Viac ako 750.000 Talianov už podpísalo petíciu za verejné referendum o uzákonení eutanázie. Keďže nazbieraných trištvrte milióna podpisov viac než dostatočne prekračuje požiadavku 500.000 podpisov na vykonanie referenda, pozorovatelia odhadujú, že by k nemu mohlo prísť už na budúci rok.
Taliansko, ktoré má najstaršie obyvateľstvo zo všetkých krajín Európy a druhé najstaršie na celom svete, zrejme čoskoro uzákoní ´únikovú cestu´ pre všetkých, ktorí chcú tak odbremeniť členov svojich rodín alebo štát. Aj na tých však, ktorí si to nebudú želať, bude s určitosťou vyvíjaný nátlak, aby "urobili správnu vec". Medzi rokmi 2009 až 2020 starlo obyvateľstvo Talianska každým rokom čoraz viac. 65 rokov a viac malo v roku 2009 v Taliansku 20,3% obyvateľov, zatiaľ čo v roku 2020 to už bolo 23,2%. Podiel starších ľudí v talianskej spoločnosti rastie a podiel mladých ľudí za posledné roky stabilne klesá. "Z demografických, produktívnych a distribučných dôvodov sa v nadchádzajúcich rokoch bude talianske hospodárstvo čoraz ťažšie a náročnejšie financovať", napísal v roku 2020 Christopher Caldwell. Zároveň poznamenal, že hrubý domáci produkt vo svete sa od pádu Berlínskeho múru zdvojnásobil, no talianska ekonomika v tom istom období viac-menej stagnovala a počet obyvateľstva začal klesať. Na jednu Talianku pripadalo 1,21 dieťaťa, čiže ani zďaleka sa nespĺňala norma aspoň na udržanie doterajšieho počtu obyvateľov (dve deti nahrádzajú dvoch rodičov). Na rastúci počet starších ľudí, z ktorých je väčšina už na dôchodku, je čoraz menej a menej mladých ľudí.
Taliansky štatistický úrad (Istat) v roku 2019 oznámil, že krajina sa práve ocitá v stave jedného z mála národov na svete, ktoré zažívajú "demografickú recesiu(pokles)" v počte produktívneho obyvateľstva (15 - 64 rokov veku). Podľa odhadov Istat klesne do roku 2050 podiel obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov na polovicu (resp. 54,2%) z celkového počtu obyvateľstva. Tento 10% pokles z už beztak nízkej úrovne - viac ako o 6 miliónov menej potenciálnych pracovníkov - môže mať na produktivitu práce Talianska dramatické následky, rovnako ako aj na tlak na bezpečnosť v spoločnosti. "Ide o naozajstný, reálny numerický pokles, pre ktorý v talianskej histórii existuje iba jeden precedens, roky 1917-18, éra poznačená Veľkou vojnou a dramatickými následkami epidémie španielskej chrípky", povedal prezident Istat-u Gian Carlo Blangiardo. Niektorí verejne hovoria o pozitívnom ekonomickom dopade legalizácie eutanázie, no vždy ide o pozadie. "Podpísal som petíciu, pretože dnes bez zákona regulácie sa eutanázia nestane právom, dostupným pre každého. Podpísal som kvôli slobodnej možnosti rozhodnúť sa pre tých, ktorí nemajú možnosť ísť do krajín, kde je eutanázia legálna", povedal žurnalista a spisovateľ Roberto Saviano. Vatikán myšlienku legalizácie eutanázie jednoznačne odmieta a nazýva ju "vnútorne nezriadeným zlým skutkom".
Katechizmus Katolíckej cirkvi eutanáziu bez akýchkoľvek výnimiek absolútne odsudzuje a odmieta; pokladá ju za "vraždu", aj keby sa mala uskutočniť so zámerom zmiernenia utrpenia.
"Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktoré samo osebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s cieľom skončiť bolesť, je vraždou, ktorá je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu, jej Stvoriteľovi. Omyl v úsudku, do ktorého možno s dobrým úmyslom upadnúť, nemení povahu tohto vražedného činu, ktorý treba vždy odsúdiť a vylúčiť" (KKc, 2277).