August sa končí tak, ako sa začal, sviatkom oslobodenia, akoby to bola božská pečať, ktorú večná Múdrosť dala tomuto mesiacu - mesiacu, keď svätá Cirkev robí zo skutkov a ciest Božej Múdrosti osobitný predmet svojej kontemplácie.
Po páde našich prvých rodičov a ich vyhnaní z raja Slovo a Múdrosť Božia, teda Druhá osoba Najsvätejšej Trojice, začala veľké dielo nášho vyslobodenia - to veľkolepé dielo ľudského vykúpenia, ktoré mal na základe všemohúceho, večného stupňa troch Božských osôb vykonať Boží Syn v našom tele. A ako si tento blahoslavený Spasiteľ vo svojej nekonečnej múdrosti spontánne vybral bolesti, utrpenie a smrť na kríži ako najlepší prostriedok nášho vykúpenia, tak svojim najmilovanejším priateľom vždy pridelil taký druh života, ktorý si zámerne vybral pre seba, teda cestu kríža. A najbližší a najdrahší mu boli tí, ktorí boli predurčení, aby podobne ako jeho blahoslavená Matka, Mater Dolorosa, mali tú česť byť najviac podobní jemu samému - Mužovi bolestí. Preto tie námahy a skúšky najväčších svätcov; preto tie veľké vyslobodenia, ktoré vykonali, a ich hrdinské víťazstvá nad svetom a nad duchmi zloby na výsostiach.
Na sviatky svätého Rajmunda z Pegnafortu a svätého Petra Nolasca sme videli niečo o pôvode slávneho rádu, ktorému Raymund Nonnatus dodal takú slávu. Čoskoro príde osobne samotná ctihodná zakladateľka, Panna Mária Milosrdenstva, aby prijala vyjadrenie vďačnosti sveta za toľké dobrodenia. Nasledujúca legenda rozpráva o zvláštnych zásluhách nášho dnešného svätca.
Raymund, priezviskom Nonnatus (to znamená, nezrodený) z dôvodu, že po smrti svojej matky prišiel na svet nezvyčajným spôsobom, pochádzal zo zbožnej a vznešenej rodiny Portelli v Katalánsku. Už od detstva prejavoval známky svojej budúcej svätosti, pretože pohŕdajúc detskými zábavami a lákadlami sveta sa venoval praktizovaniu zbožnosti tak, že všetci žasli nad jeho cnosťami, ktoré ďaleko prevyšovali jeho vek. Keď dospel, začal študovať, ale po krátkom čase sa na príkaz svojho otca vrátil na vidiek. Často navštevoval kaplnku svätého Mikuláša, postavenú neďaleko Portelli, aby si v nej uctil svätý obraz Matky Božej, ktorý si veriaci ešte viac uctievajú. Tam vylieval svoje modlitby a prosil svätú Božiu Matku, aby ho prijala za svojho syna a ráčila ho naučiť ceste spásy a vede o svätých.
Najdobrotivejšia Panna vypočula jeho modlitbu a dala mu najavo, že by sa jej veľmi zapáčilo, keby vstúpil do rehoľného rádu, ktorý nedávno založila z jej vnuknutia, pod názvom rád “výkupného alebo milosrdenstva na vykúpenie zajatcov.” Na to sa Raymund ihneď vydal na cestu do Barcelony, aby tam prijal tento inštitút plný bratskej lásky. Takto zapísaný do armády svätej rehole, vytrval vo večnom panenstve, ktoré už zasvätil Najsvätejšej Panne. Vynikal aj v každej inej cnosti, najmä v láske k tým kresťanom, ktorí žili v biede ako otroci pohanov. Bol poslaný do Afriky, aby ich vykúpil, a mnohých oslobodil z otroctva. Keď však vyčerpal svoje peniaze, namiesto toho, aby opustil ostatných, ktorým hrozilo, že stratia vieru, vydal sa barbarom ako zástava za ich výkupné. Horiac najhorlivejšou túžbou po spáse duší, obrátil svojím kázaním viacerých Mahometáncov na Krista. Z tohto dôvodu ho uvrhli do tesného väzenia a po mnohých mukách mu prepichli pery a spojili ich železným visiacim zámkom, ktoré kruté mučeníctvo znášal dlhý čas.
Tento a ďalšie jeho šľachetné činy rozšírili slávu jeho svätosti široko-ďaleko, takže Gregorius IX sa rozhodol zapísať ho do vznešeného kolégia kardinálov Svätej rímskej cirkvi. Keď bol povýšený do tejto hodnosti, Boží muž sa vyhýbal všetkej okázalosti a vždy sa držal nábožnej pokory. Na ceste do Ríma, len čo dorazil do Cardony, ho prepadla posledná choroba a úpenlivo prosil, aby sa posilnil sviatosťami Cirkvi. Keď sa jeho choroba zhoršovala a kňaz meškal prísť, zjavili sa mu anjeli, oblečení v rehoľnom habite jeho rádu, a občerstvili ho spásonosným viatikom. Po jeho prijatí sa poďakoval Bohu a v poslednú augustovú nedeľu roku 1240 prešiel k nášmu Pánovi. Vznikli spory o miesto, kde by mal byť pochovaný; jeho rakvu preto naložili na slepú mulu a z Božej vôle ju previezli do kaplnky svätého Mikuláša, aby mohol byť pochovaný na tom mieste, kde ako prvý začal dokonalejší život. Na tom mieste bol postavený kláštor jeho rádu a tam, preslávený mnohými znameniami a zázrakmi, si ho uctievajú zástupy všetkých veriacich Katalánska, ktorí tam prichádzajú plniť svoje sľuby.
Až tak ďaleko, ó, slávny svätec, si sa riadil radou Mudrca! Pásma Múdrosti, hovorí on, sú zdravou väzbou. (Ekleziáš 6,31) A neuspokojujúc sa s tým, že si vložil svoje nohy do jej okovov a svoju šiju do jej reťazí, (Ekleziastikus 6,25) v radosti zo svojej lásky si obetoval svoje pery strašnému visiacemu zámku, ktorý nespomína Sirachov syn. Aká je však teraz tvoja odmena, keď ťa táto Múdrosť Otca, ktorej dvojnásobné prikázanie lásky si tak naplno uskutočnil, opája prúdom večných rozkoší a zdobí tvoje čelo slávou a milosťou, ktoré vyžarujú z jej vlastnej krásy! Chceli by sme byť navždy s tebou pri tom tróne svetla; nauč nás teda, ako kráčať v tomto svete po krásnych cestách a pokojných chodníkoch Múdrosti. Vysloboď naše duše, ak sú ešte v zajatí hriechu; pretrhni reťaze našej sebalásky a namiesto nich nám daj tie požehnané putá Múdrosti, ktorými sú pokora, odriekanie, sebazaprenie, láska k bratom pre Boha aacute;a láska k Bohu pre neho samého.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.