Američania sú pesimistickí čo sa týka budúcnosti. Aj minulé desaťročia vnímajú priaznivejšie ako to súčasné. Krajina príležitostí je preč. Americký sen je preč. Zostáva len blednúca spomienka na to, čím Amerika kedysi bola, bez základného prísľubu, že sa jej niekdajšie prvenstvo môže obnoviť.
Tento pesimizmus nie je vlastný len ľuďom žijúcim v Spojených štátoch. Čoraz viac výskumov ukazuje, že obyvateľstvo jednotlivých krajín na celom svete má depresívne predstavy o budúcnosti. Miliardy smartfónov, exponenciálne sa množiace digitálne zábavy a platformy sociálnych médií, ktoré každú minútu spájajú milióny ľudí, zjavne nevytvárajú dostatočné podmienky na ľudský optimizmus a šťastie.
ČÍTAJTE: Elon Musk má pravdu: Biden’hraničná kríza je ‘šialená’ a Amerika ju musí okamžite ukončiť
Diagnostikovať, prečo je osem miliárd ľudí nešťastných, nie je ľahká úloha, ale existuje zjavný vinník, ktorý určite prispel k našej globálnej neutešenosti. Globalizmus ako čoraz dominantnejšia vládnuca filozofia – ak nie pseudonáboženstvo – planéty je vo svojej podstate antagonistický voči sebaurčeniu jednotlivca aj prirodzeným väzbám vytvoreným v rodinách a kmeňoch. Keď je každý človek povzbudzovaný ak nie povinný konať striktne pre spoločné dobro globálnej populácie, potom sa musia podkopať tie preferencie, ktoré podporujú jedinečné záujmy jednotlivca rodiny alebo národa .
Mocné inštitúcie, ako napríklad Organizácia Spojených národov, Svetové ekonomické fórum, BlackRock, a dokonca aj Vatikán požadujú svet v podstate bez hraníc, v ktorom sa národy ktoréhokoľvek národa podporujú v slobodnej migrácii do iných. Desaťročia masovej migrácie, predovšetkým na Západe, viedli nielen k explózii etnických enkláv existujúcich do určitej miery autonómne vo vnútri hostiteľských národných štátov, ale aj k rozpadu spoločných občianskych väzieb, ktoré kedysi voľne spájali tieto národy pôvodné obyvateľstvo. Keď sa občania alebo politické strany postavili proti politike nekontrolovaného prisťahovalectva, globalisticky zmýšľajúce autority rýchlo démonizovali vlastných občanov ako rasistov; xenofóbov; alebo, v poslednom čase, nositeľov nenávisti.”
Čítajte: Synoda o synodalite je za rohom. Čo by mali veriaci katolíci očakávať?"
Ješte ničivejšie pre postihnuté obyvateľstvo je, že asimiláciou sa v súčasnosti pohŕda. Namiesto toho, aby vlády podporovali nových obyvateľov v osvojovaní si jazyka, zvykov a tradícií ich adoptívnej krajiny, rozhodli sa uprednostniť kultúrnu identitu nedávnych presídlencov pred historickou identitou národných štátov, ktoré teraz nazývajú domovom.
Nacionalizmus sa posmešne prirovnáva k najhorším zverstvám nemeckého nacizmu alebo talianskeho fašizmu minulého storočia, zatiaľ čo jeho úspechy z obdobia osvietenstva pri organizovaní podobných národov do sebestačných regiónov, ktoré sú dostatočne pokojné na to, aby podporovali technologické inovácie, hospodársky rast a relatívnu politickú stabilitu, sa úplne ignorujú. Obyvatelia Západu sú bičovaní sesterskou filozofiou globalizmu multikulturalizmu” a rozmanitosti pre rozmanitosť” do takej miery, že dokonca aj keď sa prehlásia za hrdého Angličana, Holanďana, Nemca alebo Pánboh zaplať! – Rus môže rýchlo viesť k tomu, že “páchateľ” bude označený za “rasistu”, ktorého treba “preškoliť”, aby odmietol “nenávisť.” Je potom prekvapujúce, prečo popularita olympijských hier klesá, keď sú ľudia na Západe pravidelne nútení veriť, že láska k vlastnému národu musí byť z ľudského rodu vykorenená?
Je to rodinný kmeň, ktorý poskytuje ľuďom prirodzenú podpornú sieť na zvládanie nebezpečenstiev vonkajšieho sveta. Rodičia, súrodenci a najbližší príbuzní poskytujú mladým členom rodiny zručnosti a vedomosti, ktoré im pomôžu prekonať divočinu života. Puto príbuzenstva posilňuje inštinktívne pohnútky chrániť a posilňovať skupinu. Rodiny udržiavajú organickú deľbu práce a spoločný zmysel pre povinnosť, ktoré každému členovi vštepujú vrodený cieľ.
Čítajte: Kanada sa ujíma vedenia pri ohlasovaní novej deklarácie v OSN o regulácii online informácií
Globalizmus a štátna nadvláda sú na druhej strane diametrálne odlišné od rodiny. Tým, že štát povýšil lojalitu k “spoločnému dobru” a “odbornosť” štátu nad súkromné rozhodovanie rodín, oslabil najprirodzenejší motor vytvárania a udržiavania identity a zmyslu ľudskej bytosti. Vládni predstavitelia sa teraz vkladajú medzi rodičov a ich deti v takých osobných veciach, ako je náboženské presvedčenie, sexuálna morálka a psychická pohoda. Ak rodičia odmietnu niektorú z radikálnych ideológií štátu, ako je napríklad transgenderizmus ich prirodzené rodičovské práva sú ohrozené. Tak ako počas kultúrnej revolúcie v Číne, aj teraz západné vlády ovládajú súkromnú sféru rodiny.
Je to práve táto forma vládnej nadradenosti – netolerantná voči príbuzenským tradíciám a nepriateľská voči osobnej slobode – ktorá vlastne zrodila v minulom storočí totalitných režimov. To, čo odlišuje našu súčasnú éru, je, že globalistické autority sa snažia o absolútnu poslušnosť občanov nielen voči ich národným vládam, ale aj voči panteónu globalistických bohov, ku ktorým sa tieto vlády údajne modlia. Ľuďom sa prikazuje poslušnosť v mene COVID, klimatických zmien, demokracie, boja proti nenávisti, alebo akéhokoľvek iného božstva, ktoré štát vyrobí na prosbu verejnosti. Ľudia, ktorí uctievajú týchto falošných bohov, sú odmenení vládou schváleným odčinením; tí, ktorí to odmietajú, sú trestaní ako heretici. Bez ohľadu na to, ako verne sa konvertiti verejne oddávajú globalistickej teológii, však v skutočnosti slúžia len malej triede oligarchov, ktorí využívajú svoju kvázi božskú autoritu na hromadenie väčšieho bohatstva a moci pre seba.
Dobrí rodičia sa obetujú za svoje deti; nie sú naklonení tomu, aby sa pozerali na to, ako ich deti zmasakrujú a vymývajú im mozgy. Bojovníci sa obetujú, keď sa ich komunity ocitnú pod útokom; nie sú naklonení tomu, aby zomierali za honosné zámená a emisie oxidu uhličitého. Akokoľvek neúprosná je naďalej štátna propaganda, žiadny sústredený človek nepovažuje vládu za rodinu ani nechce bojovať proti war for globalism. Čím viac štát trvá na tom, aby ľudia konali proti svojej prirodzenosti, tým viac si ľudia uvedomujú, že musia odmietnuť autoritu štátu. Vyhliadka na blížiaci sa konflikt plodí hlboký pesimizmus ohľadom budúcnosti.
Čítajte: The ‘unmet need for contraception’ scam is just-another-excuse-for-depopulating-the-planet
Podľa mojich skúseností ľudské utrpenie vzniká vtedy, keď ľudia majú pocit, že nemajú kontrolu nad vlastným životom. Toto utrpenie sa často dá zastaviť, keď hľadajú nejaký vzťah s Bohom, preberajú osobnú zodpovednosť za svoje činy, využívajú svoju prácu na to, aby vytvorili niečo vlastné, a otvorene vyjadrujú svoje myšlienky. Táto cesta k šťastiu si vyžaduje, aby jednotlivec urobil ťažkú prácu, ale zároveň dáva mysli možnosť slobodne tvoriť a myslieť. Ľudia, ktorí s dôverou prijímajú vlastnú iniciatívu vo svete, ktorý nevytvorili, nakoniec nájdu pokoj. Ako vytvoriť šťastnú spoločnosť? Povzbudzujte občanov, aby prijali Boha, súkromné vlastníctvo a slobodu prejavu.
Globalizmus robí pravý opak. Vyžaduje úplnú závislosť od vlády. Keď udrel COVID, štát zatvoril kostoly, priviedol na mizinu malé podniky a umlčal disent. Kult “klimatických zmien” trvá na tom, aby ste nevlastniť nič, nič nevyrábať a modliť sa k Matke Zemi. Štátna’absurdná “vojna proti dezinformáciám a nenávisti” sa snaží zotročiť myseľ a kriminalizovať myšlienky. A od jednotlivca sa očakáva, že všetky tieto obete prinesie pre slávu “multikultúrneho,” “inkluzívneho,” “rovnoprávny,”“zelený”-energetický, globalistický štát. Nie je prekvapením, že väčšina ľudí nemá záujem modliť sa v kostole OSN alebo poslúchať Svetovú zdravotnícku organizáciu násilné mandáty akoby to bolo Desatoro prikázaní.
Globalizmus môže uspieť len v strašne pesimistickom svete. Darí sa mu na rasizme. Závisí od apokalyptickej vízie umierajúcej planéty. Potrebuje ľudí rozdeliť proti sebe, aby boli príliš zaneprázdnení na to, aby sa zjednotili a postavili sa na odpor tým, ktorí im spôsobujú skutočnú škodu. Pod globalistickej vlády sa šťastie dusí utrpením, strachom a nenávisťou.
Po dvoch desaťročiach vojny sa táto generácia bojovníkov vracia domov a nachádza PATRIOT Act used against them, the government claiming vlastníctvo nad ich deťmi, nedostupný benzín a perspektíva nájom na celý život. Globalizmus je miesto, kam ide optimizmus umrieť. Šťastie si vyžiada jeho zbúranie.
Prevzaté so súhlasom American Thinker.