Keď dochádza k stretu viery a politiky, často sa stáva, že ľudia sú naklonení postaviť sa na jednu stranu a zabúdajú na ľudskosť a púšťajú sa do nepriateľstva.
Názorným príkladom toho, ako si udržať ľudskosť v kresťanskom duchu, predviedol český kardinál Dominik Duka, keď sa ho pýtali na dvoch jeho zamestnancov, ktorí kandidujú za pravicové strany.
Politické aktivity Josefa Nerušila a Hany Lipovskej vyvolali vážne námietky liberálnych Katolíkov v Českej Republike. Dvadsaťšesť prominentných Katolíkov zverejnilo list vyzývajúci kardinála Duku, aby zaprel túto dvojicu. V otvorenom liste sa uvádza:
Obávame sa, že niektoré informácie o vašich postojoch sú pre katolícku i nekatolícku verejnosť mätúce, a v očiach mnohých ľudí sa vďaka nim legitimizujú politické sily, ktorých pôsobenie úplne odporuje základným princípom evanjelia, radosti, pokoja a spravodlivosti.
Domnievame sa preto, že v tejto chvíli je naliehavo potrebné, aby ste sa jasne a presvedčivo postavili na stranu pravdy a spravodlivosti, na stranu demokratického smerovania našej krajiny, a podporili tak aj prestíž Katolíckej cirkvi v očiach verejnosti. Dojem, že Katolícka cirkev sa nebezpečne zahráva s extrémnymi politickými prúdmi, posilnený neistotou o Vašich skutočných názoroch, by mohol naopak viesť k ďalšiemu odklonu ľudí dobrej vôle od Katolíckej cirkvi.
Napriek tomu, že kardinál Duka čelil tlaku verejnosti zaprieť spomínanú dvojicu, poskytol rozhovor Konzervatívnym novinám, v ktorom na túto tému uvážene a kresťansky odpovedal:
Cirkev nie je organizácia, ktorá by viedla politický život. Aj keď je často spájaná s určitými hnutiami. Mohlo to tak v histórii byť, ale druhý vatikánsky koncil deklaroval, že táto cesta nie je možná. Každý z Katolíkov si vyberá podľa svojho svedomia. Vieme a poznáme vyhlásenia pani Lipovskej, takže teraz bude záležať na nej, do akej miery ona naplní svoje poslanie a akým spôsobom pôjde ďalej. Ani biskupská konferencia nehovorí veriacim, ktorá strana je voliteľná a ktorá nevoliteľná. Musí rešpektovať slobodu svedomia a mať aj dôveru v našich veriacich, že dokážu svoje politické angažmán vykonať v duchu a svedomí kresťana. Viac k tomu z pozície svojho úradu povedať nemôžem a ani k tomu nemám oprávnenie.
Kardinál Duka žil za komunizmu a dobre vie, že vzťah štátu a Cirkvi sa môže stať toxickým a autoritatívnym. S ohľadom na to mal najväčší význam ďalší komentár, ktorý uviedol v tom istom rozhovore:
Musíme si uvedomiť, že je demokracia a ak sme demokratický štát, tak politické strany zastúpené v parlamente spĺňajú základné parametre demokratického systému. A potom už záleží na tých ľuďoch, ako sa kto rozhodne. A potom vieme, že veľká časť politických strán v mnohých oblastiach mlčí. Aj keď ide o radikálne ľavicové akcie, ktoré doslova podrývajú všetky základy kresťanskej civilizácie. A nespôsobuje to vôbec žiadne pohoršenie. Sme v situácii, keď mnohí ľudia sú presvedčení, že len niektoré extrémne postoje môžu v spoločnosti zmeniť atmosféru.
Ja z pozície svojho úradu musím konať, keď prídem do farnosti, s každým starostom. Bez ohľadu na to, za akú stranu bol zvolený. Inak to jednoducho nejde. Rovnako ako musím rokovať so všetkými stranami v parlamente. Ja som od roku 1990 viedol rôzne rokovania a z rôznej úrovne. Ja musím chápať každého človeka. Aj keď napríklad nejde tým smerom, ktorým by som chcel ja. A môže ísť smerom, ktorý možno aj právom považujem za nesprávny. Ale ja ho nemôžem odpísať. Nemôžem sa od neho dištancovať.
Táto diskusia momentálne prebieha v celej Európe. Mali by byť pro-potratoví a globalistickí politici považovaní za prijateľnejších len preto, že sú každý deň v médiách, zatiaľ čo nacionalistickí a konzervatívni politici čelia vylúčeniu?
Cirkev bude čoraz pod väčším tlakom, aby odsúdila ne-globalistických politikov naprieč Európou v situácii, keď sily globalizmu strácajú moc, ako sa to deje v Nemecku, Taliansku, Francúzsku a Španielsku. Odpoveď kardinála sa javí ako najspravodlivejší príklad.