RÍM – Kvôli kritike liberálov, ktorá v dnešných dňoch bombarduje katolícku verejnosť, František odporučil, aby sa Cirkev stiahla z diskusií o „potratoch, homosexuálnych manželstvách a užívaní antikoncepcie.“
Takéto informácie sa objavili v rozsiahlom rozhovore pre La Civilta Cattolica v spolupráci s časopisom America, ktorý vyšiel dnes na obed vo väčšine Jezuistských periodík po celom svete.
„Nemôžeme sa donekonečna zaoberať debatami o potratoch, homosexuálnych manželstvách či užívaní antikoncepcie,“ povedal pápež František.
„Je to nemožné. Tejto téme som sa príliš nevenoval a práve preto ma kritizujú," dodáva. „Ak už chceme diskutovať o týchto veciach, musíme sa na ne pozerať komplexne. Učenie cirkvi je v tejto veci jednoznačné a ja som synom tejto cirkvi. Ale nie je nutné sa celý čas zaoberať týmto problémom.“
Pápež v rozhovore uviedol, že učenie cirkvi musí v prvom rade začínať „ohlasovaním vykúpenia. Potom musia nasledovať katechézy. Až potom môžeme prejsť k morálnym dôsledkom,“ povedal.
Ďalšie dôležité riadky z rozhovoru, ktoré sa týkajú tejto oblasti:
"Cirkev sa niekedy sústreďuje na nepodstatné veci a malichernosti. Najdôležitejšie však je ohlasovať: Ježiš Kristus ťa spasil. A služobníci cirkvi majú byť v prvom rade služobníkmi milosrdenstva.
Dogmatické a morálne učenie cirkvi nie sú rovnocenné. Cirkevný pastoračný úrad sa nesmie zaoberať rozširovaním množstva rozporuplných teórií a doktrín, ktoré sa nám neustále vnucujú.
Misijné ohlasovanie sa zameriava na to potrebné, to podstatné: práve to fascinuje a priťahuje viac a viac ľudí, to zapaľuje srdcia ako to bolo v prípade emauzských učeníkov.
Musíme znovu nájsť rovnováhu, v opačnom prípade sa aj morálny základ cirkvi môže zrútiť ako domček z karát, stratiť sviežosť a vôňu evanjelia. Ponuka evanjelia musí byť jednoduchšia, hlbšia a žiarivejšia. Práve z tejto ponuky plynú morálne dôsledky."
Väčšina známych médií prezentuje tieto výroky ako jasnú výzvu na to, ako by sa mala cirkev zachovať v morálnych otázkach.
Názory Františka sú dosť odlišné od názorov predchádzajúcich pápežov.
Bl. Ján Pavol II. a Evanjelium života
O ohlasovaní Božieho slova hovoril Bl. Ján Pavol II. hlavne vo svojej encyklike Evanjelium života z roku 1995. Povedal, že učenie cirkvi o úcte k životu by sa malo ohlasovať „dôsledne a odvážne.“
„Aby sme naozaj boli ľuďmi v službe životu, musíme dôsledne a odvážne ohlasovať tieto pravdy už v prvej etape evanjelizácie a potom v katechizácii a v rôznych formách ohlasovania, v osobnom dialógu a v každej výchovnej činnosti,“ napísal.
Pápež Benedikt XVI. vyjadril svoj postoj v roku 2006, keď prehovoril k členom Európskej ľudovej strany.
„Čo sa týka katolíckej cirkvi, základný cieľ jej zásahov do verejnej scény je ochrana a podpora dôstojnosti človeka, a preto vedome priťahuje osobitnú pozornosť na princípy, ktoré sú nemenné, v ktorých sa nedá ustúpiť“ hovorí. Pápež Benedikt pokračoval:
Medzi iným sa dnes jasne črtajú nasledujúce veci:
- ochrana života od počatia až po prirodzenú smrť
- uznanie a ochrana tradičnej štruktúry rodiny ako zväzku medzi mužom a ženou, ktorý sa začína manželstvom a jej ochrana od akýchkoľvek pokusov ju zrovnoprávniť v otázke práva s úplne odlišnými zväzkami, čo ju veľmi poškodzuje a prispieva k jej destabilizácii, pretože zastiera jej osobitý charakter a nenahraditeľnú úlohu v spoločnosti
- ochrana práv rodičov na výchovu detí
Bl. Ján Pavol II. bol vo svojej encyklike Evanjelium života neústupčivý a napísal: „Je potrebné, aby sa Evanjelium života dostalo k srdcu každého človeka, aby sme ho vložili do samého vnútra ľudskej spoločnosti.“
A keď povedal, že to predovšetkým znamená hlásať Božiu lásku, dodal: „Zároveň treba poukázať na všetky dôsledky tohto Evanjelia, ktoré možno zhrnúť takto: ľudský život, vzácny Boží dar je posvätný a nenarušiteľný, čo osobitným spôsobom znamená, že je absolútne neprípustný umelý potrat a eutanázia...“
Svoju podporu hlásania kultúry života „v čase aj nečase“ uzavrel nasledujúcimi slovami, ktoré venoval v prvom rade a predovšetkým biskupom:
V situácii, v ktorej z rôznych strán počuť opačné mienky a v ktorej mnohí odmietajú zdravú náuku o ľudskom živote, uvedomujeme si, že aj nám je adresovaná prosba, ktorou sa sv. Pavol obracia na Timoteja: "Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou" (2Tim 4,2).
Toto povzbudenie má zvlášť silno zaznievať v srdciach tých, ktorí sa v Cirkvi z rôzneho titulu priamejšie podieľajú na jej poslaní "učiteľky" pravdy. Nech znie najmä pre nás biskupov: predovšetkým od nás sa očakáva, že budeme neúnavnými ohlasovateľmi Evanjelia života; nám je totiž zverená úloha bdieť nad verným a celistvým odovzdávaním učenia, ktoré sa v tejto encyklike znovu predkladá a použiť všetky vhodné prostriedky na to, aby sme ochránili veriacich od každého učenia, ktoré by jej protirečilo.
Osobitnú pozornosť musíme venovať tomu, aby sa na teologických fakultách, v seminároch a v rôznych katolíckych inštitúciách hlásalo, vysvetľovalo a prehlbovalo zdravé učenie.
Pavlovo povzbudenie nech znie všetkým teológom, pastierom a všetkým ostatným, ktorí spĺňajú úlohu vyučovania, katechizovania a formovania svedomí: vedomí si úlohy, ktorá im pripadá, nech sa vystríhajú vážneho previnenia zrady pravdy a vlastného poslania, keby predkladali osobné názory, protirečiace Evanjeliu života, ako ho verne predkladá a vysvetľuje Učiteľský úrad Cirkvi.
Keď pri ohlasovaní tohto Evanjelia odmietame každý kompromis a dvojznačnosť, ktoré by nás pripodobnili mentalite sveta (porov. Rim 12,2), nemáme sa báť nepriateľstva a nepopulárnosti. Máme byť vo svete, ale nie zo sveta (porov. Jn 15,19; 17,16), čerpajúc silu od Krista, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol svet (Jn 16,33).