Veľký patriarcha z Assisi sa čoskoro druhýkrát objaví vo svätej liturgii a my budeme chváliť Boha za zázraky, ktoré v ňom vykonala Božia milosť. Téma dnešného’sviatku, hoci je osobnou slávou svätého Františka, má väčší význam pre svoj mystický význam.
Človek-Boh stále žije v Cirkvi neustálym rozmnožovaním svojich tajomstiev v tejto svojej Neveste, čím ju robí svojou vernou kópiou. V trinástom storočí, kým láska mnohých vychladla (Zborník k sviatku), božský oheň horel s dvojnásobným zápalom v srdciach niekoľkých vyvolených. Bola to hodina umučenia Cirkvi; začiatok tej série spoločenských zlyhaní s radom popierania, zrád a posmeškov, ktoré sa skončili proskripciou, ktorej sme teraz svedkami. Kríž bol vyvýšený pred očami sveta: Nevesta mala byť teraz naň pribitá spolu so svojím božským Manželom po tom, čo s Ním stála v pretóriu vystavená urážkam a úderom davu.
Podobne ako umelec vyberá vzácny mramor, Duch Svätý si vybral telo asýrskeho serafína ako médium na vyjadrenie svojej božskej myšlienky. Tým svetu zjavil zvláštny smer, ktorý chcel dať svätosti duší; ponúkol nebu prvý a úplný model nového diela, o ktorom rozjímal, a to: dokonalé spojenie, na samom kríži, mystického Tela s jeho božskou Hlavou. František bol prvým, ktorý bol na túto poctu vybraný: ale nasledovať mali ďalší; a odteraz tu a tam po celom svete budú v Cirkvi vždy viditeľné stigmy nášho blahoslaveného Pána.
Prečítajme si v tomto svetle obdivuhodnú históriu tejto udalosti, ktorú zložil Serafínsky doktor na počesť svojho svätého otca sv. Františka.
Dva roky predtým, ako verný Kristov služobník a služobník František odovzdal svojho ducha Bohu, odišiel sám na vyvýšené miesto, ktoré sa nazýva hora Alvernia, a začal štyridsaťdňový’ pôst na počesť archanjela svätého Michala. Sladkosť nebeskej kontemplácie sa naňho vyliala hojnejšie ako zvyčajne, až kým, obrátiac sa plameňom nebeských túžob, nezačal pociťovať čoraz väčší prebytok týchto božských milostí. Zatiaľ čo ho serafínsky zápal jeho túžob takto pozdvihoval k Bohu a nežnosť jeho lásky a súcitu ho premieňala na Krista, ukrižovanú obeť nadmernej lásky.
Jedného rána, okolo sviatku Povýšenia svätého Kríža, keď sa modlil na úbočí hory, uvidel niečo, čo vyzeralo ako Serafín so šiestimi žiarivými a ohnivými krídlami, ako zostupuje z neba. Videnie rýchlo letelo vzduchom a priblížilo sa k Božiemu mužovi, ktorý si vtedy všimol, že je nielen okrídlený, ale aj ukrižovaný; ruky a nohy mal totiž rozprestreté a pripevnené ku krížu, zatiaľ čo krídla boli usporiadané podivuhodným spôsobom, dve boli zdvihnuté nad hlavou, dve rozprestreté v lete a zvyšné dve skrížené nad závojom celého tela. František pri pohľade na ne veľmi žasol a jeho dušu naplnila zmiešaná radosť a smútok. Milostivý pohľad na toho, ktorý sa zjavil takým úžasným a láskyplným spôsobom, ho nesmierne potešil, zatiaľ čo pohľad na jeho kruté ukrižovanie prebodol jeho srdce mečom bolestného súcitu.
On, ktorý sa Františkovi zjavil navonok, ho vnútorne poučil, že hoci slabosť a utrpenie sú nezlučiteľné s nesmrteľným životom serafína, predsa sa mu toto videnie ukázalo s cieľom, aby sa on, milovník Krista, naučil, ako sa má celá jeho bytosť premeniť na živý obraz ukrižovaného Krista, a to nie mučeníctvom tela, ale horiacou horlivosťou duše. Po tajomnom a dôverne známom rozhovore videnie zmizlo a zanechalo svätca, ako jeho myseľ horí serafínskym zápalom a jeho telo je poznačené presným obrazom Ukrižovaného, akoby po roztavení silou tohto ohňa bolo nabudúce poznačené horlivosťou. Okamžite sa mu totiž na rukách a nohách začali objavovať stopy po klincoch, ich hlavičky sa mu ukazovali na dlaniach a hornej časti nôh a ich hroty boli viditeľné na druhej strane. Na pravom boku sa mu tiež objavila červená jazva, akoby ho poranila kopija, z ktorej často tiekla krv a zafarbila mu tuniku a spodnú bielizeň.
František, teraz už nový človek, poctený týmto novým a úžasným zázrakom a vďaka doteraz neslýchanej výsade ozdobený posvätnými stigmami, zostúpil z hory a niesol so sebou obraz Ukrižovaného, ktorý nebol vytesaný do dreva alebo kameňa rukou umelca, ale vyrytý na jeho telo prstom živého Boha. Serafínsky muž dobre vedel, že je dobré utajiť tajomstvo kráľa: preto, keď bol takto prijatý do dôvery svojho kráľa, snažil sa, nakoľko to bolo v jeho silách, utajiť posvätné znaky. Bohu však prináleží zjavovať veľké veci, ktoré sám vykonal, a preto po tom, čo Františkovi v tajnosti vtlačil tieto znaky, verejne pomocou nich konal zázraky, zjavujúc skrytú a zázračnú moc stigiem prostredníctvom znamení, ktoré sa prostredníctvom nich uskutočnili.
Pápež Benedikt XI chcel, aby sa táto zázračná udalosť, ktorá je tak dobre doložená a v pápežských diplomoch bola ocenená najväčšími chválami a milosťami, slávila každoročnou slávnosťou. Neskôr pápež Pavol V., ktorý si želal, aby sa srdcia všetkých veriacich rozhoreli láskou k ukrižovanému Kristovi, rozšíril tento sviatok na celú Cirkev.
Nadobudnutie Krista a jeho Cirkvi, nechceme sa spolu s apoštolom a s tebou chváliť ničím iným ako krížom nášho Pána Ježiša. Chceli by sme v duši nosiť posvätné stigmy, ktoré zdobili tvoje sväté telo. Pre toho, ktorého celou ambíciou je odplácať lásku za lásku, je každé utrpenie ziskom, prenasledovanie nemá hrôzu; lebo účinkom prenasledovania a utrpenia je pripodobniť ho spolu s jeho matkou Cirkvou prenasledovanému, bičovanému a ukrižovanému Kristovi.
Z celého srdca sa spolu s Cirkvou modlíme: “Ó, Pane Ježišu Kriste, ktorý si, keď svet vychladol, obnovil posvätné znaky svojho umučenia v tele preblahoslaveného Františka, aby si zapálil naše srdcia ohňom svojej lásky; milostivo daj, aby sme jeho zásluhami a modlitbami vždy niesli kríž a prinášali dôstojné ovocie pokánia. Ktorý žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom, v jednote Ducha Svätého, Bohom bez konca. Amen.” (Kolektív sviatku)
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.