Myslel som si, že v trestnom konaní je úlohou obhajoby argumentovať akýmkoľvek spôsobom, ktorý považuje za rozumný, aby obhájila svojho klienta na súde. Taktiež som si myslel, že úlohou poroty je posúdiť pravdivosť argumentov predložených každou stranou; a že úlohou sudcu je v čo najväčšej miere zabezpečiť, aby boli vybraní nestranní porotcovia, ktorí rozhodnú o tom, či sa vina obžalovaných preukázala alebo nie, a nestranne dohliadať na procesný priebeh súdneho konania.
Takto však zrejme sudca v súčasnom súdnom procese podľa zákona FACE vo Washingtone D.C. nerozumel. v ktorom sú proti deviatim zástancom života, ktorí sa snažili zachrániť nenarodené deti pred predčasnou smrťou potratom, vznesené obvinenia zo sprisahania a porušenia federálneho zákona - zákona, ktorý závisí od dnes už zrušeného rozsudku Roe v. Wade a ktorého cieľom je zabezpečiť na federálnej úrovni prístup k potratovým zariadeniam.
Včera, keď som v súdnej sieni sledoval priebeh prvého dňa súdneho procesu, obžaloba a obhajoba predniesli svoje úvodné vyhlásenia a vypočuli si prvých niekoľko svedkov, ktorých si do prípadu priviedla obžaloba. Ak by výber prevažne potratom naklonenej poroty - v prípade, v ktorom obžalovaní uviedli, že konali z presvedčenia, že potrat je vraždou dieťaťa - ešte nenaznačoval, že verdikt je v tomto procese v podstate predurčený, potom by neustále námietky obžaloby počas úvodnej reči obhajoby a plná súčinnosť sudcu, ktorý im vyhovel, mali naznačovať riadený smer, ktorým sa tento proces uberá.
Sudca preventívne vylúčil všetky argumenty, ktoré by obhajoba mohla uviesť v súvislosti s morálnosťou potratov a ich zákonnosťou. “Tento prípad nie je o potratoch,” sudca opakovane hovoril každému potenciálnemu porotcovi počas dlhých a únavných dní výberu poroty. Keď však pred niekoľkými mesiacmi obhajoba namietala, že po rozhodnutí vo veci Dobbs – v ktorom sa kategoricky uvádza, že “ústava nepriznáva právo na potrat” – federálny súd už nemá právomoc v prípadoch týkajúcich sa potratov a zákona FACE, práve tento sudca v tomto prípade nariadil obom stranám, aby preskúmali a predložili svoj názor na to, či sú potraty chránené 13. dodatkom ústavy.
Trinástym dodatkom sa zrušilo otroctvo v tejto krajine. Nemá nič spoločné s potratmi a v čase jeho ratifikácie mala väčšina štátov Únie všeobecný alebo takmer všeobecný zákaz potratov a čoskoro po ňom ho mal aj každý ďalší štát.
Od zrušenia rozsudku Roe v. Wade rozhodnutím Najvyššieho súdu Dobbs v minulom roku, zástancovia potratov sa dožadujú odplaty voči zástancom života.
Súdca’sa tak zúfalo snažil zachovať si jurisdikciu nad prípadom, že dokonca prokuratúra odmietla argumentovať, že 13. dodatok zabezpečuje ústavné právo na potrat. A tak po neúspechu so smiešnym argumentom, že zákaz otroctva zabezpečoval právo na zabitie nenarodeného dieťaťa, a po zabezpečení údajnej jurisdikcie nad prípadom prostredníctvom iného argumentu – že spadá pod zákon o obchode – sudca teraz rozhodol, že prípad má tak málo spoločného s potratmi, že obhajoba nesmie túto záležitosť predkladať v argumentácii.
Obhajoba už nesmie vysloviť slová “infanticída,” “potrat,” a “nevinné životy,”, pretože boli označené za “podnecujúce výrazy.” Sudca odmieta uznať, že obhajoba aj obžaloba chápu, že tento prípad je dôležitý práve preto, že súvisí s potratmi, a obom stranám na ňom záleží práve z tohto dôvodu.
Od zrušenia rozsudku Roe v. Wade rozhodnutím Najvyššieho súdu Dobbs v minulom roku sa zástancovia potratov dožadujú odplaty voči zástancom života. Videli sme to v zápisnici FBI z Richmondu, v procese s Markom Houckom, v početných odvolávkach na zákon FACE v obvineniach vznesených ministerstvom spravodlivosti a v skrývaní dôkazov o neskorých potratoch a vraždách novorodencov, ktoré sa vykonávajú v potratovom zariadení, ktoré je centrom súčasného procesu vo Washingtone. vidíme to aj v tom, že sudca’odmietol v tomto prípade použiť argumenty o potratoch.
To, čo včera súdna sieň videla, boli pokojní zástancovia života, ktorí sa modlili, spievali, prosili a vystavovali svoje telá nebezpečenstvu, aby zabránili zavraždeniu dieťaťa v maternici, ktoré bolo takmer v termíne, len niekoľko týždňov predtým, ako by sa mohlo prvýkrát nadýchnuť.
Dnes nám jedna zo zamestnankýň kliniky Washington-Surgi povedala, že počas záchrannej akcie za život – alebo ako to nazýva prokuratúra, “blokády” kliniky – si spomínaná zamestnankyňa vážne vyvrtla členok. Obžaloba to považovala za podstatné pre prípad, zatiaľ čo život nenarodeného dieťaťa a jeho smrť, ktorú obžaloba bezducho nazvala “ukončením” tehotenstva ženy”, nebrala do úvahy ako nepodstatnú a irelevantnú. A zatiaľ čo sa porota zjavne snažila vzbudiť ľútosť nad bolesťou vyvrtnutého členka zamestnanca, krvavé ukončenie ľudského života, ktoré sa v ten deň na klinike odohralo, sa zamlčalo ako “zdravotná starostlivosť, ” “služba, ” a “procedúra.”
Vzdor jasným pokusom sudcu nasadiť právnikom obhajoby náhubok, pokiaľ ide o skutočný predmet sporu – a to, či je život nenarodeného dieťaťa hodný obhajoby alebo nie – dúfame, že ak sa niektorý z obžalovaných postaví na lavicu obžalovaných, bude mať odvahu povedať súdu a svetu, prečo sa v októbri 2020 postavil na obranu bezbranného nenarodeného dieťaťa a prečo bol postavený pred súd.
Deviati pro-life hrdinovia, ktorí stoja alebo budú stáť pred súdom, trpia v solidarite so vzácnymi Božími’maličkými, ktorí sú každý deň zabíjaní po tisícoch. Práve preto, aby dali hlas týmto deťom bez hlasu, sa títo muži a ženy nielenže postavili do priepasti, aby ich ochránili pred rukou vraha’ale riskovali súd, ktorému teraz čelia, a možnosť budúceho uväznenia.
Boh pozná ich obetu. A príde deň, ba možno nie je ďaleko, keď sa ako národ budeme s odsúdením pozerať na bezcitné generácie Američanov, ktorí sa pozerali inam a všetkými sofistickými argumentmi a schémami ospravedlňovali nehorázne, krvavé a bezohľadné vraždenie nevinných pred narodením. Keď ten deň príde, týchto deväť hrdinov za život bude ospravedlnených. Kiež by Boh ten deň urýchlil.
SÚVISIACE:
‘Boj patrí Bohu’: Pro-life aktivistom hrozí až 11 rokov väzenia za pokus o záchranu detí