Ako krásne sú tvoje prvé kroky, dcéra kniežaťa! (Pieseň piesní 7,1) Naše oči sa nikdy neunavia, keď v tebe vidia zázrak harmonickej sladkosti spojenej so silou armády. Požehnané dieťa, pokračuj v raste v milosti; nech sa ti darí; nech sa posilní a upevní tvoja kráľovská moc. Cirkev však nebude čakať, kým dospeješ, aby ti zaspievala svoju krásnu antifónu: Raduj sa, Panna Mária; ty jediná si zničila všetky herézy na celom svete. (Prvá antifóna 3. nedele)
Heréza, satanovo popieranie toho, čo Boh potvrdzuje svojím Kristom, to je veľký boj, či skôr jediný, ktorý sumarizuje dejiny. Boh, ktorý stvoril svet s jediným cieľom, aby ho spojil so sebou svojím Slovom, ktoré sa stalo telom; nepriateľ Boha a sveta, aby zlomil puto tejto tajomnej lásky, útočí striedavo na božstvo a človečenstvo Krista, Prostredníka. Všetky jeho lži sú však márne: Ježiš je človek, lebo sa narodil z Matky, ako každý z nás; je Boh, lebo sa narodil z Panny. Človek-Boh, ktorý je podľa Simeonovho’proroctva znamením rozporu pre synov zatratenia, má sám znamenie, pre nezaujaté oči, prostredníctvom: Panny-Matky: Sám Pán, povedal prorok, vám dá znamenie. Hľa, Panna počne a porodí Syna a jeho meno bude Emanuel: Boh s nami. (Iz 7,14)
Na druhej zo slávnych konferencií, ktoré s Mánesom v roku 277 viedol svätý biskup Archelaos, keď tento heresiarcha poprel, že sa Kristus narodil z Márie, Archelaos mu odpovedal: “Ak je to tak, ak sa nenarodil, potom zrejme netrpel, lebo trpieť nemôže ten, kto sa nenarodil. Ak netrpel, nemožno hovoriť o kríži; odstráňte kríž a Ježiš nemohol vstať z mŕtvych. Ak však Ježiš nevstal z mŕtvych, nemôže vstať z mŕtvych nikto iný; a ak niet vzkriesenia, nemôže byť ani súdu. V takom prípade nemá zmysel zachovávať Božie prikázania: Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme. (1 Kor 15, 32) Taký je dôsledok tvojho tvrdenia. Na druhej strane vyznávaj, že náš Pán sa narodil z Márie a odtiaľ bude nasledovať umučenie, zmŕtvychvstanie a súd; potom je celé Písmo zachránené. Nie, to nie je márna otázka; lebo ako je celý Zákon a Proroci obsiahnutý v dvoch prikázaniach lásky, tak celá naša nádej závisí od materstva Najsvätejšej Panny.” (Aeta disputationis Archelai, xlix)
Milánsky kostol, ktorý 11.. septembra slávi najsvätejšie meno Panny Márie, spieva v ten deň nasledujúcu krásnu prefáciu, tak dokonale zladenú s pocitmi, ktoré vzbudzuje táto svetlá oktáva.
Vskutku je vhodné ti ďakovať, večný Bože. Ktorý si chcel, aby bola presvätá Panna Mária Matkou tvojho jednorodeného Syna, lebo sa nehodilo, aby Božia’Matka bola iná ako Panna, ani aby Syn Panny’bol iný ako Boh. Ako sa pri Ježišovom mene skláňa každé koleno na nebi, na zemi i v pekle pred tvojím božským Majestátom, tak sa pri počutí Máriinho mena skláňajú nebesá, klaňa sa zem, chveje sa peklo, vyznávajúc tvoju obdivuhodnú všemohúcnosť v Panne-Matke. A preto s anjelmi.
V samotný deň Narodenia Pána je prefácia v ambroziánskom obrade nasledovná:
Vskutku je vhodné ti ďakovať, večný Bože. Veď oslavujeme deň najslávnejšieho narodenia, keď na svet zažiarila najslávnejšia Božia Matka, nepoškvrnená Panna Mária, jasná a zázračná hviezda. To ona nám znovu otvorila bránu večného života, ktorú Eva v raji zavrela, a priviedla nás späť z temnoty k radostiam dávneho svetla. Skrze toho istého Ježiša Krista.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.