliť katedrálu v Nantes, nikdy nebudete deportovaný a následne sa opäť dopustíte zločinu vraždou kňaza," napísala na Twitteri.
Minister vnútra Darmanin kritiku odmietol.
"Pani Le Penová namiesto vyjadrenia súcitu s Katolíkmi, ktorí privítali tohto vraha, polemizuje a to bez znalosti faktov: tento cudzinec nemohol byť vyhostený napriek príkazu na vyhostenie, pokiaľ nebola zrušená jeho súdna kontrola," reagoval Darmanin.
Le Penová sa chystá kandidovať vo francúzskych prezidentských voľbách proti súčasnému prezidentovi Macronovi v apríli 2022.
Macron na počesť kňaza na sociálnych sieťach uviedol, že Maireova veľkorysosť a láska k druhým sa odzrkadľovali na črtách jeho tváre.
"V mene národa vzdávam hold otcovi Olivierovi Mairovi. Úprimnú sústrasť montfortánom a všetkým Katolíkom Francúzska. Ochrana veriacich je priorita."
Olivier Faure, vysoko postavený člen francúzskej socialistickej strany, označil Mairea za "spravodlivého muža".
Povedal, že kňaz "by nepochybne neznášal, keby jeho vražda vyvolávala polemiky".
"Úprimnú sústrasť všetkým, ktorí ho milovali. Úplne odsudzujem zločinca, ktorý položil ruku na muža, ktorý mu poskytol pomoc," napísal Faure na Twitteri.
Kardinál Robert Sarah, bývalý prefekt Vatikánskej kongregácie pre boží kult, reagoval na tieto správy prosením o orodovanie sv. Ľudovíta Máriu de Grignion z Montfortu, zakladateľa Máriinej spoločnosti, a svätého Jána Pavla II. (pápež od roku 1978 do 2005).
"Sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu a sv. Ján Pavol II., zostaňte s nami, prosíme vás," uviedol na Twitteri.
Francúzska biskupská konferencia (známa ako CEF) a Konferencia náboženstiev Francúzska (CORREF) vydali 9. augusta spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili "obrovský smútok a šok".
"Strojca tejto vraždy bol s otcom Olivierom Mairom a dnes ráno sa dostavil na políciu," uvádza sa vo vyhlásení.
"Okolnosti tejto tragédie nateraz nie sú známe."
"CEF a CORREF uisťujú jeho rodičov, jeho rodinu, monfortských misionárov, komunitu baziliky svätého Ľudovíta Máriu de Grignion z Montfortu v Saint-Laurent-sur-Sèvre a celú veľkú montfortskú náboženskú rodinu o svojich modlitbách."
"Otcovia a bratia Máriinej spoločnosti (známej ako montfortskí misionári) sú prítomní na všetkých piatich kontinentoch. Pokračujú v projekte svojho zakladateľa, aby vytrvalo hlásali Evanjelium čo najbližšie všetkým ľuďom."
V kázni z októbra 2020 Maire hovoril o dôležitosti služby ľuďom na "periférii", pričom citoval najnovšiu encykliku pápeža Františka Fratelli tutti.
"Odvážme sa posadiť sa na moment na bratské zdieľanie, majme odvahu posedieť s najchudobnejšími, vylúčenými a odmietnutými."