Na celom Západe je vyhlásená vojna tým, ktorí bojujú s neželanou homosexuálnou príťažlivosťou, a tým, ktorí im chcú pomôcť.
„Sme odhodlaní vybudovať spoločnosť bez konverznej terapie,“ vyhlásila niekdajšia britská ministerka pre ženy a rovnosť Liz Trussová. Francúzske Národné zhromaždenie 25. januára 2022 schválilo jednomyseľne (!), zákon trestajúci dvojročným väzením a pokutou 30-tisíc eur „praktiky, správanie alebo opakované poznámky zamerané na zmenu alebo potláčanie skutočnej alebo domnelej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity osoby“. Dolná komora kanadského parlamentu prijala podobný zákaz v decembri, tiež jednomyseľne. Medzi ďalšie krajiny so zákazom patrí Ekvádor, Malta, Albánsko a Nemecko, Viktória v Austrálii. V Spojených štátoch ju účinne zakázalo 28 štátov.
Čo je však tzv. „konverzná terapia“? Je to sugestívny a pejoratívny výraz, ktorý vymysleli aktivisti. Nazýva sa aj reparačná terapia a v skutočnosti ide iba o ponuku skutočnej pomoci tým, ktorí o ňu stoja. Nemá nič spoločné s nútením kohokoľvek do čohokoľvek.
Médiá víťazoslávne tvrdia, že zákon KONEČNE zakázal elektrické šoky, či silné prúdy ľadovej vody pre homosexuálov a transsexuálov, hoci sa týchto praktík vôbec netýka a zameriava sa na celý rad absolútne neškodného správania. Hoci to znie neuveriteľne, zákonu ide o kriminalizáciu terapií založených na – rozhovore. V skutočnosti sa zákazy konverznej terapie začínajú podobať na pokusy zabrániť komukoľvek kdekoľvek povedať, že homosexuálne činy sú nemorálne, alebo že existujú len dve pohlavia, mužské a ženské.
Rozšírené mediálne skresľovanie a dezinformácie, ktoré nekriticky prijali pomenovanie „konverzná terapia“, sú založené na filozofickom a ideologickom predpoklade, že sexuálna „orientácia“ je vrodená a nemenná.
A všetky titulky v médiách sa mýlili. Nie je to „konverzná terapia“, ktorá je teraz nezákonná. Vo Francúzsku a v ostatných krajinách je teraz zakázané kresťanstvo, modlitba, poradenstvo, biológia, zdravý rozum a pomoc tým, ktorí s tým bojujú.
Konečná fáza boja militantnej homosexuálnej loby bola vždy takáto: úplná a konečná eliminácia akejkoľvek opozície a kritiky. A nielen to, aktívne sa usilovala a usiluje aj o povinnú propagáciu a oslavu tohto životného štýlu.
A najväčšou prekážkou toho všetkého bola vždy kresťanská viera. Radikáli už dávno vedeli, že k úplnému prijatiu a presadeniu ich programu môže dôjsť len vtedy, keď bude Cirkev úplne umlčaná. Keď bude umlčaná tvrdou rukou zákona, potom bude konečný triumf homosexuálneho aktivizmu úplný.
Ale tieto zákony, ktoré to zakazujú, znamenajú, že kresťania NEMÔŽU robiť to, kvôli čomu boli poslaní: hlásať evanjelium a vidieť ľudí oslobodených z pút hriechu, seba a satana. To všetko sa v mnohých jurisdikciách stáva zločinom.
A ak sa ju budete snažiť poskytnúť, budete čeliť tvrdej ruke zákona. Nemýľte sa: toto JE priamy útok na kresťanskú vieru a je to totálna vojna vyhlásená schopnosti kresťanov zdieľať evanjelium a vidieť, ako sa životy premieňajú pôsobením Ducha Svätého.
V skutočnosti sa vo Francúzsku až teraz začne teror. Už aj úprimne mienená nezištná rada bude trestným činom. Až tri roky väzenia a pokuta 45-tisíc eur hrozí každému, kto sa opováži čo i len poradiť priateľovi, dieťaťu, homosexuálovi alebo transsexuálovi a odrádzať ho od toho, aby šiel týmto smerom.Ide o nebezpečné nariadenie, ktoré donúti lekárov psychiatrov, psychológov, kňazov, spovedníkov, ale aj priateľov, rodinných príslušníkov, aby držali jazyk za zubami. Jakobínsky teror je späť!
Zdroj: wikimedia commons
Jednosmerka, cesta späť je nemožná
Niet pochýb, že pokiaľ by človek chcel zmeniť svoju „hetero“ identitu, do ktorej sa narodil, mal by k dispozícii všetko možné i nemožné poradenstvo a podporu sprava i zľava. Ak by sa však chcel vrátiť k svojej pôvodnej identite, v lepšom prípade mu hrozia nepríjemnosti a tým, ktorí by mu v tom chceli pomáhať, mastné pokuty a kriminál.
Ba pokuta sa zvyšuje až na 45-tisíc eur a výška trestu odňatia slobody sa sprísňuje na tri roky, ak sú praktiky zamerané na neplnoleté osoby alebo osoby nespôsobilé na právne úkony alebo jednoducho tzv. „zraniteľné“ osoby.
Nie je pritom nijaké tajomstvo, že mnohí homosexuálni muži majú citovo vzdialených, neprítomných alebo tvrdých otcov. Niektorí žijú s príliš panovačnými matkami. Medzi ďalšie významné faktory patrí odmietanie rovesníkmi, obťažovanie homosexuálmi, experimentovanie s rovnakým pohlavím a vystavenie sa homosexuálnej pornografii. Pre mnohých „gejov“ a „lesbičky“ je sexuálne zneužívanie v detstve znepokojujúcim faktorom, ktorý si vyžaduje dôkladné poradenstvo. V prípade poškodeného vzťahu medzi rodičmi a deťmi môže byť potrebná rodinná terapia.
Ďalšími trestami podľa novej legislatívy môže byť sú úplné alebo čiastočné pozbavenie rodičovských práv a zákaz výkonu lekárskej praxe. Prezident Emmanuel Macron na Twitteri „múdro“ napísal: „Byť sám sebou nie je zločin a niet čo liečiť.“
Pozrime sa na hlavné aspekty zákona, ktorým sa do francúzskeho Trestného zákona pridáva nový trestný čin. V prvom rade zákon nerešpektuje zásadu taxatívnosti trestného práva, ktorá vyžaduje, aby trestný zákon presne a jednoznačne určil, ktoré konanie je protiprávne,inak občan nebude môcť vopred, tzn. predtým, ako predstúpi pred sudcu a vypočuje si rozsudok, vedieť, či ho konkrétne konanie, ktorého sa chce dopustiť, môže priviesť do väzenia alebo nie. Vo francúzskom práve sa teraz používa pojem „opakované praktiky, správanie alebo poznámky zamerané na zmenu alebo potlačenie sexuálnej orientácie alebo rodovej identity“.
Pojmy „praktiky, správanie alebo poznámky“ sú natoľko všeobecné, že zahŕňajú nekonečné množstvo morálne dovoleného správania, od jednoduchých rozhovorov či nezáväzných debát, až po komentáre rodiča, ktorý neschvaľuje sexuálnu orientáciu svojho dieťaťa, od opakovaných rád spovedníka až po odporúčania priateľov. Samozrejme, tento zákon zatvára ústa psychológom, psychoterapeutom a psychiatrom. Taktiež stanovuje, že tieto praktiky, správanie a poznámky, ktoré sa musia v priebehu času opakovať (nie je však uvedené trvanie v čase a frekvencia, takže napríklad tri nesprávne poznámky v priebehu piatich rokov stačia na to, aby ste skončili za mrežami), musia viesť k zmene psychofyzického zdravia. Túto podmienku možno veľmi ľahko splniť: na nasadenie pút stačí, aby dotknutá osoba oznámila, že jej takéto poznámky spôsobujú nepríjemnosti.
Je tiež potrebné poznamenať, že o trestný čin ide aj v prípade, že je spáchaný so súhlasom dotknutej osoby. Inými slovami, skutok ako taký je trestný bez ohľadu na súhlas či nesúhlas homosexuálnej alebo transsexuálnej osoby.
Ak teda homosexuálna osoba navštívi psychoterapeuta, pretože prežíva egodystonickú homosexualitu (to znamená, že sa s ňou nestotožňuje, odmieta ju, pretože má pocit, že mu spôsobuje nešťastie) aj tak ide o trestný čin! Sexuálna orientácia a tzv. rodová identita teda nikdy nemôžu byť predmetom komentárov, rád, usmernení, aj keď si to dotknutá osoba želá!
Zákony zamerané na zákaz „konverznej terapie“ sa v skutočnosti využívajú na útok na náboženskú slobodu kresťanov, konkrétne na právo verejne obhajovať podstatu manželstva, sexuálnu etiku. Je nemožné mať Cirkev bez kresťanskej sexuálnej etiky zakorenenej v učení o stvorení a páde. Ak sa stane nezákonným povedať ľuďom, že v ich živote je možná zmena, potom je celá viera oslabená a umlčaná. A táto drakonická vojna proti zmene je v skutočnosti presne to, s čím máme do činenia v prípade militantného islamu: konverzia z islamu je trestaná smrťou.
Dnes už progresívnu ľavicu nezaujíma Voltaire, ktorému je zrejme akýmsi omylom pripisovaný výrok: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“
Dnes už masky padli, už sa netreba pretvarovať. Buď sa Cirkev verejne vzdá týchto svojich dvoch princípov, alebo bude do konca sveta sedieť na lavici obžalovaných. Nemilo je tým zaskočená časť duchovenstva, ktorá dúfala, že ak o tých témach bude mlčať, nebude ich vyťahovať a pripomínať, že sa jej to nejako prepečie a ona bude vnímaná ako dostatočne progresívna zo strany sveta i zo strany Cirkvi. Nemilo sú tým prekvapení aj tí, ktorí si mysleli, že keď sa otvoria modernej dobe, zrieknu sa „stredovekých“ základov katolíckeho učenia a nemennosti náuky, že ich svet ocení a nebude si všímať nejaké zastarané prikázania, ktoré „moderná veda už aj tak vyvrátila“!
Takéto zákony sa totiž potenciálne týkajú každého. Ak je človek, ktorému občas otcovsky poradíme v týchto otázkach, nezamestnaný alebo sa mu nedarí v škole a my o tom vieme, potom môže právom patriť do kategórie ekonomicky alebo sociálne slabých a my môžeme skončiť na tri roky za mrežami.
Pretože ide nielen o to, aby ľudia nedostali pomoc, ktorú zúfalo hľadajú. Ide aj o kriminalizáciu kresťanstva.
To, pred čím varoval prorok Izaiáš pred dva a pol tisícročím, je teraz realita: „Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!“ (Iz 5,20)
Ako to pred rokom alebo dvoma vyjadril americký kňaz Dwight Longenecker: „Najprv prehliadame zlo. Potom zlo dovolíme. Potom zlo legalizujeme. Potom zlo podporujeme. Potom zlo oslavujeme. Potom prenasledujeme tých, ktorí ho stále nazývajú zlom.“
Presne tam sa teraz nachádzame.