Blízky pápežov dôverník a vydavateľ vplyvnej jezuitskej publikácie uverejnil komentár k evanjeliu, ktorý označil za “rúhačský” kvôli opisu Ježiša Krista ako “zakríknutého a bezcitného.”
V komentári uverejnenom 20. augusta v talianskych’sekulárnych a ľavicových novinách il Fatto Quotidiano páter Antonio Spadaro SJ poskytol svoj osobný pohľad na evanjelium dňa pre omšový kalendár Novus Ordo, ktoré je prevzaté z Matúšovho evanjelia, 15, 21 - 28. Spadaro od roku 2011 pôsobí ako šéfredaktor jezuitmi vydávaného časopisu La Civilta Cattolica - ktorý pred vydaním kontroluje a schvaľuje Vatikán - a je známy ako “jeden z dôveryhodných poradcov pápeža”ktorý “má pápežovo ucho”.”
Pri rozprávaní úryvku o stretnutí Krista’s kanaánskou ženou, ktorej dcéra bola postihnutá démonom, Spadaro obvinil Krista, že bol najprv “ľahostajný,” a potom “zakríknutý a bezcitný.”
“Ježiš zostáva ľahostajný,” argumentoval Spadaro v súvislosti s tým, že Kristus sa neobjavil, aby odpovedal na prvotné volanie ženy”Jeho učeníci k nemu pristupujú a v úžase ho prosia,” pokračoval. “Žena dojímala tých, ktorí ju tiež zle odhadli! Jej výkriky prelomili bariéru zloby. Ale Ježiša to nezaujímalo.”
Spadaro tvrdil, že po “mlčaní” Krista nasledovala “Ježišova” zarazená a bezcitná odpoveď: ‘Nebol som poslaný inam ako k strateným ovciam z domu Izraela.’”
“Majster’je neochvejne prísny,” komentoval Spadaro, predtým denoted ako “pápežov’hovorca.”
“Teraz sa aj Ježiš hrá na teológa: poslanie prijaté od Boha sa obmedzuje na synov Izraela. Takže žiadne kocky. Milosrdenstvo nie je určené pre ňu,”povedal. “Je vylúčené. O tom niet pochýb.”
Päťdesiatsedemročný jezuita tvrdil, že pokračujúci rozhovor Krista s kanaánskou ženou’bol poznačený kultúrnou “strnulosťou” doby. Kristus “odpovedá posmešne a neúctivo úbohej žene,” napísal jezuita, keď dodal, že Božia odpoveď bola “poklesom tónu, štýlu, ľudskosti. Ježiš sa javí, akoby bol zaslepený nacionalizmom a teologickou prísnosťou.”
Uvádzal, že žena potrebuje “rozrušiť Ježišovu’ prísnosť”, aby ho “obrátila’ k sebe.”
Tak ako bola žena’dcéra okamžite uzdravená Kristovými’slovami, Spadaro tvrdil, že “aj Ježiš sa zdá byť uzdravený a konečne sa ukazuje ako slobodný, oslobodený od rigidity z dominantných teologických, politických a kultúrnych prvkov svojej doby.”
Spadarove’slová boli opísané významným talianskym blogom Messa in Latino ako “heretické rúhanie.”Renomovaný Moderný Katolícky slovník otca Johna Hardona’S.J. (vydaný v roku 1980) popisuje rúhanie predovšetkým ako “hovorenie proti Bohu pohŕdavým, opovržlivým alebo urážlivým spôsobom.”
Jezuita’svojimi výrokmi vyvolal pobúrenie aj od bývalého pápežského nuncia arcibiskupa Carla Maria Viganaò, ktorý otvorene tvrdil, že “Spadarove’slová sú ako kaluž splaškov obsahujúca špinu najhoršieho modernizmu, ktorý sužuje Cirkev už viac ako storočie.”
Viganò napísal, že Spadaro’komentár bol publikovaný s bezpečným vedomím ochrany pápeža Františka a že je “prejavom, epifániou, ako by to nazval istý ‘teológ’ zo Santa Marty, proticirkevnej cirkvi s jej falošnými dogmami, klamlivými predpismi, podvodnými kázňami, s jej skorumpovanými a skazenými služobníkmi.”
Uviedol, že “sekta, ktorá zatieňuje Kristovu Cirkev, sa už viac neskrýva: ukazuje sa a tvrdí, že definitívne nahrádza pravú Cirkev, ukazuje svoje modly a žiada, aby boli uctievané, a to za cenu popierania samotného Spasiteľa, vyvracania jeho božstva, odsudzovania jeho skutkov, spochybňovania jeho slov.”
Učenie Tradície
Ak Spadaro’v konkrétnom komentári k evanjeliu’opisuje Krista ako “rigidného,” nadčasový teológ a doktor Cirkvi sv. Tomáš Akvinský predložil autentické katolícke učenie o texte svätého Matúša’
Písal veľmi podrobne, sv. Tomáš vysvetľoval počiatočné mlčanie Krista kanaánskej žene tak, že jej chce ukázať:
V interakcii so ženou Kristus skúša a dokazuje jej vieru a pokoru, vysvetľuje sv. Tomáš, čím učí v súlade s Písmom (Ž 101, 18 &; Sir 35, 21), že “mal ohľad na modlitbu pokorných.”
Akvinas tiež spracúva učenie cirkevných otcov vo svojich Katénach Aurea komentároch k evanjeliám, pričom okrem mnohých iných uvádza aj riadky od svätého Jána Zlatoústeho a Augustína. V súvislosti so spomínaným úryvkom svätý Hieronym píše, ako “obdivuhodne sa ukazuje viera, trpezlivosť a pokora tejto ženy; viera, že uverila, že jej dcéra môže byť uzdravená; trpezlivosť, že toľkokrát prehliadnutá, predsa vytrvala vo svojich modlitbách; pokora, že sa neprirovnáva k psom, ale k pštrosom.”
Svätý Ján Zlatoústy zasa poznamenáva, že “to bola príčina, prečo bol Kristus taký spiatočnícky, že vedel, čo povie, a nechcel, aby sa jej taká veľká výnimočnosť zatajila.”