Viac ako 70 biskupov z celého sveta podpísalo výzvu, v ktorej napomínajú nemeckých biskupov a varujú ich pred následkami Synodálnej cesty. Dokument s úvodným oslovením: „Bratský otvorený list našim bratom biskupom v Nemecku…,“ poukazuje na bludy nemeckej Synodálnej cesty a vyzýva k vernosti Evanjeliu. Medzi signatármi sú biskupi a preláti z Ameriky a Afriky.
Už pred nimi poslal nemeckým biskupom podobný napomínajúci list poľský arcibiskup Stanislaw Gadecki, ktorého nasledovala Škandinávska biskupská konferencia.
Počet signatárov nie je konečný, pretože pod výzvu sa stále podpisujú noví a noví sympatizanti. Medzi podpismi sa nachádzajú známe mená, vrátane kardinálov Georgea Pella z Austrálie, kardinála Raymonda Burka z USA, kardinála Francisa Arinzeho z Nigérie, či kardinála Wilfrida Napiera z Južnej Afriky. K nim sa pridali osoby ako arcibiskup Salvatore Cordileone zo San Francisca, arcibiskup Samuel Aquila z Denveru či biskup Thomas Paprocki zo Springfieldu.
Signatári varujú, že sa akcie nemeckej Synodálnej cesty týkajú celej Cirkvi, a preto považujú za svoju povinnosť vyjadriť znepokojenie nad ich priebehom:
„Synodálna cesta podkopáva autoritu Cirkvi, vrátane pápeža Františka; lebo nepočúva Ducha Svätého a Evanjelium. Podkopáva tiež kresťanskú antropológiu a sexuálnu morálku, ako aj dôveryhodnosť Písma.“
Biskupi a kardináli varujú, že „kresťanské dejiny sú posiate dobre mienenými snahami, ktoré stratili svoj základ spočívajúci v Božom slove, vo vernom kontakte s Ježišom Kristom, v pravom počúvaní Ducha Svätého a v podriadení sa našej vôle vôli Otca.“ Tieto zlyhania „ignorovali jednotu, skúsenosť a nahromadenú múdrosť Evanjelia a Cirkvi.“ Nemecká Synodálna cesta „riskuje, že povedie presne do takejto slepej uličky.“
Výzva ďalej uvádza, že dokumenty Synodálnej cesty ignorujú Písmo a Tradíciu, pričom sa riadia skôr „sociologickými analýzami a súčasnými politickými ideológiami vrátane genderizmu“. Dokumenty Synodálnej cesty podľa signatárov „naznačujú, že sa máme pozerať na Cirkev a jej poslanie očami tohto svety, a nie očami pravdy zjavenej v Písme a autoritatívnej Tradícii Cirkvi.“
Synodálna cesta, kritizujúca hierarchiu, podkopáva dôležité základy kresťanskej slobody: „Autentická sloboda, ako učí Cirkev, je verná pravde a podriadená dobru a konečnej svätosti. Svedomie nevytvára pravdu a svedomie nie je vecou osobných preferencií alebo presadzovania seba samého. Správne formované kresťanské svedomie zostáva podriadené pravde o ľudskej prirodzenosti a normám spravodlivého života, ako ich zjavil Boh a učila Kristova Cirkev. Je to Ježiš, ktorý je pravdou, ktorá nás oslobodzuje.“
Podľa kardinálov a biskupov, ktorí list podpísali, je nemecká Synodálna cesta dielom úzkej skupiny pokrokových teológov, čím sa stáva v podstate protievanjeliovou: „V dôsledku toho sa Synodálna cesta stáva skôr podriadenou a poslušnou svetu a jeho ideológiám než Ježišovi Kristovi ako Pánovi a Spasiteľovi,“ čítame.
Následne kritizujú zameranie Synodálnej cesty na otázku moci v katolíckej Cirkvi a nové vnímanie Cirkvi ako organizácie založenej na rovnostárstve. Nakoniec tvrdia, že táto Synodálna cesta v konečnom dôsledku spôsobuje, že katolíci strácajú dôveru v myšlienku synodálnosti a Synodálna cesta v skutočnosti nakoniec sťažuje Cirkvi napĺňanie jej poslania obracať a posväcovať svet: „Reforma štruktúr vôbec nie je to isté, ako obrátenie sŕdc.“