Vôňa svätosti sa dnes šíri cez temný oceán, obnovuje mladosť Starého sveta a získava pre Nový priazeň neba a zeme.
Storočie pred narodením svätej Ruženy Španielsko, ktoré vyhnalo polmesiac z vlastného územia, dostalo za odmenu poslanie zasadiť kríž na vzdialených brehoch Ameriky. V katolíckom kráľovstve nechýbali ani hrdinovia, ani apoštoli pre toto veľké dielo, ale nešťastne nechýbali ani dobrodruhovia, ktorí sa v túžbe po zlate stali pohromou pre úbohých Indiánov namiesto toho, aby ich viedli k pravému Bohu.
Rýchly úpadok slávneho národa, ktorý zvíťazil nad Maurami, mal čoskoro ukázať, ako veľmi môže byť národ, ktorému sa zabránilo v najväčšom požehnaní, ešte zodpovedný za zločiny spáchané jeho jednotlivými predstaviteľmi. Je dobre známe, ako sa skončila ríša Inkov v Peru. Napriek rozhorčeným protestom misionárov: napriek príkazom, ktoré dostali z materskej krajiny: za niekoľko rokov, Pizarro a jeho spoločníci vyhubili tretinu obyvateľov týchto prekvitajúcich oblastí; ďalšia tretina biedne zahynula v otroctve horšom ako smrť; zvyšok utiekol do hôr, pričom si so sebou niesol nenávisť voči útočníkom a príliš často aj voči evanjeliu, ktoré bolo v ich očiach zodpovedné za zverstvá páchané kresťanmi. Chamtivosť otvorila dvere všetkým nerestiam v dušiach dobyvateľov, avšak bez toho, aby zničila ich živú vieru. Lima, založená na úpätí Kordiller, ako metropola podrobených provincií, sa zdala byť postavená na trojitej konkubináte. Pred koncom storočia prišiel nový Jonáš, svätý František Solano, aby tomuto novému Ninive pohrozil Božím hnevom.
Ale milosrdenstvo sa už vopred stretlo s hnevom; spravodlivosť a mier sa stretli, (Psalm 84,11) v duši dieťaťa, ktoré bolo vo svojej nenásytnej láske pripravené trpieť každé odčinenie. Tu by sme sa chceli zastaviť a rozjímať o peruánskej panne v jej sebazapomínajúcom hrdinstve, v jej čistej a úprimnej pôvabnosti: Ruža, ktorá bola celá sladká pre tých, čo ju oceňovali, a ktorá si pre seba uchovala tajomstvo tŕňov, bez ktorých nemôže rásť žiadna ruža na zemi. Tomuto predurčenému dieťaťu sa od detstva predchádzalo zázračným darom a milostiam. Kvety ju uznávali za svoju kráľovnú; a na jej želanie kvitli aj mimo sezóny. Na jej pozvanie rastliny radostne mávali svojimi listami, stromy skláňali svoje konáre, celá príroda jasala, dokonca aj hmyz sa formoval do chórov, vtáky s ňou súperili v oslave svojho spoločného Stvoriteľa. Ona sama, hrajúc sa na mená svojich rodičov, Gasparda Floresa a Márie Olivovej, spievala: “Ó, môj Ježišu, aký si krásny medzi olivami a kvetmi a nepohŕdaš svojou ružou!"”
Večná Múdrosť sa od počiatku, tešila z hry na svete. (Príslovia 8,30-31) Klement X v kanonizačnej bule rozpráva, ako sa mu jedného dňa, keď bola Ružena veľmi chorá, zjavil Dieťa Ježiš a ráčil sa s ňou hrať; učil ju spôsobom primeraným jej útlej vekovej kategórii o hodnote a výhodách utrpenia. Potom ju opustil plnú radosti a obdaril ju celoživotnou láskou ku krížu. Svätá Cirkev nám v Legende povie, do akej miery svätica vo svojom prísnom pokání uskutočňovala lekciu, ktorú jej takto Boh dal. V nadľudských mukách svojej poslednej choroby, keď ju niekto nabádal k odvahe, odpovedala: “Všetko, o čo žiadam svojho Manžela, je, aby ma neprestával páliť tým najhorúcejším žiarom, kým sa nestanem zrelým ovocím, ktoré si bude chcieť odtrhnúť z tejto zeme na svoj nebeský stôl.”Tým, ktorí sa čudovali jej dôvere a uisteniu, že pôjde priamo do neba, dala túto odpoveď, ktorá dobre vyjadruje jej povahu: “Mám Manžela, ktorý dokáže všetko, čo je najväčšie, a ktorý má všetko, čo je najvzácnejšie, a mám od neho očakávať len malé veci?"”
A jej dôvera bola odmenená. Mala iba tridsaťjeden rokov, keď o polnoci na sviatok svätého Bartolomeja v roku 1617 počula zvolanie: Hľa, Ženích prichádza! V Lime, v celom Peru a vlastne v celej Amerike zázraky obrátenia a zázraky signalizovali smrť pokornej panny, dovtedy tak málo známej. “Bolo právne dokázané,” povedal zvrchovaný pápež vo svojej kanonizačnej bule, “že od objavenia Peru nebolo známe, že by niektorý misionár dosiahol také všeobecné hnutie pokánia.” O päť rokov neskôr bol pre ďalšie posvätenie Limy v jej strede založený kláštor svätej Kataríny Sienskej, nazývaný aj kláštorom Ružencov, pretože v Božích očiach bola jeho skutočnou zakladateľkou a matkou. Jej modlitby dosiahli jeho vybudovanie, ktoré aj predpovedala: navrhla plán, určila budúce rehoľníčky a vymenovala prvú predstavenú, ktorú jedného dňa prorocky obdarila vlastným duchom v tajomnom objatí.
Prečítajme si Cirkvi’krásny opis jej života.
Prvý kvet svätosti, ktorý rozkvitol v Južnej Amerike, panenská Ruža sa narodila kresťanským rodičom v Lime. Už od kolísky dávala jasné znamenia svojej budúcej svätosti. Jej detská tvár sa jedného dňa objavila nádherným spôsobom zmenená na podobu ruže a od tejto okolnosti dostala meno Ruža. Neskôr jej Panenská Matka Božia dala aj vlastné meno a prikázala jej, aby sa odteraz volala Ruža svätej Márie. V piatich rokoch zložila sľub večného panenstva, a keď vyrástla, zo strachu, že ju rodičia prinútia vydať sa, si tajne ostrihala vlasy, ktoré mala veľmi krásne. Jej pôsty presahovali silu ľudskej prirodzenosti. Celé pôsty prežila bez toho, aby jedla chlieb, a žila z piatich zrniek citrónu denne.
Prijala habit tretieho rádu svätého Dominika a potom zdvojnásobila svoju prísnosť. Jej dlhá a drsná vlasová košeľa bola vyzbrojená oceľovými hrotmi a vo dne v noci nosila pod závojom korunu, ktorá bola zvnútra posiata ostrými klincami. Podľa namáhavého príkladu svätej Kataríny Sienskej si trikrát omotala okolo pása železnú reťaz a ustlala si na lôžku z uzlovitých kmeňov stromov, pričom voľný priestor medzi nimi vyplnila hrnčiarskymi guľami. Vo vzdialenom kúte záhrady si postavila úzku malú celu a tam sa venovala rozjímaniu o nebeských veciach, svoje slabé telo si podmaňovala železnými kázňami, pôstom a bdením. Takto silnela na duchu a neustále víťazila nad diablami, odvracala a rozptyľovala ich zvody.
Hoci veľmi trpela ťažkými chorobami, urážkami, ktoré jej ponúkala rodina, a nevľúdnymi jazykmi, predsa len hovorila, že s ňou nezaobchádzali tak zle, ako si zaslúžila. Počas pätnástich rokov trpela niekoľko hodín denne strašnou opustenosťou a vyprahnutosťou ducha, ale toto utrpenie, horšie ako samotná smrť, znášala s neochvejnou odvahou. Po tomto období sa jej dostalo hojnosti nebeských rozkoší, bola poctená videniami a cítila, ako sa jej srdce rozplýva serafínskou láskou. Jej anjel strážca, svätá Katarína Sienská a Panna Mária sa jej často zjavovali s úžasnou dôvernosťou. Mala tú česť počuť od nášho Pána tieto slová: “Ruža môjho srdca, buď mojou nevestou.” Nakoniec bola šťastne uvedená do raja tohto svojho Snúbenca, a keďže bola známa zázrakmi pred svojou smrťou i po nej, Pápež Klement X ju slávnostne zapísal medzi sväté panny.
Patrónka Peru, vždy bdej nad záujmami svojej vlasti. Odpovedz jej ľudu’na dôveru v teba tým, že od neho odvrátiš nešťastia aj tohto života: zemetrasenia, ktoré šíria hrôzu v krajine, a politické otrasy, ktoré už tak ťažko skúsili jej nezávislosť. Rozšír svoju opateru na susedné mladé republiky, lebo aj ony ťa milujú a ctia. Skry pred nimi a pred svojou rodnou krajinou utopistické preludy, ktoré vychádzajú zo starého sveta. Chráň ich pred unáhlenými impulzmi a ilúziami, ktorým podlieha ich mladosť. Chráň ich pred jedovatým učením odsúdených siekt, aby sa ich doteraz živá viera nepokazila. Napokon, ó, ty, milovaná ruža nášho Pána, usmej sa na celú Cirkev, ktorá je dnes uchvátená pohľadom na tvoju nebeskú krásu. Tak ako ona, aj my všetci túžime “bežať vo vôni tvojej sladkosti.” (Kolektív slávnosti.)
Uč nás, aby sme sa ako ty nechali previevať nebeskou rosou. Ukáž nám, ako máme odpovedať na pokroky božského sochára, ktorý ti jedného dňa dovolil, aby si videl, ako svojim milovaným zhotovuje rôzne cnosti v podobe kvádrov z vybraného mramoru, ktoré očakáva, že budú leštiť svojimi slzami a modelovať dlátom pokánia. Predovšetkým nás naplň láskou a dôverou. Všetko, čo hmotné slnko uskutočňuje v obrovskom vesmíre, spôsobuje rozkvet kvetov, dozrievanie plodov, tvorí perly v hlbinách oceánu a drahé kamene v srdci hôr; to všetko, povedala si, uskutočnil tvoj božský Manžel v bezhraničnej kapacite tvojej duše, spôsobujúc, že prináša najrôznejšie bohatstvá, krásu a radosť, teplo a život. Kiež by sme tak ako ty mali úžitok z príchodu Slnka spravodlivosti do našich sŕdc vo sviatosti spojenia; kiež by sme celú svoju bytosť otvorili vplyvu jeho požehnaného svetla; a kiež by sme sa na každom mieste stali dobrou vôňou Krista.
Svätí mučeníci Felix a Adauctus získali svoje dlane za vlády Diocletiana. Ich hrob, ktorý leží v blízkosti hrobu apoštola pohanov, zdobí jeden z nádherných epitafov pápeža svätého Damasa. Obráťme sa na Boha s modlitbou, v ktorej Cirkev prosí o ich mocnú ochranu.
Prosíme úpenlivo tvoj Majestát, Pane, aby tak, ako nás vždy tešíš pamiatkou svojich svätých, tak by si nás vždy chránil ich prosbami. Skrze nášho Pána, t.j.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.