Podľa informácií Európskeho bioetického inštitútu (IEB), dostupné výskumy ukazujú, že minimálne 10 percent všetkých dojčenských úmrtí vo Flámsku, za 15 mesiacov od roku 2016 do roku 2017, to znamená – 24 detí, bolo usmrtených po pôrode. Právnička Constance du Busová z IEB v Bruseli však tvrdí, že to je len vrchol ľadovca. Europoslanec Patryk Jaki to komentoval nasledovne:
„Toto je šokujúca správa. Ak sú zabíjané deti, ktoré sa už narodili, na základe veľmi vágneho kritéria – schopnosti k životu – je to nechutné a barbarské. Ide o zbúranie všetkých základov, na ktorých bola Európa postavená, ako aj o zrušenie deklarácie ľudských práv.“
Uviedol, že pri usmrtení niekoho, kto už nie je „schopný života“ si ľudia predstavujú dospelého človeka, ktorý je natoľko poškodený, napríklad autohaváriou, že už nie je skutočne schopný prežiť. Považovať za takých čerstvo narodené deti je podľa neho ešte niečo viac ako „civilizácia smrti“, pomenovaná Jánom Pavlom II., je to jednoducho barbarstvo. Sme podľa neho svedkami vytvárania sveta, kde sú vítaní len „šťastní“ ľudia:
„Zároveň je tu šťastie definované veľmi prekrúteným spôsobom. Neberie do úvahy napríklad to, že v 90 percentách sú deti s postihnutím, deti s Downovým syndrómom šťastné. Ale ľuďom, ktorí podporujú alebo sú podporovateľmi takýchto šokujúcich praktík, nejde o šťastie napríklad postihnutých detí, ale o šťastie spojené s veľmi úzko chápaným egocentrickým komfortom a spokojnosťou.“
Tento trend opisuje následne ako pokračovanie v už začatom zle:
„Ak sa rozhodnete súhlasiť s jedným zlom, nemôže z toho vzísť nič dobré. Následne z toho vzniká a šíri sa ešte väčšie zlo. Ak sa egocentrická, situačná pseudoetika, ktorá z osobného uspokojenia urobila modlu, stane univerzálne použiteľná, nevyhnutne to vedie ku kolíziám s inými ľuďmi.“
Oznámil, že sa na vec pozrie a posúdi, či sa oplatí nastoliť ju v Európskom parlamente.
V Belgicku, ako v jedinej krajine na svete s legalizovanou eutanáziou, neexistuje žiadna veková hranica pre ľudí, ktorí si ju môžu vybrať. V prípade maloletých len bolo stanovené, že si musia byť vedomí svojho rozhodnutia, ich „nepretržité a neznesiteľné“ utrpenie musí mať fyzický rozmer, a nevyliečiteľná choroba musí v blízkej budúcnosti viesť k smrti.
Podľa článku uverejneného v British Medical Journal však až 61 % zo všetkých úmrtí detí mladších ako jeden rok, vo flámskej časti Belgicka, medzi septembrom 2016 a decembrom 2017 predchádzalo „rozhodnutie o ukončení života“ (ELD), ktoré mohlo smrť urýchliť. A 91 % lekárov tvrdilo, že išlo o prípady, keď pre deti neexistovala „žiadna nádej na znesiteľnú budúcnosť“. Podľa IEB by sa to malo považovať za úmyselnú eutanáziu, ktorá v Belgicku nie je legálna pre deti, ktoré nie sú schopné prejaviť svoju vôľu, no belgické orgány činné v trestnom konaní tieto prípady nevyšetrujú.