Kniha o pokolení Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. (Mt 1, 1) Orol a Lev už vystúpili na nebesia svätej liturgie, dnes pozdravujeme Človeka a o mesiac sa objaví Vôl, aby doplnil počet štyroch živých tvorov, ktorí ťahajú Boží voz svetom a obklopujú jeho trón v nebi. (Ez 1, 4-10)
Tieto tajomné bytosti so šiestimi serafínskymi krídlami stále hľadia svojimi nespočetnými očami na Baránka, ktorý stojí na tróne ako zabitý, a neodpočívajú dňom ani nocou a hovoria: "Nebojte sa! Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý má prísť. Svätý Ján ich videl, ako dávajú vyvolenému znamenie, aby chválil svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa; a keď všetky stvorené bytosti na nebi, na zemi i pod zemou adorujúco vyhlásili, že Baránok, ktorý bol zabitý, je hoden moci a božstva, slávy a ríše naveky, sú to oni, ktorí pridávajú k poklone svetu’pečať svojho svedectva a hovoria: "Nebojte sa! Amen, tak je to! (Apokalypsa 4, 5)
Veľká a výnimočná je teda sláva evanjelistov. Matúšovo meno označuje toho, kto je daný. Daroval sa, keď na Ježišove slovo “poď za mnou, ” vstal a nasledoval ho; ale oveľa väčší bol dar, ktorý dostal od Boha na oplátku. Najvyšší, ktorý z neba hľadí na nízke veci zeme, si rád vyberá pokorných za kniežatá svojho ľudu. Lévi, zamestnaný povolaním, ktoré Židia nenávideli a pohania ním opovrhovali, patril k najnižšiemu spoločenskému postaveniu; ale ešte pokornejšieho srdca bol, keď odložil jemnú rezervovanosť, ktorú voči nemu prejavovali ostatní evanjelisti, a otvorene postavil svoj predchádzajúci potupný titul vedľa slávneho titulu apoštol.
Týmto činom zverejnil veľkolepé milosrdenstvo Toho, ktorý prišiel uzdravovať chorých, nie zdravých, a povolávať nie spravodlivých, ale hriešnikov. Lebo takto vyzdvihujúc hojnosť Božej milosti’si zaslúžil jej prebytok: Matúš bol povolaný za prvého evanjelistu. Pod vnuknutím Ducha Svätého napísal s tou nenapodobiteľnou jednoduchosťou, ktorá hovorí priamo k srdcu, evanjelium o Mesiášovi, ktorého očakával Izrael a ohlasovali proroci – o Mesiášovi, ktorý je učiteľom a Spasiteľom svojho ľudu, potomkom jeho kráľov a sám je kráľom dcéry Sionu – o Mesiášovi, ktorý neprišiel zničiť Zákon, ale priviesť ho k úplnému zavŕšeniu vo večnej, univerzálnej zmluve.
V prostosrdečnej vďačnosti Levi usporiadal hostinu pre svojho božského dobrodinca. Práve na tejto hostine Ježiš, brániac svojho učeníka i seba samého, odpovedal tým, ktorí predstierali pohoršenie: Môžu deti Ženícha smútiť, kým je Ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im bude Ženích odňatý, a vtedy sa budú postiť." (Mt 9, 15) Klement Alexandrijský dosvedčuje následnú strohosť apoštola; uisťuje nás, že žil len zo zeleniny a lesných plodov. (Clem. Alex. Pædag. ii. 1)
Legenda nám navyše povie o jeho horlivosti pre Majstra, ktorý sa tak sladko dotkol jeho srdca, a o jeho vernosti, s akou preňho zachovával duše opojené vínom vyvierajúcim z panien. (Zach 9, 17) Táto vernosť ho skutočne stála život: jeho mučeníctvo bolo obranou a potvrdením povinností a práv svätého panenstva. Až do konca čias bude Cirkev pri zasväcovaní svojich panien využívať krásne požehnanie, ktoré vyslovil nad etiópskou princeznou, ktorej krv apoštola a evanjelistu vtlačila zvláštnu cnosť (Pontificale Romanum, De Benedictione et Consecratione Virginum: “Deus, plasmator corporum, afflator animarum.”).
Cirkev nám podáva túto krátku správu o živote, ktorý lepšie pozná Boh ako ľudia.
Matúš, tiež menom Lévi, bol apoštol a evanjelista. Sedel na colnici v Kapharnaume, keď ho zavolal Kristus, ktorého hneď nasledoval; a potom mu a jeho učeníkom pripravil hostinu. Po Kristovom zmŕtvychvstaní a pred odchodom do provincie, ktorú mu pripadla úloha evanjelizovať, Matúš ako prvý napísal evanjelium Ježiša Krista. Napísal ho v hebrejčine kvôli tým z obriezky, ktorí sa obrátili. Čoskoro potom odišiel do Etiópie, kde hlásal evanjelium a svoje učenie potvrdil mnohými zázrakmi.
Jeden z najväčších z nich bolo jeho vzkriesenie kráľovskej dcéry, čím obrátil kráľa, jeho manželku a celú krajinu. Po kráľovej’smrti si jeho dcéru Ifigéniu vyžiadal za manželku jeho nástupca Hirtakus, ktorý keď zistil, že vďaka Matúšovmu’napomínaniu sľúbila Bohu panenstvo a teraz vytrvala vo svojom svätom rozhodnutí, prikázal apoštola usmrtiť, keď slávil sväté tajomstvá pri oltári. Takto jedenásteho októbrového kalendu korunoval svoj apoštolát slávou mučeníctva. Jeho telo bolo prevezené do Salerna; a za pápeža Gregora VII. bolo uložené v kostole zasvätenom jeho menu, kde si ho zbožne uctieva veľké množstvo ľudí.
Ako musela byť nášmu Pánovi milá tvoja pokora; tá pokora, ktorá ťa vyniesla tak vysoko v nebeskom kráľovstve a ktorá z teba na zemi urobila dôverníka vtelenej Múdrosti. Boží Syn, ktorý skrýva svoje tajomstvá pred múdrymi a rozumnými a zjavuje ich maličkým, obnovil tvoju dušu dôvernosťou so sebou samým a naplnil ju novým vínom svojho nebeského učenia. Tak plne si pochopila Jeho lásku, ţe si ťa vybral za prvého historika Svojho ţivota na zemi. Človek-Boh sa skrze teba zjavil Cirkvi. Tá zdedila tvoje slávne učenie, ako ho nazýva vo svojom Tajomstve, lebo Synagóga odmietla pochopiť Božského Majstra i prorokov, Jeho zvestovateľov.
Je totiž jedno učenie, ktoré nie všetci, dokonca ani vyvolení, môžu pochopiť a prijať; tak ako v nebi nie všetci nasledujú Baránka, kamkoľvek ide, ani všetci nemôžu spievať novú pieseň vyhradenú tým, ktorých láska tu na zemi bola nerozdelená. Ó, evanjelista svätého panenstva a mučeník preň, bdej nad najvybranejšou časťou nášho Pánovho stáda. Pamätaj tiež, ó, Levi, na všetkých tých, pre ktorých, ako nám hovoríš, Emanuel dostal svoje krásne meno Spasiteľ. Celý vykúpený svet si ťa ctí a prosí ťa o pomoc. Zaznamenal si pre nás obdivuhodné Kázanie na vrchu: cestou cnosti, ktorú si tam vytýčil, nás veď do toho nebeského kráľovstva, ktoré je stále sa opakujúcou témou tvojho inšpirovaného spisu.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.