Všetci, ktorí prechádzate touto cestou, zúčastnite sa a pozrite sa, či je tu nejaký smútok podobný môjmu smútku! (Lamentácie 1,12) Je to teda prvý výkrik toho sladkého dieťaťa, ktorého príchod priniesol na našu zem takú čistú radosť? Má sa nad kolískou takej krásnej nevinnosti tak skoro rozvinúť prápor utrpenia? Srdce matky Cirkvi ju však neoklamalo; tento sviatok, prichádzajúci v takomto čase, je vždy odpoveďou na túto otázku očakávaného ľudského rodu: Spasiteľ, ktorý má prísť, nie je len dôvodom Máriinej existencie, je aj jej vzorom vo všetkom. Práve ako jeho Matka prišla Panna Mária, a teda ako Matka bolestí; lebo Boh, ktorého budúce narodenie bolo samotnou príčinou jej vlastného narodenia, má byť na tomto svete Človekom bolestí a poznať slabosti. (Iz 53, 3) ku komu ťa mám prirovnať?" spieva prorok nárekov: Ó, Panna veľká ako more je tvoja záhuba. (Lamentácie 2, 13) Na vrchu Obetovania ako matka dala svojho Syna, ako Nevesta sa obetovala spolu s ním; svojím utrpením ako Nevesta i ako Matka bola spoluvykupiteľkou ľudského rodu. Toto učenie a tieto spomienky sa nám hlboko vryli do sŕdc na ten ďalší sviatok útrap Panny Márie, ktorý bezprostredne predchádzal Veľkému týždňu.
Kristus už neumiera: a utrpenie Panny Márie sa skončilo. Napriek tomu Kristovo utrpenie pokračuje v jeho vyvolených, v jeho Cirkvi, proti ktorej si peklo vybíja hnev, ktorý nemôže vyvolať proti sebe samému. K tomuto umučeniu Kristovho’mystického tela, ktorého je aj Matkou, Mária stále prispieva svojím súcitom; ako často to dosvedčovali jej uctievané obrazy tým, že zázračne ronili slzy! To vysvetľuje, prečo sa Cirkev odchyľuje od liturgických zvyklostí tým, že slávi dva sviatky v rôznych obdobiach pod jedným názvom.
Pri nahliadnutí do registra apoštolských dekrétov týkajúcich sa posvätných obradov čitateľ s údivom zistí, že od 20. marcatého 1809 do 17. septembratého 1814 trvá dlhá a nezvyčajná prestávka, v ktorej je zapísaný dekrét, ktorým sa v túto nedeľu zavádza druhá spomienka na Pannu Máriu Dolnú. (Gardellini, Decreta auuthentica Congr. Sacr. Rit.)
1809-1814, päť smutných rokov, počas ktorých bola pozastavená vláda kresťanstva; roky krvi, ktoré videli Človeka-Boha opäť agonizovať v osobe jeho zajatého Vikára. Matka bolestí však stále stála pod krížom a obetovala Bohu utrpenie Cirkvi’a keď sa proces skončil, Pius VII. dobre vedel, odkiaľ pochádza milosť, a tento deň zasvätil Márii ako novú pamiatku dňa Kalvárie.
Až v sedemnástom storočí mali servíti privilégium vlastniť tento druhý sviatok, ktorý slávili ako dvojnásobok 2druhého triedy, s vigíliou a oktávou. Práve od nich si Cirkev požičala ofícium a omšu. Táto česť a privilégium prislúchali rádu, ktorý založila Panna Mária, aby si uctila svoje utrpenie a šírila k nemu úctu. Filip Benizi, dedič siedmich svätých zakladateľov, šíril plameň, ktorý zapálili na výšinách Monte Senario; vďaka horlivosti jeho synov a nástupcov je úcta k Sedembolestnej Panne Márii, kedysi ich rodinný majetok, dnes pokladom celého sveta.
Proroctvo starca Simeona, útek do Egypta, strata božského Dieťaťa v Jeruzaleme, nesenie kríža, ukrižovanie, snímanie z kríža a Ježišov pohreb: to je sedem tajomstiev, do ktorých sú zoskupené takmer nekonečné utrpenia, ktoré z Panny Márie urobili Kráľovnú mučeníkov, prvú a najkrajšiu ružu v záhrade manželov. Vezmime si k srdcu odporúčanie z Knihy Tobiáša, ktoré Cirkev číta počas tohto týždňa v ofíciu času: Uctievaj svoju matku, lebo si musíš uvedomiť, aké a aké veľké nebezpečenstvá pretrpela pri tvojom pôrode. (Tobias 4,3.14)
MASA
Každodenná obeta, hoci je obklopená všetkými pompézami liturgie, je v podstate rovnaká ako tá kalvárska. Ale jedinými pomocníkmi pri úpätí kríža boli, ako zdôrazňuje náš Introit, jeden jediný muž a niekoľko žien plačúcich okolo Matky bolestí. Evanjelium zopakuje tento Introit, a dokonca aj jeho verš, ktorý v rozpore so zvyklosťami nie je prevzatý zo žalmov.
Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka a jeho Matka’sestra Mária Kleofášova, Salome a Mária Magdaléna.
℣. Žena, hľa, tvoj syn, povedal Ježiš; učeníkovi však povedal: Hľa, tvoja matka. Sláva jej. Stála tam.
Uctievanie Panny Márie’Doly neodvádza naše myšlienky od jedinej Obete spásy. Naopak, jej bezprostredným dôsledkom, ako ukazuje kolekta, je spôsobenie, že umučenie nášho Spasiteľa prináša v našich dušiach ovocie.
KOLEKTÁR
O Bože, pri ktorého umučení podľa Simeonovho proroctva meč bolesti prebodol najsladšiu dušu slávnej Márie, Matky a Panny: daj vo svojom milosrdenstve, aby sme my, ktorí s úctou vzývame jej bolesti, dosiahli šťastný účinok tvojho umučenia. Ktorá žiješ, t.j.
Potom sa pridáva kolekta z nastávajúcej nedele.
Epistola
Poučenie z Knihy Judit 13,22-25
Pán ťa požehnal svojou mocou, lebo skrze teba zničil našich nepriateľov. Požehnaná si, dcéra, od Pána, najvyššieho Boha, nad všetky ženy na zemi. Nech je požehnaný Pán, ktorý stvoril nebo a zem, ktorý ťa usmernil, aby si odsekla hlavu kniežaťu našich nepriateľov. Lebo dnes tak zveľadil tvoje meno, že tvoja chvála neodíde z úst ľudí, ktorí budú mať na pamäti Pánovu moc naveky, za to, že si neušetrila svoj život pre súženie a trápenie svojho ľudu, ale zabránila si našej skaze pred tvárou nášho Boha.
Oh, veľkosť našej Judity medzi všetkými stvoreniami! “Boh,” hovorí zbožný a hĺbavý otec Faber, “sa zaručil, že si vyberie práve tie veci o ňom, ktoré sú najnezrozumiteľnejšie, a najtajomnejším spôsobom jej ich reálne oznámi. Pozri, ako ju už predtým zamiešal do večných zámerov stvorenia, urobil z nej takmer jeho čiastočnú príčinu a čiastočný model. Spolupráca Panny Márie’na vykúpení sveta nám dáva nový pohľad na jej veľkoleposť. Ani Nepoškvrnené počatie, ani Nanebovzatie nám nedajú vyššiu predstavu o Máriinom’vyvýšení ako titul spoluvykupiteľky. Jej doly neboli nevyhnutné pre vzkriesenie sveta, ale podľa Božej rady boli od neho neoddeliteľné. Patria k celistvosti božského plánu. Nie sú Máriine tajomstvá Ježišovými tajomstvami a jeho tajomstvá jej? Pravda sa zdá byť taká, že všetky tajomstvá Ježiša a Márie boli v Božích plánoch ako jedno tajomstvo. Ježiš sám bol Máriiným’trápením, sedemkrát opakovaným, sedemkrát zhoršeným. Počas hodín utrpenia boli Ježišova obeta a Máriina obeta spojené v jedno. Držali spolu krok; boli zhotovené z rovnakých materiálov; boli prevoňané príbuznou vôňou; boli zapálené rovnakým ohňom; boli obetované s príbuznými dispozíciami. Obe veci boli jednou simultánnou obetou, ktorá sa v každom okamihu preplietala husto preplnenými tajomstvami toho strašného času k Večnému, z dvoch bezhriešnych Sŕdc, ktoré boli Srdcami Syna a Matky, za hriechy hriešneho sveta, ktoré na nich dopadli proti ich zásluhám, ale podľa ich vlastnej slobodnej vôle.” (Faber, Úpätie kríža 9, 1-2)
Spojme svoje slzy s Máriinými’v spojení s utrpením veľkej Obete. Úmerne tomu, ako to budeme robiť počas života, budeme sa v nebi radovať so Synom a Matkou; ak je teraz naša Pani, ako spievame v Aleluja-verš, Kráľovnou neba a vládkyňou sveta, či je medzi všetkými vyvolenými niekto, kto si môže spomenúť na utrpenie porovnateľné s jej?
Po Graduáli nasleduje Stabat Mater, dojímavá žaloba pripisovaná františkánovi, blahoslavenému Jacoponemu de Todi.
GRADUÁL
Ty si smutná a hodná sĺz, Panna Mária, stojaca pri kríži Pána Ježiša, svojho Syna, nášho Vykupiteľa.
℣. Ó, Panenská Matka Božia, ten, ktorého celý svet neobsiahne, nesie tento trest kríža, on, pôvodca života, sa stal človekom.
Aleluja, aleluja.
℣. Svätá Mária, kráľovná nebies a vládkyňa sveta, stála pri kríži nášho Pána Ježiša Krista, plná smútku.
Na kríži jej stanica drží,
stála smútiaca Matka a plakala,
blízko Ježiša až do poslednej chvíle.Pres jej srdce, Jeho smútok zdieľajúc,
celú Jeho trpkú bolesť znášajúc,
teraz konečne prešiel meč.O ako smutný a bolestne utrápený
bola tá Matka, vysoko požehnaná,
Jediného zrodeného.Kristus hore v mukách visí,
ona pod ním hľadí na muky
svojho umierajúceho slávneho Syna.Je tu niekto, kto by neplakal,
v tak hlbokom utrpení,
Kristovu’drahú Matku hľadieť?Môže sa ľudské srdce zdržať
od účasti na jej bolesti,
v tej Matke’bolesti nevýslovnej?Zničené, zosmiešnené, prekliate, poškvrnené,
videla svoje nežné Dieťa
Všetko s bičmi roztrhané:Pre hriechy svojho vlastného národa,
videla Ho visieť v opustenosti,O ty, Matka! prameň lásky!
Dotkni sa môjho ducha zhora,
Svojím súhlasom moje srdce zušľachťuj:Urob ma takým, ako si cítila ty;
Nech moja duša žiari a topí sa
láskou Krista, môjho Pána.Svätá Matka! prenikni ma skrz naskrz,
v mojom srdci obnov každú ranu
môjho ukrižovaného Spasiteľa:Dovoľ mi zdieľať s tebou Jeho bolesť,
ktorý za všetky moje hriechy bol zabitý,
ktorý za mňa v mukách zomrel.Dovoľ mi, aby som s tebou zmiešal slzy,
oplakávajúc Toho, ktorý pre mňa smútil,
po všetky dni, čo budem žiť:Pri kríži s tebou zostať,
tam s tebou plakať a modliť sa,
je všetko, čo od teba žiadam, aby som ti dal.Panna všetkých panien požehnaná!"
Vypočuj moju vrúcnu prosbu:
Dovoľ mi zdieľať tvoj smútok božský;Dovoľ mi do posledného dychu,
v mojom tele znášať smrť
toho umierajúceho Syna tvojho.Zranený každou Jeho ranou,
strmí moja duša, kým neomdlieva,
v Jeho krvi preč;Buď mi, Panna, nablízku,
aby som v plameňoch nezhorel a nezomrel,
v Jeho strašný súdny deň.Kristus, keď ma zavoláš odtiaľto,
pri Tvojej Matke moja obrana,
Tvojím krížom moje víťazstvo;Kým sa tu moje telo rozkladá,
nech moja duša chváli Tvoju dobrotu,
v bezpečí v raji s Tebou. Amen.
GOSPEL
Sekvencia svätého evanjelia podľa sv. Jána 19,25-27
V tom čase stáli pri Ježišovom kríži jeho matka, sestra jeho matky’Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. Keď teda Ježiš videl stáť svoju matku a učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: Žena, hľa, tvoj syn. Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka. A od tej hodiny ju učeník vzal k sebe.
Žena, hľa, tvoj syn.—Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Také sú Ježišove slová na kríži v našom evanjeliu. Nemá teda už Otca na nebi, Matku na zemi? Ó, tajomstvo spravodlivosti a ešte viac lásky! Boh tak miloval svet, že zaň dal svojho jednorodeného Syna, až naňho namiesto hriešnych ľudí uvalil kliatbu, ktorú si zaslúžili naše hriechy, a aj naša Pani vo svojom vznešenom spojení s Otcom neušetrila, ale podobne obetovala za nás všetkých toho istého Syna zo svojho panenstva. Ak v tejto hlave patríme večnému Otcovi, odteraz patríme aj Márii; každý z nich nás kúpil za veľkú cenu: výmenou ktoréhokoľvek jediného Syna za synov adopcie.
Práve pod krížom sa Panna Mária skutočne stala Kráľovnou milosrdenstva. Pri úpätí Oltára, kde sa pripravuje obnova veľkej Obety, sa zverme jej všemohúcemu vplyvu na Srdce jej božského Syna.
Pamätaj si, Panenská Matka Božia, keď stojíš pred Pánom, hovoriť za nás dobré veci, aby od nás odvrátil svoj hnev.
Koľké sväté duše v priebehu vekov prišli, aby robili vernú spoločnosť Matke bolestí! Ich príhovor spojený s Máriiným’je pre Cirkev posilou; a my dúfame, že tým dosiahneme účinok zásluh smrti nášho Spasiteľa’.
POKÁNIE
Ponúkame ti modlitby a obety, Pane Ježišu Kriste, pokorne ťa prosíme, aby sme my, ktorí sa modlíme na pamiatku premenenia najsladšej duše blahoslavenej Márie, tvojej Matky, na znásobený a zbožný príhovor jej a jej svätých spoločníčok pod krížom, získali odmenu u blahoslavených, a to zásluhami tvojej smrti. Ktorá žije.
V nedeľu sa potom koná spomienka.
Prefácia je tá istá ako 8 septembra, s tým rozdielom, že namiesto in Nativitate, na Nanebovzatie sa nahrádza in Transfixione, na Preblahoslavenú Pannu Máriu, vždy Pannu
Tak veľké, ako bolo povedané (Bernardín Sienský, Pro festivit. V.M. Sermo xiii. De exaltatione B.V. in gloria, art ii. c. 2), bol Máriin zármutok na Kalvárii taký, že keby sa bol rozdelil medzi všetky tvory schopné utrpenia, bol by spôsobil, že by všetky okamžite zomreli. Bol to úžasný pokoj Panny Márie’udržiavaný dokonalým súhlasom a úplným odovzdaním celej svojej bytosti Bohu, ktorý jediný bol schopný udržať v nej život, ktorý Duch Svätý zachovával pre Cirkev’a. Nech nám naša účasť na posvätných tajomstvách dá ten Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé chápanie a ktorý udržiava mysle a srdcia v Ježišovi Kristovi!
POKOJ
Šťastné zmysly Panny Márie, ktorá si bez smrti zaslúžila palmu mučeníctva pod krížom nášho Pána.
Ako poukazuje postkomúnia, láskyplná spomienka na bolesti našej Matky’nám mocne pomôže nájsť všetky dobrá vo svätej Oltárnej obete.
POSTCOMMUNION
O Pane Ježišu Kriste, nech obety, na ktorých sme sa zúčastnili pri zbožnom slávení premenenia tvojej panenskej Matky, získajú pre nás z tvojej milosti účinok každého spásonosného dobra. Ktorý žiješ, t.j.
Pridáva sa postkomúnia z nastávajúcej nedele a na konci omše sa číta evanjelium z nej namiesto zvyčajného úryvku zo sv.
VESPERY
Prvá a piata antifóna večeradla sú vzaté z Kancionálu, tri medzifóny z Izaiáša a tá z Magnifikátu z Jóba; kapitulná je z Jeremiáša.
1. ANT. Kam odišiel ich milý, ty najkrajšia medzi ženami, kam sa odvrátil tvoj milý a my ho budeme hľadať s tebou?"
Ps. Dixit Dominus.
2. ANT. Odíďte odo mňa, budem horko plakať, nepracujte, aby ste ma potešili.
Ps. Laudate pueri.
3. ANT. Nie je v ňom krása ani komótnosť; a videli sme ho, a nebolo v ňom nič pekného na pohľad.
Ps. Lætatus sum.
4. ANT. Od chodidla až po vrch hlavy nie je v ňom zdravý.
Ps. Nisi Dominus.
5. ANT. Zostaň mi kvetmi, obklop ma jablkami, lebo láskou chradnem.
Ps. Lauda Jeruzalem.
CAPITULUM
(Thren ii.)
K čomu ťa mám prirovnať, alebo k čomu ťa mám prirovnať, dcéra jeruzalemská, čomu ťa mám prirovnať, aby som ťa potešil, panenská dcéra sionská, lebo veľká ako more je tvoja skaza.
Hymnus
Och, v akých záplavách sĺz, v akej priepasti smútku sa zmieta, tá panenská Matka, ako smúti, keď vidí svojho Syna, ako ho sňali z krvavého stromu a položili do jej náručia!
Ty krásne ústa, tá nežná hruď, ten najsladší bok, tá pravá ruka celá prebodnutá a ľavá ruka tiež zranená, tie poplatky celé ružové od jeho krvi: opustená Matka ich omýva svojimi slzami.
Sto a tisíckrát uzamkne v láskyplnom objatí tú hruď a tie ruky a bozkáva ich rany; a tak sa rozplýva v smutnom pohladení.
O Matka, prosíme ťa, týmito svojimi slzami, krutou smrťou tvojho Syna a jeho vyprázdnenými ranami zasaď hlboko do našich sŕdc túto svoju bolesť.
Otcovi a Synovi a spolu s ním Duchu, Najvyššej Trojici, buď večná sláva, nekonečná chvála a česť, teraz i naveky.
Amen.
℣. Modli sa za nás, Kráľovná mučeníkov.
℟. Ktorá si stála pri Ježišovom kríži.
ANTIFÓN MAGNIFICAT
Môj smútok ma utláča, tvár mám opuchnutú od plaču a viečka zatiahnuté.
Modlitba je kolektou omše.
Potom sa koná spomienka na nedeľu.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.