Poznámka redakcie: LifeSiteNews pri príležitosti dnešného výročia znovu uverejňuje svoju reportáž zo stého výročia fatimského zázraku, ktorá bola pôvodne publikovaná 13. októbra 2017.
Zázrak slnka, ktorý sa odohral v portugalskej Fatime presne pred sto rokmi (13. októbra 1917), bol jednou z najvýnimočnejších udalostí 20. storočia.
Odhaduje sa, že svedkami Zázraku slnka sa stalo 70 000 ľudí, a to tak veriacich, ktorých prilákal prísľub Panny Márie’trom pastierskym deťom z júla predchádzajúceho roka, že v októbri urobí zázrak, ako aj mnoho skeptikov a neveriacich, ktorých prilákali menšie pohnútky.
Na poludnie sa trom deťom zjavila Panna Mária. Po zopakovaní prosby o každodenný ruženec im prisľúbila, že prvá svetová vojna sa čoskoro skončí. Potom deťom povedala: “Už viac neurážajte Pána, nášho Boha, lebo je už tak veľmi urazený.”
O tom, čo sa potom odohralo, informovali svetské lisabonské noviny O Dia takto:
Strieborné slnko… bolo vidieť, ako sa krúti a otáča v kruhu roztrhaných oblakov. Z každých úst sa ozval výkrik a ľudia padli na kolená na blatistú zem… Svetlo sa sfarbilo do nádhernej modrej farby, akoby prechádzalo cez vitráže katedrály, a rozprestieralo sa nad ľuďmi, ktorí kľačali s vystretými rukami. Modrá pomaly vybledla a potom sa zdalo, že svetlo prechádza cez žlté sklo… Ľudia plakali a modlili sa s odhalenými hlavami v prítomnosti zázraku, ktorý očakávali. Sekundy sa zdali ako hodiny, také živé boli.
Udalosť bola v roku 1930 Katolíckou cirkvou vyhlásená za “nadprirodzeného charakteru”. Bol však Zázrak slnka zvláštnym prejavom božskej moci, alebo bola konkrétna podoba zázraku nejakým spôsobom symbolická, či dokonca biblická?"
LifeSiteNews sa zúčastnil na konferencii pri príležitosti stého výročia Fatimy v Buckfastskom opátstve v anglickom Devone. Okrem iných vystupujúcich, medzi ktorými bol aj kardinál Raymond Burke, ponúkol páter John Hunwicke biblický a patristický výklad Zázraku slnka.
Sto rokov po tom, čo slnko zatancovalo nad zemou, ponúkame čitateľom LifeSite túto dôležitú analýzu hlbšieho významu zázraku’
*****************
Zázrak slnka je podľa mňa biblicky veľmi zaujímavý, pretože sa týka spôsobu, akým Všemohúci Boh vydáva svedectvo o svojej pravde. Niekedy sa Boh uberá líniou “Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili,” ako povedal svätému Tomášovi v ten nedeľný večer po Veľkej noci. Niekedy, naopak, hovorí: “Otče (a potom vysloví prosbu), aby uverili”, inými slovami, na základe zástupu stojaceho okolo žiada o zázračné znamenie, ktoré bude svedčiť o pravdivosti evanjeliového posolstva.
Zázrak slnka je, myslím, ďalším z týchto zázrakov, ktoré sa stali, aby – “ak máte uši na počúvanie; ak máte oči na videnie” – boli svedkami pravdy. Fatimské posolstvá boli zdieľané 13. dňa v priebehu šiestich mesiacov a potom prišiel zázrak Slnka. Po krátkej meditácii nad Písmom vám chcem naznačiť, že cieľom Zázraku slnka bolo dať božskú pečať, zaručiť, stáť za pravdou božského posolstva. Ak 70 000 ľudí vidí Zázrak slnka, je to dosť veľká záruka pravdivosti niečoho.
A ja chcem na úvod poukázať na opis Panny Márie v 12. kapitole Knihy apokalypsy, kde je nazvaná “Žena odetá slnkom.” Skutočné grécke slovo tam je slovo, ktoré znamená ‘zahaliť sa, ’ akoby mala dlhý plášť, a to bolo slnko, a ona si ho jednoducho prehodila okolo seba, zahalila sa do slnka. Je opásaná slnkom.
Ale konkrétne sa chcem vrátiť k 18. žalmu. Ak sa pozriete na vulgátu svätého Jeronýma’- správny latinský preklad Biblie, ale aj na Septuagintu, čo je grécky preklad Biblie, ktorý sa používa v byzantskej, pravoslávnej a katolíckej východnej cirkvi. Vulgáta aj Septuaginta sa zhodujú v tom, čo uvádzajú. Tu je doslovný preklad piateho a šiesteho verša Žalmu 18:
Na slnku umiestnil svoj príbytok a sám ako ženích vychádza zo svojej komnaty, teší sa ako obor, že beží. Z najvyššieho neba vychádza a jeho stretnutie je na najvyššom mieste, ani niet toho, kto by sa mohol skryť pred jeho žiarou.
V patristických spisoch a starovekých hymnoch a liturgiách sa objavuje veľmi často. Naši katolícki a pravoslávni predchodcovia považovali slnko za Bohorodičku. Svätý Sofronik, jeruzalemský patriarcha od roku 634, píše: “Lebo v tebe, Panna, ako v najčistejšom a najžiarivejšom nebi, Boh umiestnil svoj príbytok.” Otcovia chápali Ženícha ako Krista. Ženíchovou komnatou je lono Panny, pretože v tomto lone spojil božstvo s mužstvom v hypostatickej jednote,” tak ako je ženích spojený s nevestou. A on, náš vtelený Pán, je obor, pretože má dve prirodzenosti: ľudskú a božskú. Jeho vychádzanie je jeho večné plodenie ako božského a jednorodeného Syna od Otca. Jeho stretnutie je rovnosť Syna s Otcom. A v liturgii Cirkvi’– si zoberme hymnus adventného ofícia – “Prišiel si, ženích nevesty, ako si pritiahol svet k večeru/ vychádzajúc z panenskej svätyne/ nepoškvrnená obeť celá božská.” A hymnus svätého Ambróza, Veni Redemptor gentium: “Na cestu zo svojej komnaty vychádza/ ten kráľovský dom čistoty/ obor v dvojakej podstate jeden/ teší sa teraz, že jeho cesta beží. Od Boha Otca vychádza/ k Bohu Otcovi sa vracia/ svoj beh urýchľuje/ k smrti a peklu beží/ na trón Boží’sa vracia prebývať.” A ešte jeden starobylý patristický ranokresťanský hymnus. “Syn najvyššieho Otca vyšiel z paláca Panny/ ženích, vykupiteľ, stvoriteľ, velikán svojej Cirkvi.”
Takže to, čo by som vám chcel navrhnúť, je biblický a patristický výklad toho, prečo bol zázrak Slnka zázrakom Slnka. Sú chvíle, keď Boh naozaj dáva fyzické znamenie, aby uverili. Je to preto, že ľudia chcú byť slepí, že nevidia. “Majú uši a nepočujú; majú oči a nevidia.” Boh má veľký zázrak, v ktorom slnko – ikona, typ, symbol – Márie, Božieho stánku, zostúpilo na zem ako viditeľný, evokujúci a demonštrujúci zázrak Vtelenia. Zázrak Vtelenia a zázrak vo Fatime: zástupy ho videli, ale či ľudia uveria?"
Takže zázrak Slnka sa mi nezdá byť nejakou zvláštnou demonštráciou Božej moci, ktorá nemá’žiadnu skutočnú logiku alebo symboliku. Naopak, zdá sa mi, že je to niečo, čo je späté s Písmom, späté s Písmom, ako ho Cirkev od najstarších čias chápala, späté s Písmom, ako ho Cirkev odovzdávala.