Chápeme správne posolstvo Vianoc?
Pre mnohých ide o čas dávania a prijímania, o behanie po obchodoch a pocit frustrácie čo kúpiť tete Sáre, ktorá ešte nikdy nebola spokojná s nijakým darčekom, či strýkovi Petrovi, ktorý ohundre každý pár ponožiek, ktorý kedy od teba dostal. Deti chcú darčeky a hračky, aké si nemôžeš dovoliť a manžel ti už desiaty rok opakuje, že budúcoročné sviatky dopadnú lepšie. A potom je tu pochopiteľne nevyhnutná hádka, u ktorých svokrovcov tento rok oslávite sviatky! Potom sa stáva, že Vianoce prídu a odídu a ty si ´nemal čas´ vypočuť si ani jednu koledu. V skutočnosti si ich možno počúval celý mesiac, no vôbec si nezachytil ich posolstvo.
Aké je teda posolstvo Vianoc v skutočnosti? Rovnako som sa pýtala aj ja, keď som bola mladá. Pre dieťa slobodnej matky boli pre mňa Vianoce pochmúrnym a bezútešným časom a to bez zveličovania. Moja mama si nikdy nemohla dovoliť ani vianočný stromček, ani darčeky; išli sme na obed k starej mame a potom naspäť do studeného bytu, kde sa mama vždy rozplakala. Veľkú oslavu, plnú vrúcnej nehy, radosti a spevu, zatlačila do úzadia realita života v osamelosti. Život biedy a odmietania, smútku a frustrácie. Najhoršie na všetkom bolo, že nejestvovala žiadna nádej, že budúce Vianoce budú iné než tieto.
Neskôr som sa po sérii udalostí, v ktorých mi Boh dokázal ako veľmi ma ako človeka miluje, stala rehoľnou sestrou františkánskeho rozjímavého rádu. Až potom som si naplno uvedomila pravé a nefalšované posolstvo Vianoc. Pri spätnom pohľade si dnes uvedomujem, že ono tam vždy bolo, len zármutok a žiaľ ho zakaždým rozmazal a zastrel.
V kláštore kladieme dôraz na Dieťa, ktoré prišlo na svet, aby prežívalo ten istý žiaľ, zármutok a tú istú biedu ako som prežívala ja po celý svoj život. U mňa to bolo preto, lebo ma odmietol môj otec. Ježiš si to vybral pre lásku svojho Otca k ľuďom. Chcel mi tým darovať konkrétnu, fyzickú skúsenosť takej Lásky. Otec sa o mňa staral tak, že poslal svojho Syna, aby sa so mnou delil o moje problémy a moju frustráciu. Pre mňa je teda posolstvom Vianoc Božie dieťa, s ktorým dokážem čeliť každému utrpeniu a zápasom každodenného života.
Už viac neprežívam zničujúcu osamelosť, ale dobrovoľnú samotu s Tým, ktorého milujem a ktorý miluje mňa. Trápenie, žiaľ a smútok prežívam aj naďalej, no prijímam ich spolu s Ježišom. Teraz prežívam pokoj aj uprostred zmätku a nepokoja, nádej tam, kde sa všetko zdá stratené a vieru v temnote. Vedomie toho, že Ježiš žije uprostred nás, medzi nami, mi dodáva odvahu.
Takto som to prežívala ja. Vaša skúsenosť môže byť značne odlišná, no dôležité je aby ste nedovolili vonkajšiemu pozlátku tohto obdobia prehlušiť vašu víziu. Na to, aby ste pochopili posolstvo Vianoc, nemusíte ísť do kláštora. Ono je navždy prítomné vo vašom srdci, pretože práve tam sídli Láska.
Požehnané Vianoce,
Matka Mary Angelica