Biskup Athanasius Schneider vydal nasledujúce vyhlásenie, v ktorom objasňuje svoj postoj k tomu, či verí alebo neverí, že pápež František je pápež. Jeho vyjadrenia prichádzajú po tom, čo páter James Altman v nedávnom videu oznámil, že podľa neho František nie je pápež. Altman tvrdí, že František nie je katolík a že nekatolík nemôže byť pápežom Katolíckej cirkvi. Biskup Schneider tvrdí, že aj v prípade “heretického pápeža,” neexistuje “nikto v Cirkvi, kto by ho mohol vyhlásiť za zosadeného z dôvodu herézy.”Jeho Excelencia uvádza, že všetky učenia cirkevníkov, ktorí predtým písali o tejto téme, vrátane svätého Róberta Bellarmina, sa povyšujú len na úroveň “názoru,” pretože “večné pápežské magistérium to nikdy neučilo ako doktrínu.”Istejšia katolícka tradícia,”pokračuje Jeho Excelencia, je, že “v prípade heretického pápeža sa mu členovia Cirkvi môžu vyhnúť, postaviť sa mu na odpor, odmietnuť ho poslúchať, a to všetko sa dá urobiť bez toho, aby sa vyžadovala teória alebo názor, ktorý hovorí, že heretický pápež automaticky stráca svoj úrad alebo môže byť následne zosadený.” Vo vyhlásení zverejnenom len pred niekoľkými dňami arcibiskup Carlo Maria Viganò tvrdí, že odpor voči Františkovi, hoci je chvályhodný, nestačí a že je veľmi potrebné “preniknúť ku koreňu otázky”, čo má Cirkev robiť tvárou v tvár “pápežovi, ktorý sa s ostentatívnou aroganciou prezentuje ako inimicus Ecclesiæ.”
O právomoci posudzovať platnosť pontifikátu
Nikto v Cirkvi nemá právomoc považovať alebo vyhlásiť zvoleného a všeobecne akceptovaného pápeža za neplatného pápeža. Z neustálej praxe Cirkvi je zrejmé, že aj keby bola voľba pápeža neplatná, de facto by sa zhojila všeobecným prijatím novozvoleného prevažnou väčšinou kardinálov a biskupov.
Ak by bol pápež heretický, nestratil by automaticky svoj úrad a nikto v Cirkvi ho nemôže vyhlásiť za zosadeného z dôvodu herézy. Takéto konanie by sa blížilo k akejsi heréze konciliarizmu alebo episkopalizmu. Podľa týchto heréz existuje v Cirkvi orgán (ekumenický koncil, synoda, kolégium kardinálov, kolégium biskupov), ktorý môže vyniesť právne záväzný rozsudok nad rímskym pápežom.
Teória o automatickej strate pápežského úradu z dôvodu herézy je len názorom, všimol si ju aj svätý Róbert Bellarmín a nepredložil ju ako učenie Magistéria. Večné pápežské Magistérium to nikdy neučilo ako doktrínu. Keď v roku 1917 vstúpil do platnosti Kódex kánonického práva (Kodex Iuris Canonici), Magistérium Cirkvi z novej legislatívy vylúčilo poznámku Decretum Gratiani obsiahnutú v starom Korpuse Iuris Canonici, podľa ktorej pápež, ktorý sa odchyľuje od správnej náuky, môže byť zosadený. Nikdy v dejinách Cirkvi Magistérium nestanovilo kanonické postupy na zosadenie heretického pápeža. Cirkev nemá nad pápežom žiadnu formálnu ani právnu moc. Podľa istejšej katolíckej tradície v prípade heretického pápeža sa mu členovia Cirkvi môžu vyhnúť, postaviť sa mu na odpor a odmietnuť ho poslúchať. To všetko sa dá urobiť bez toho, aby sme potrebovali teóriu alebo názor, že heretický pápež automaticky stráca svoj úrad alebo môže byť zosadený.
Teda musíme ísť istejšou cestou (via tutior) a zdržať sa obhajovania obyčajných názorov teológov, dokonca aj názorov svätcov ako Robert Bellarmine.
Pápež sa nemôže dopustiť herézy, keď hovorí ex cathedra; to je dogma viery. Vo svojom učení mimo výrokov ex cathedra však môže vysloviť chybné, nejednoznačné alebo dokonca heretické doktrinálne výroky. A keďže pápež nie je totožný s celou Cirkvou, Cirkev je silnejšia ako jednotlivý chybný alebo heretický pápež. V takom prípade ho treba s úctou opraviť (vyhnúť sa čisto ľudskej zlobe a neúctivému vyjadrovaniu) a vzoprieť sa mu tak, ako by sa vzoprel zlému otcovi rodiny. Členovia rodiny by však nikdy nemohli vyhlásiť, že automaticky stratil otcovstvo alebo bol zosadený z otcovskej funkcie. Môžu ho opravovať, odmietnuť ho poslúchať, odlúčiť sa od neho, ale nemôžu ho vyhlásiť za zosadeného.
Dobrí katolíci poznajú pravdu a musia ju hlásať a ponúknuť nápravu za chyby chybujúceho pápeža. Keďže prípad heretického pápeža je ľudsky neriešiteľný, musíme s nadprirodzenou vierou prosiť Boha’o zásah. Jednotlivý bludný pápež totiž nie je večný a Cirkev nie je v našich rukách, ale v rukách všemohúceho Boha.
Musíme sa držať nadprirodzenej viery, dôvery, pokory a lásky ku krížu, aby sme vydržali takúto obrovskú a mimoriadnu skúšku. Tieto situácie sú v porovnaní s dvetisícročnou históriou Cirkvi’relatívne krátke. Preto nesmieme podľahnúť príliš ľudským reakciám a zdanlivo jednoduchým riešeniam vyhlásením neplatnosti pontifikátu, ale naopak, musíme byť triezvi a ostražití, zachovať si skutočne nadprirodzený pohľad a dôverovať v Boží zásah a nezničiteľnosť Katolíckej cirkvi.
+ Athanasius Schneider