(LifeSiteNews) — Uplynul jeden týždeň odo dňa, keď sme videli povstať Klotildu a z obdivuhodnej francúzskej krajiny, ktorú získala pre Krista, dať celému svetu na vedomie, aká je osobitná úloha ženy pri kolíske národa. Kým neprišlo kresťanstvo, človek úplne znížený vo svojej osobe a v spoločenskom usporiadaní následkami hriechu, v tomto ohľade úplne nevedel o vznešenosti božského zámeru; filozofii a dejinám sa ani nesnívalo, že by materstvo mohlo byť vyzdvihnuté do takých výšin. Odkedy však bol človeku daný Duch Svätý, aby ho teoreticky i prakticky poučil, o všetkej pravde, (Jn 16,13) množia sa príklady, ktorými sa jasne vyjavuje obdivuhodná rozsiahlosť božského plánu, sila a sladkosť tu predsedá, ako vždy, radám Večnej Múdrosti.
Škotsko bolo už dávno kresťanské, keď mu bola daná Margaret, nie preto, aby ho priviedla ku krstiteľnici, ale aby uprostred tak rôznorodého a často vzájomne znepriateleného obyvateľstva, ako bolo to jej, vytvorila jednotu, ktorá tvorí národ. Staroveká Kaledónia, chránená svojimi jazerami, horami a riekami, si až do pádu Rímskej ríše zachovala svoju nezávislosť. Ale hoci bola sama neprístupná pre útočiace vojská, stala sa útočiskom porazených každej rasy a vykázaných každej epochy. Mnohé postupujúce vlny, ktoré sa zastavili a prikrčili pri nohách jej žulových hraníc, sa nemilosrdne prehnali južnými provinciami veľkého britského ostrova. Briti, Sasi a Dáni, vyvlastnení a vyhnaní zo svojich domovov, utekajúci na sever, sa postupne vkrádali a usadzovali sa, ako sa len dalo, udržiavali svoje vlastné zvyky v protiklade so zvyklosťami prvých obyvateľov, čím následne pridávali vlastnú vzájomnú žiarlivosť k zažratým rozporom Picts a Scots. Ale zo samotného zla mala prísť náprava. Boh, aby ukázal, že je pánom revolúcií, tak ako je pánom rozbúrených vĺn, — sa chystal zveriť uskutočnenie svojich milosrdných zámerov so Škótskom takým náhodným nástrojom, akým sa niekedy môže ukázať byť búrka alebo politický prevrat.
Na začiatku jedenásteho storočia dánsky vpád vyhnal z anglického pobrežia synov saského kráľa, Edmunda Ironsida. Korunovaný apoštol Uhorska, svätý Štefan I. veľkoryso prijal utečencov, na svojom dvore privítal v týchto bezbranných deťoch pravnúčatá svätca, a to Edvarda mučeníka. Najstaršiemu dal za ženu vlastnú dcéru a druhého zasnúbil s neterou Svätého Henricha, nemeckého cisára. Z tohto posledného spomínaného zväzku sa narodili tri deti: Edgar, priezviskom Atheling, Kristína, neskôr mníška, a Margaret, ktorej sviatok Cirkev slávi dodnes. Vzápätí sa vďaka obratu osudu vyhnanci opäť vrátili do svojej krajiny a Edgar sa dostal až na samotný anglický trón. Medzitým totiž žezlo prešlo z rúk dánskych kniežat opäť do saskej línie v osobe ich strýka, Svätý Eduard Vyznávač, — a samotným rodovým právom sa zdalo, že nakoniec prejde na Edgara Athelinga. Ale takmer hneď po ich návrate z vyhnanstva smrť svätého Eduarda a normanské dobytie opäť vyhnali kráľovský saský rod. Loď s týmito vznešenými utečencami, ktorá smerovala na kontinent, zahnal hurikán opačným smerom a uviazla na škótskom pobreží. Edgar Atheling napriek úsiliu saskej strany už nikdy nepozdvihol padlý trón svojich otcov, ale jeho sestra, dnešná svätá, si podmanila krajinu, kam ju odniesla búrka, boží’nástroj.
Stala sa manželkou Malcolm III, jej jemný vplyv zmiernil divoké inštinkty Duncanovho syna a zvíťazil nad barbarstvom, ktoré v týchto častiach krajiny stále tak prevládalo, že ich úplne oddelilo od zvyšku známeho sveta. Zúrivý horal a povýšenecký Lowlander, ktorí sa konečne zmierili, teraz nasledovali svoju nežnú kráľovnú po dovtedy neznámych cestách, ktoré im otvorila, aby sa dostali k svetlu evanjelia. Silný sa teraz sklonil, aby vyšiel v ústrety slabému alebo chudobnému, a všetci sa nechali uchvátiť príťažlivým pôvabom kresťanskej lásky, odhodili tvrdosť svojho tvrdého rodu. Svätá kajúcnosť si znovu osvojila svoje práva nad hrubými inštinktmi obyčajnej prírody. Časté vysluhovanie sviatostí, ktoré sa opäť dostalo do úcty, prinieslo vhodné ovocie. Všade, či už v Cirkvi alebo v štáte, sa vytratili zneužívania. Celé kráľovstvo sa stalo jednou rodinou, ktorej matkou sa stala Margaréta, pretože Škótsko sa vďaka nej zrodilo k pravej civilizácii. Dávid I. (zapísaný rovnako ako jeho matka v katalógu svätých) dokončil dielo, ktoré začala ona; a ďalšie dieťa Margaret’s, rovnako hodné jej, Matilda Škótska, s priezviskom “dobrá kráľovná Maude,” sa vydala za Henry I. of England; a tak sa na anglickej pôde skončilo pretrvávajúce súperenie víťazov a porazených vďaka tejto prímesi saskej krvi s normandskou rasou.
Nasledujú slová uvedené v liturgii, týkajúce sa svätej Margaréty:
Margaréta, škótska kráľovná, bola rodovo najvznešenejšia, pretože v sebe spájala po otcovi krv anglických kráľov a po matke krv cisárov, ale jej najväčšia vznešenosť spočívala v jej statočnom kresťanskom živote. Narodila sa v Uhorsku, kde bol jej otec vtedy vo vyhnanstve, a prežila veľmi nábožné detstvo, keď jej strýko Eduard, svätý anglický kráľ, odvolal kráľovské výsady svojich predkov a ona s ním prišla do Anglicka. O niekoľko rokov neskôr, keď jej rodina stroskotala, utekala z Anglicka po mori, keď prudkosť počasia, alebo lepšie povedané, Božia prozreteľnosť, spôsobila, že loď narazila na pobrežie Škótska. Tam jej neobyčajné duševné a telesné milosti tak zaujali kráľa Malcolma III., že si ju na želanie svojej matky vzal za manželku; a o Škótsko sa počas tridsiatich rokov svojej vlády mimoriadne zaslúžila svätosťou svojho života a hojnosťou skutkov milosrdenstva.
Pri kráľovských pôžitkoch trápila svoje telo ťažkosťami a bdením, pričom veľkú časť noci zvykne tráviť na úpenlivých modlitbách. Okrem iných pôstov, ktoré si ukladala, mala vo zvyku dodržiavať štyridsaťdňový pôst pred Vianocami; v tomto pôste bola taká prísna, že ho neuľavila ani pri prudkom utrpení. Mala veľkú záľubu vo verejnom uctievaní Boha a založila alebo obnovila množstvo kostolov a kláštorov, ktoré nákladne obohatila posvätným nábytkom. Jej zdravý príklad privádzal kráľa, jej manžela, k návykom triezvosti a k napodobňovaniu jej dobrých skutkov. Všetky svoje deti vychovávala takým svätým spôsobom a s takým šťastným úspechom, že viaceré z nich, podobne ako jej vlastná matka Agáta a jej sestra Kristína, prijali najsvätejší spôsob života. Šťastie celého kráľovstva bolo cieľom, o ktorý sa neustále usilovala, a úspešne vykorenila všetky zlozvyky, ktoré sa kradmo vkradli, a zaviedla medzi ľuďmi životnú úroveň hodnú kresťanov.
Najpozoruhodnejšou črtou jej života bola nežnosť jej lásky k blížnemu, najmä k núdznym. Tým nielenže prikazovala, aby sa uľavilo zástupom, ale zvykla každý deň dať večeru trom stovkám z nich, správala sa k nim s nežnosťou matky, považovala za posvätnú výsadu čakať na nich na kolenách ako slúžka; umývala im nohy vlastnými kráľovskými rukami a dokonca im nežnými bozkami pritláčala pery na ich rany. Aby pokryla výdavky na svoju dobročinnosť, predávala nielen svoje kráľovské šaty a vzácne šperky, ale viackrát úplne vyčerpala svoju pokladnicu. Očistená ťažkým utrpením, ktoré znášala s obdivuhodnou trpezlivosťou počas šesťmesačnej choroby, odovzdala svoju dušu do rúk svojho Stvoriteľa na štvrtý júnový deň. V okamihu smrti okolostojaci videli, ako sa jej tvár, dovtedy bledá a opotrebovaná dlhou chorobou, opäť rozžiarila krásou, na ktorú si zvykla. Po smrti sa stala slávnou vďaka veľkým znameniam a zázrakom. Z poverenia pápeža Klementa X. bola zvolená za patrónku Škótska a po celom svete je uctievaná najnáboženskejšie, s obvyklým kultom.
Pozdravujeme ťa, kráľovná, skutočne hodná chvály, ktorou ťa obdarúva potomstvo, medzi najslávnejšími panovníčkami! Moc sa v tvojich rukách stala nástrojom záchrany pre celé obyvateľstvo. Tvoj pozemský odchod znamená poludník pravého svetla pre Škótsko. Včera si svätá Cirkev vo svojom martyrológu pripomenula toho, kto bol tvojím predchodcom v tejto vzdialenej krajine, Colum-killa, ktorý tam v šiestom storočí opustil Írsko a priniesol vieru. Ale kresťanstvo ochromené vo svojom vzostupe rôznymi kombinovanými okolnosťami sotva mohlo mať na vtedajších obyvateľov krajiny nejaké civilizačné účinky. Nadprirodzenú výchovu národa mohla zdokonaliť iba Matka matka. Duch Svätý, ktorý si ťa, Margaréta, vyvolil na túto úlohu, pripravil tvoje materstvo uprostred súženia a úzkosti: takto konal v prípade Klotildy; takto koná vždy v prípade matiek. Aké tajomné a skryté sa nezdali cesty Večnej Múdrosti, ako sa uskutočňovali v tvojej osobe! Tvoje narodenie vo vyhnanstve, ďaleko od krajiny tvojich otcov; tvoj návrat domov; potom nové nešťastia; potom búrka na mori; a nakoniec, tvoje vyvrhnutie zbavené všetkého na útesy neznámeho pobrežia; aký zoznam nešťastí, a kto zo svetských múdrych by si kedy pomyslel, že toto bol priamy postup milosrdnej Prozreteľnosti, aby kombinované násilie ľudí a živlov slúžilo sladkému cieľu jeho zámerov v súvislosti s tebou! A predsa sa tak stalo; a práve takto si bola vyformovaná do podoby dobrej ženy, (Príslovia 31,10-31), pozdvihnutá vo všetkej svojej vznešenosti nad zvody tohto terajšieho života a úplne upretá na (prút, jediné najvyššie Dobro, jediné nedotknuté pozemskými’rotáciami.
Tvoje srdce pevne ukotvené, mimo vplyvu prílivu a odlivu tohto sveta, na neochvejnej a večnej Láske, bolo vždy na výške, v predvídavosti a oddanosti, takej, aká bola potrebná, aby ťa vždy udržala na výške poslania, ktoré ti bolo určené. Preto si bol vskutku tým pokladom, ktorý je hodný toho, aby ho hľadali od najodľahlejších brehov; tou obchodnou loďou, ktorá prináša chlieb zďaleka, a všetky dobré veci na priaznivé pobrežie, na ktoré je vyvrhnutá. (Príslovia 31,10-31) Áno, vskutku šťastná by bola tvoja adoptívna krajina, keby nikdy nezabudla na tvoje učenie a príklad! Šťastní by boli tvoji potomkovia, keby si niekedy spomenuli, že v ich žilách prúdi krv svätých! A predsa, hodná ťa v smrti, bola aspoň posledná škótska kráľovná, keď sa skláňala pod sekerou pohlavára, čelo verné svojmu krstu až do posledného dychu. Ale, žiaľ, nehodný syn Márie Stuartovej, politikou rovnako falošnou ako svätokrádežnou, opustil naraz Cirkev aj vlastnú matku. Odvtedy kacírstvo poznačilo vznešený kmeň, z ktorého vzišlo toľko kráľov, a to práve vo chvíli, keď sa Anglicko a Škótsko po prvý raz spojili pod jedným žezlom! Ani dôvod a James I, nesmie byť vykúpený vernosťou druhého Jamesa k viere svojich otcov! Markéta, tvoj trón je pevne a navždy upevnený vo večnom kráľovstve; neopúšťaj však svoje vlastné Anglicko, krajinu svojich otcov, ani Škótsko, ešte viac svoje, ktorého patrónkou ťa vyhlásila svätá Cirkev. Apoštol Ondrej sa s tebou delí o patronátne práva: v súčinnosti s ním teda zachovaj tých, čo boli pevní vo vernosti, rozmnožuj konvertitov na starobylú vieru a priprav cestu na skoré zhromaždenie celého stáda, do ovčinca jediného Pastiera. (Ján 10,16)
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.