Kanadský katolícky kňaz Mark Goring, ktorý už začína byť pomaličky známy aj na Slovensku,1 vo svojom novom videoblogu predstavil zaujímavú epizódu zo života Pátra Pia. V predhovore uvádza, že keď sa človek začíta do životopisov svätcov, narazí na množstvo podivných príhod, ktoré však v sebe nesú „perlu pravdy“. Jednou z takých príhod je aj stretnutie Pátra Pia s úbohou dušičkou z očistca. Slová, ktoré rozpovedal sám Pio, sú zachytené v knižke The Amazing Secret of Purgatory (Fantastické tajomstvo očistca) od sestry Emmanuely. Otec Goring z knihy číta vlastné slová talianskeho svätca:
„Raz večer, keď som bol sám na chóre, aby som sa modlil, začul som šuchot habitu a uvidel som mladého muža, ktorý sa motal okolo hlavného oltára. Zdalo sa, že mladý muž utiera prach a upravuje kvety vo vázach.“
Záznam pokračuje a hovorí o tom, ako si Pio myslel, že ide o pátra Leona, ktorý mal podobné veci na starosti. Keďže bol čas na večeru, Páter Pio podišiel k mladému mužovi, oslovil ho po mene a povedal mu, aby sa šiel navečerať. Avšak hlas, ktorý mu odpovedal, nepatril jeho priateľovi. Otec Goring ďalej číta:
Odpovedal mi: „Ja nie som páter Leone.“
„A kto teda si?“, spýtal som sa.
„Som tvojím bratom, ktorý sem vstúpil do noviciátu. Počas roku noviciátu mi bolo kázané, aby som čistil oltár. Nanešťastie, mnohokrát som sa nepoklonil Pánovi, keď som prechádzal popri oltári. A kvôli tomu bola svätá Eucharistia, ktorá bola prítomná vo svätostánku, znevážená. Pre túto závažnú nedbanlivosť som stále v očistci. Avšak Boh vo svojej nekonečnej dobrote ma sem poslal, takže ty môžeš priblížiť čas, kedy sa dostanem do Neba. Modli sa za mňa!“
Kanadský kňaz ďalej číta slová talianskeho svätca, ktorý si myslel, že sa k duši zachováva veľkoryso. Páter Pio zosnulému hovorí:
„Zajtra ráno budeš v raji, keď budem slúžiť svätú omšu.“
Kniha však pokračuje:
Duša vykríkla – „Aké kruté!“ Potom zmizla v náreku.
Podľa slov Pátra Pia mu táto výčitka spôsobila bolesť v srdci, ktorú, ako povedal: „Budem pociťovať celý svoj život.“ Zamýšľa sa a hovorí, že by bol vlastne schopný ihneď poslať tú dušičku do neba, ale skormútene priznáva, že „som ju odsúdil na ďalšiu noc v plameňoch očistca“.
Otec Goring upozorňuje na dve ponaučenia z tohto príbehu. Vždy, keď sme v prítomnosti svätej Eucharistie, musíme jej prejaviť úctu, ktorú si zasluhuje. Hovorí, že keď je on sám v prítomnosti Kristovho tela, cíti zimomriavky a v srdci si hovorí: „Pane Ježišu, tak veľmi ťa milujem, môj Pán a môj Boh!“
Druhým ponaučením podľa kňaza je to, že keď nám zomrie niekto blízky, nemáme sa za neho prestávať modliť. „Ak máte pocit“, pokračuje otec Goring, „že za zomrelého treba obetovať omšu, učiňte tak ihneď, tak skoro, ako len budete môcť. Ak máte pocit, že sa máte pomodliť ruženec za niekoho, kto umrel, učiňte tak hneď, neodkladajte to!“
Modlitby za našich zosnulých by sa teda podľa kňaza nemali v žiadnom prípade odkladať na neskôr.