Medicínski odborníci už roky vedia, že deti v maternici môžu cítiť bolesť oveľa skôr, ako sa kedysi predpokladalo - a určite skôr ako v 24. týždni. (Ak vás to zaujíma, s výskumníkom, ktorý vypracoval jednu z najlepších štúdií na túto tému, som robil rozhovor tu.) Hlavným dôvodom, prečo boli zákazy bolesti plodu predložené na úrovni štátov v USA také účinné, je, že si vynútili otázku, ktorej sa aktivisti za potraty zúfalo chcú vyhnúť:
Táto diskusia bola pre potratových aktivistov prehrou na súde verejnej mienky. Ak by trvali na tom, že deti v maternici necítia bolesť do 24. týždňa’tehotenstva alebo neskôr, mohli by sa ich oprávnene pýtať, prečo v tomto štádiu ešte podporujú interrupcie. Ak by akceptovali vedecké poznatky, ale naďalej by podporovali potraty, vyzerali by ako ghúlisti. Tak či onak, potratoví aktivisti boli nútení dostať sa do pozície, v ktorej obhajovali barbarské postupy, ktoré fyzicky ničia vyvíjajúce sa ľudské bytosti a počas ich likvidácie nesmierne trpia.
Niektorým potratovým aktivistom to však vyhovuje. Vezmime si túto odhaľujúcu výmenu názorov medzi Dr. Calumom Millerom, jedným z najvýraznejších britských ’obhajcov života a lekárom a etikom s oxfordským vzdelaním, a aktivistom za potraty. Miller sa jej spýtal, či záleží na tom, že dieťa v maternici môže cítiť bolesť. “Čo si myslíte, ak cíti neznesiteľnú bolesť ako napríklad novorodenec?" ” spýtal sa. “Alebo na tom nezáleží?" ”
Aktivistka za potraty bola obdivuhodne (hoci mrazivo) úprimná. “Nie. Nemyslím si, že na bolesti záleží, nie. Hm, teraz zjem ako sociopat. [Ale bolesť má pre mňa veľmi malý význam. Keď budeš mŕtvy, nebudeš ju cítiť.”
Miller odpovedal: “Kedysi si mysleli, že novorodenci necítia bolesť, takže ich operovali, pretože si povedali, že títo novorodenci necítia bolesť, nie sú dostatočne pri vedomí, nie sú dostatočne sebavedomí, takže ich jednoducho operovali bez liekov proti bolesti, bez anestézie. Pred niekoľkými desaťročiami to zmenili, pretože lekárska veda sa celkom jednomyseľne zhodla na tom, že novorodenci cítia bolesť, aj keď nemôžu prejsť zrkadlovým testom.”
“Áno, no bez ohľadu na to, kedy cítia bolesť, ak nemajú pre mňa nijaké hodnotné vedomie, ktoré podľa mňa”získajú až v oveľa vyššom veku, je to”jedno, pretože je to”len snaha o emocionálnu reakciu na blob,” odpovedali s úsmevom aktivisti za potraty. “Nie je to entita, ktorá je dostatočne vyvinutá na to, aby bolo niečo dôležité. Receptory bolesti sú pre mňa jednoducho nepodstatné." ”
Dôvod, prečo je táto výmena názorov významná, je ten, že tento potratový aktivista účinne zhrnul názory potratového hnutia. “Bolesť má pre mňa veľmi malý význam. Keď’budete mŕtvi, nebudete’ju cítiť.”“Nie je’dostatočne vyvinutá na to, aby mala nejaký význam.”Inými slovami, táto bezmocná ľudská bytosť vo mne — malý syn alebo dcéra — je úplne bezcenná a môže byť umučená k smrti, pretože jej schopnosť cítiť bolesť pre mňa nič neznamená. Tento názor, ako presne poznamenáva, z nej robí sociopatku. Je to’preto, lebo jej názor je sociopatický, ako hovorí, držať — a jej názor nie je hlavným prúdom vo verejnom priestore, hoci je hlavným prúdom v potratovom hnutí.
Pro-life aktivisti by mali dôsledne robiť to, čo tu robí Dr. Calum Miller: prinútiť ich, aby nahlas artikulovali svoj postoj. Každý zástanca potratov v politike, tlači alebo progresívnom hnutí by mal byť nútený odpovedať na túto otázku, od Justina Trudeaua až po redakciu The New York Times: Ak vieme, že dieťa v maternici cíti neznesiteľnú bolesť, nie je ničenie tela tohto dieťaťa činom nesmiernej krutosti? Ak nie, prečo nie?