aguer-810x500.jpg

Arcibiskup Aguer: Návšteva pápeža Františka v Mongolsku je ďalším znakom "progresívneho fundamentalizmu" Ríma

0
Kultúra smrti

Katolícka komunita v Mongolsku je nepatrná, číta 1 500 veriacich, čo naznačuje, že krajina nebola skutočne hlboko evanjelizovaná.

Prítomnosť Petrovho nástupcu tam predstavovala vynikajúcu príležitosť: nebolo snáď možné ohlasovať meno Ježiša Krista s úctou a srdečnosťou voči budhistickým poslucháčom a predstaviť sa nie ako nositeľ humanistického posolstva, ale ako to, čím je, ako Kristov námestník?

Nanešťastie, pápežove cesty nie sú evanjelizačnými gestami, ale nejasne náboženskými; ohlasovanie kerygmy, ako sa na apoštolský úrad patrí, v nich primárne nenájdeme.

Tentoraz to bola kázeň proti fundamentalizmu: “Uzavretosť, jednostranné vnucovanie, fundamentalizmus a ideologický nátlak ničia bratstvo, živia napätie a ohrozujú mier.”

Čítajte: Arcibiskup: Pavol’v aténskom Areopágu (Sk 17, 22 - 31) je modelom, ktorý sa dá analogicky aplikovať aj dnes na vzťah katolíckej pravdy s religiozitou “národov”. apoštol nepripravil medzináboženský šalát, aký sa podáva v Mongolsku. Mimochodom, môžeme si položiť otázku, v čom spočíva pastoračný postoj v kresťanskom zmysle.

PREČÍTAJTE SI: Arcibiskup: Pápež František sa snaží, aby Cirkev prijala ‘globalistické kresťanstvo’

“Fundamentalizmus ohrozuje pokoj,” píše v titulku buenosaireský denník La Prensa o pápežovom’varovaní.

Pravda: progresívny fundamentalizmus inštalovaný v Ríme narúša pokoj Cirkvi, kde disharmónia kazí jej krásu. Na stretnutí v divadle Hun v hlavnom meste Ulánbátar, kde sa zišli miestni šamani, budhistickí mnísi a pravoslávny kňaz, pápež bez rozdielu vyzdvihol “náboženské tradície, ktoré vo svojej originalite a rozmanitosti [majú] obrovský potenciál dobra, v službe spoločnosti.”

Svätý Otec pozorne počúval, ako ďalší veriaci, vrátane židov, moslimov, bahá’ismu, hinduistov, šintoistov, adventistov a evanjelikov, opisovali svoju vieru a svoj vzťah k posmrtnému životu. Mnohí poznamenali, že “mongolská jurta je silným symbolom harmónie s božstvom, teplým miestom rodinnej pospolitosti, otvoreným nebu, kde sú vítaní všetci, dokonca aj cudzinci.”Na medzinárodnej úrovni pápež poukázal na to, že ak by si tí, ktorí vládnu národom, “vybrali cestu dialógu s ostatnými, rozhodujúcim spôsobom by prispeli k ukončeniu konfliktov, ktoré naďalej spôsobujú utrpenie toľkým národom.”

Čítajte: Arcibiskup Aguer: Pápež František’ záväzok voči ‘progresivizmu’ narúša kontinuitu s Tradíciou

S budhistami sediacimi v prvom rade pripomenul prenasledovanie, ktorého boli obeťami zo strany komunistických diktatúr v regióne: “Nech nám spomienka na tieto utrpenia dodá silu premeniť temné rany na zdroje svetla, nevedomosť násilia na múdrosť života, zlo, ktoré ničí, na dobro, ktoré buduje.”

“Už to, že sme spolu na jednom mieste, je posolstvo,” povedal Kristov vikár.

Aký názor by mal na toto posolstvo dánsky Sokrates Soeren Kierkegaard – najmä na prejavy? Určite, že znamenalo zrušenie kresťanstva.

Kierkegaardova soľ, ktorá stratila chuť, vstúpila do kompozície šalátu spolu s budhistickými spismi, Gándhím a svätým Františkom z Assisi, ktoré boli v omši citované.

Na omši, ktorá sa slávila na športovom štadióne, sa zúčastnilo mnoho čínskych pútnikov, ktorí sa vzopreli zákazom pekinského režimu, ktorý nedovolil biskupom opustiť krajinu. Na stretnutie s pápežom cestovali vo vlakoch viac ako dvadsať hodín; obozretne sa vyhýbali rozhovorom s novinármi, filmovaniu či fotografovaniu. Na liturgickej slávnosti sa zúčastnilo asi dvetisíc veriacich, medzi nimi aj pútnici zo susedného ázijského kolosu. Počas svätej omše sa pontifik opäť prihovoril Číne; požiadal katolíkov, aby “boli dobrými kresťanmi a dobrými občanmi.” Dobre mierené slová.

Počas cesty do Mongolska sa jasne ukázala orientácia pontifikátu. Napadá mi dať to do súvislosti s nedávnym vyjadrením pápeža Bergoglia, ktorý si svojho nástupcu predstavoval ako Jána XXIV.

V mojom článku “Nový pápež” som načrtol, čo sa mi zdá žiaduce pre ďalší pontifikálny obrat. Prečo by’nástupcom nemohol byť Pius XIII. alebo Urban IX (Nono)? Ôsmy v poradí vládol v rokoch 1623, až 1644. Bola by to pocta Urbanovi, Urbe, večnému Rímu, ktorý zaujíma výsadné miesto v srdci všetkých katolíkov.

Zámery Božej’prozreteľnosti sú nevyspytateľné.

+ Héctor Aguer

Arcibiskup emeritný z La Platy.

Buenos Aires, utorok 12. septembra 2023.

Pamäť sladkého mena Panny Márie