Mnohí z nás si cez najväčšie sviatky kresťanstva zaiste pustili dnes už klasický film M. Gibsona Umučenie Krista. O chystanom pokračovaní tohto filmu sme dokonca priniesli aj obsiahlejší článok.1
Je však pomerne málo známy fakt, že v priebehu nakrúcania tohto filmu došlo k jednému skutočnému obráteniu – a to sa stalo hercovi hrajúceho Barabáša, teda zločinca, ktorého prepustenie si ľud vyžiadal namiesto Krista. Meno herca je Pedro Sarubbi a o svojom obrátení v priebehu nakrúcania dokonca napísal knihu.
„Gibson mi ako Barabášovi povedal, aby som sa vyhýbal pohľadu na Jima Caviezela hrajúceho Krista až do scény, v ktorej budeme vystupovať spolu,“ spomínal Sarubbi. „Barabáš je ako zúrivý pes,“ povedal mi (Gibson), „ale v jednej chvíli sa z neho stane šteňa: keď stretne Božieho Syna a je spasený.“ Režisér pokračoval:„Chcem, aby si vyzeral ako niekto, kto vidí Ježiša prvýkrát.“
„Urobil som, ako povedal, a keď sa naše pohľady stretli, cítil som akýsi nával. Bolo to, akoby som skutočne videl Ježiša. Za celé roky, čo som pôsobil, som niečo také nezažil,“ povedal taliansky herec „… videl som samotného Ježiša.“ V tej chvíli Sarubbi povedal, že konečne našiel pokoj, po ktorom túžil.
„Keď sa na mňa pozrel, v jeho očiach nebola žiadna nenávisť ani odpor – iba milosrdenstvo a láska,“ priznal vo svojej knihe From Barabbas to Jesus: Converted by a Look (Od Barabáša k Ježišovi: Obrátený pohľadom).
„Bola to nielen profesionálna, ale predovšetkým ľudská skúsenosť,“ dodal Sarubbi. „Nehanbím sa povedať, že počas nakrúcania som zažil obrátenie. Všetci herci, ktorí sa toho zúčastnili, sa po tejto skúsenosti trochu zmenili, ale z filmu som sa naučil oveľa viac ako z akejkoľvek konferencie.“
Herec tiež vysvetlil svoju dlhú cestu ku konverzii:
„Urobil som rozsiahly antropologický výskum ako človek aj ako herec. Trénoval som bojové umenia…, žil som šesť mesiacov v tibetskom kláštore so sľubom mlčanlivosti. V Indii som praktizoval meditáciu. Žil som v Amazónii. Dosiahol som konečný cieľ tohto svojho hľadania až v Ježišovi.“
Portál Aleteia cituje ďalšie Sarrubiho vyznania:
„Neskôr som si prečítal encykliku Benedikta XVI. Deus Caritas Est, v ktorej je veta, ktorá veľmi jasne vyjadruje to, čo sa stalo aj mne: Pán sa s nami stále nanovo stretáva, očami mužov a žien, ktorí odrážajú jeho prítomnosť.
Presne toto je Boží spôsob: pozerať sa na ľudí očami iných ľudí. To vysvetľovalo to, čo bolo pre mňa nevysvetliteľné: nevedel som si predstaviť, že jednoduchý herec hrajúci Ježiša by sa na mňa mohol pozerať spôsobom, ktorý mi obrátil dušu hore nohami. Od tej chvíle nastala zmena v mojom osobnom, ľudskom a profesionálnom živote, pretože keď ste uchvátení, ste uchvátení vo všetkých smeroch.
Ale my sme deti Boha, ktorý je pomalý do hnevu a bohatý na odpustenie, takže naša modlitba je Otče náš. V tejto modlitbe sa nachádza všetko o nás a o mne, pretože je tu Otec, ktorý mi s obrovskou láskou dal veľa kopancov a úderov. Tí, ktorí ťa milujú, sa o teba boja, a tak ťa chodia fackovať…
So svojimi študentmi v škole sa snažím priniesť tento spôsob pohľadu, ktorý je od Boha, a hovorím im, že by som nemal byť ako učiteľ milý, ale užitočný. Nemusím byť kamarát alebo spoločník, ale strážca a byť im na obtiaž. Majú trochu problém to pochopiť, ale keď sa s nimi po škole stretnem na nakrúcaní, vždy mi opakujú: „Pán profesor, už rozumiem!“