Správny výber respondenta vám potvrdí čokoľvek, čo chcete
Občianske združenie Možnosť voľby zverejnilo kompletné výsledky svojho výskumu o tom, ako ženy vnímajú prístup k potratom a k antikoncepcii. Už čiastkové a vtedy neverejné zistenia využívali v politickom zápase pro-choice aktivisti a političky ako Jana Bittó Cigániková.
Závery tohto výskumu možno zhrnúť konštatovaním, že sú v plnom súlade s agendou samotného občianskeho združenia. Ženy na Slovensku sa vraj nemôžu dostať k potratu jednoducho a zadarmo a akékoľvek lehoty, poučenia, informácie či štatistický zber údajov sú neprípustnými prekážkami.
Výskum vychádza z troch zdrojov. Prvým je kvalitatívny prieskum – rozhovory s 15 ženami, ktoré boli na potrate. Druhým zdrojom je online dotazník s rovnakou témou - teda dostupnosť potratov, prístup zdravotníckych zariadení a názory na návrhy, ktoré k potratovej legislatíve predkladajú politici. Tému celého výskumu dopĺňa rovnako dotazníkový prieskum vnímania prístupu k antikoncepcii.
Nie je však zrejmé, na základe čoho si výskumníčky vyberali ženy, s ktorými budú robiť kvalitatívne rozhovory. Absentuje aj konfrontácia so zdravotníckymi zariadeniami, v ktorých mali tieto ženy zažiť „ubližujúci a nerešpektujúci“ prístup.
Respondentky vnímajú samotné informovanie a poučenie o potrate a jeho alternatívach ako vytváranie nátlaku na to, aby svoje rozhodnutie zmenili. Jedinou vhodnou informáciou je podľa nich to, kde a ako absolvovať potrat čo najskôr.
Snahu o dosiahnutie vopred žiadaného výsledku výskumu evokujú aj poznámky výskumníčok, ktoré navádzajú respondentky hodnotiť situáciu negatívne, napríklad prístup zdravotníckeho personálu ako neprofesionálny. Kriticky ich smerujú aj k negatívnemu posudzovaniu výhrady vo svedomí, či legislatívnym návrhom, ktoré sa problematiky potratov dotýkajú len okrajovo (napríklad návrh zákona na pomoc tehotným ženám).
Hoci správa konštatuje, že na základe rozhovorov žiadna zo žien svoje rozhodnutie ísť na potrat neľutuje, chýba posúdenie vplyvu bežného psychologického mechanizmu, ktorým človek racionalizuje a ospravedlňuje svoje minulé konanie, aby minimalizoval výčitky či pocity viny. Správa sa jednoducho snaží navodiť dojem, že postabortívny syndróm ani žiadne prípadne negatívne následky neexistujú, napriek tomu, že ich opisuje nielen odborná literatúra, ale aj reálne skúsenosti terapeutov z praxe.
Deklarovaný pocit úľavy, že „majú zákrok konečne za sebou“ však nedokazuje absenciu neskorších problémov v prežívaní.
Podobne nereprezentatívnu vzorku ako pri rozhovoroch použil výskum aj pri dotazníku o prístupe k potratom. Odpovede boli zozbierané od 180-tich žien. Samotné autorky správy uvádzajú, že dotazník bol šírený primárne cez profil OZ Možnosť voľby na sociálnych sieťach a ďalej bol takto zdieľaný. To samo osebe vytvára do veľkej miery homogénnu názorovú skupinu respondentiek, ktoré inklinujú k svetonázoru, aký prezentuje samotné občianske združenie.
Hoci je tento výskum kvôli zjavným metodologickým nedostatkom v podstate nepoužiteľný pre komplexnejšie sociologické závery, ukazuje, v akej rovine v týchto kruhoch debata o potratoch prebieha. Cieľom nie je ich znižovanie (hoci verbálne deklarujú, že ide o zlé riešenie v krajnej situácii), ale odstraňovanie posledných reálnych aj fiktívnych prekážok, ktoré stoja na ceste k vykonaniu potratu.
A čo v tejto bublinovej debate absentuje úplne, je záujem nenarodeného dieťaťa. Dieťa už nie je ani plodom, ale plotom, prekážkou, ktorú treba odstrániť. Čo najskôr a bez zbytočných otázok.