V 1. liste Tesaloničanom čítame radu svätého Pavla: “Vo všetkom ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pre vás v Kristovi Ježišovi.”
A Katechizmus Katolíckej cirkvi učí, že “každá radosť i utrpenie, každá udalosť a potreba sa môže stať predmetom vďakyvzdávania.”
Je zábavné, ako nám aj niektoré svetské príbehy pripomínajú dôležitosť vďačnosti. Nedávno som čítal beletristickú knihu o kaviarnié, ktorá umožňovala ľuďom cestovať v čase. Bolo v nej však veľa výhrad. Nemohli ste zmeniť súčasnosť. Nemohli’ste sa stretnúť s nikým, kto ešte’nebol v kaviarnié, nemohli’ste opustiť miesto, na ktorom ste sedeli, aby ste mohli cestovať v čase, a mali ste len obmedzený čas na pobyt v minulosti alebo budúcnosti.
S týmito všetkými obmedzeniami sa ľudia pýtali, aký to má zmysel. Ak nemôžete’nič zmeniť, pýtali sa, načo sa namáhať?"
Ako sa ukázalo, nezmenila sa situácia, ale srdce človeka, ktorý cestoval, pretože videl svoju situáciu inak a naučil sa ďakovať za požehnania vo svojom živote.
Jedna žena sa vrátila v čase, aby si prečítala list od svojho manžela, ktorý na ňu zabudol kvôli Alzheimerovej’chorobe. V liste ju žiadal, aby zostala jeho manželkou, hoci bola zdravotnou sestrou a vedel, že jej prvým sklonom bude pozerať sa naňho klinicky a starať sa o neho skôr ako zdravotná sestra než ako manželka. Iná žena sa vybrala do budúcnosti, aby zistila, či dieťa, ktoré nosila, prežilo tehotenstvo. Viete, táto žena mala veľmi vážnu srdcovú chorobu, ktorá ju pomaly zabíjala, a lekári jej povedali, že tehotenstvo neprežijú. Radili jej, aby podstúpila interrupciu, ale ona to neurobila. Nakoniec sa žena stretla so svojou odcudzenou sestrou a rozhodla sa, že sa opäť spojí so svojou rodinou.
Tieto dojímavé scény, hoci ide o vymyslené príbehy, nám pripomínajú, že máme na výber, pokiaľ ide o to, ako budeme reagovať na udalosti v našom živote. Mohli by sme reagovať zatrpknutosťou, hnevom alebo nevôľou, alebo by sme si mohli vybrať, že budeme žiť tak, ako nás učil svätý Pavol, a budeme vďační za všetko, dokonca aj za naše utrpenie, lebo vieme, že z neho môže vzísť dobro. Keď spojíme svoje utrpenie s Kristovým’na kríži, ponúkneme ho za iných alebo ho prijmeme pre dobro niekoho, koho milujeme, dovolíme mu, aby zmenilo naše srdce.
Sestra v knihe nezmenila to, čo sa stalo jej manželovi, ale zmenila svoju reakciu na jeho chorobu a stala sa láskavejšou. Matka pochopila hodnotu života svojho dieťaťa’. A mladá žena si uvedomila dôležitosť rodiny. Všetci konečne pochopili, čo je v živote skutočne dôležité – a nebola to práca, peniaze ani materiálne veci. Boli to ľudia.
Fikčné príbehy, ako je tento, nás môžu povzbudiť, aby sme urobili krok mimo seba a pozreli sa na veci z iného uhla pohľadu. Tieto príbehy prichádzajú do našich životov, keď máme oslabené stráže, a dávajú nám cenné lekcie, ktorým by sme nemuseli byť otvorení, keby prichádzali z iného miesta. Prostredníctvom nie príliš jemných posolstiev tejto knihy vidíme hodnotu všetkých ľudských bytostí – bez ohľadu na ich štádium alebo schopnosti.
vidíme, že ľudia nestrácajú dôstojnosť, pretože dôstojnosť je dar, ktorý im Boh zadarmo dal, a je’vlastná každému z nás. Napriek tomu sa určite môžeme správať k iným ľuďom bez dôstojnosti, ktorú si zaslúžia, a mnohí ľudia to aj robia. Svedčí o tom obhajoba eutanázie a potratov, a to, ako niektorí s ľuďmi so zdravotným postihnutímsa zaobchádza.
Teda keď oslavujeme Deň vďakyvzdania, myslime na ľudí v našich životoch a v našich komunitách. Vidíme ich hodnotu a zaobchádzame s nimi s dôstojnosťou a úctou, ktorú si ako ľudské bytosti zaslúžia? Ďakujeme za nich, pretože sú Božími deťmi?
A ako potom tieto hodnoty žijeme? Žijeme ich len doma, alebo otvorene a hrdo žijeme svoju vieru, aby to videli aj ostatní?"
Ježiš povedal svojim učeníkom, že musia evanjelizovať svetu, robiť učeníkmi všetky národy. To je jeho príkaz aj pre nás. Evanjelizácia pre druhých sa začína vďačným srdcom. Začína sa pochopením, že Boh nám dal veľký dar, keď nás stvoril, a že tento dar musíme chrániť vo všetkých ľuďoch.
V tento deň vďakyvzdania ďakujme Bohu za všetko. A priblížme sa k nemu a k ľuďom okolo nás tým, že budeme žiť svoju vieru s radosťou.
Susan Ciancio je absolventkou Univerzity Notre Dame a už viac ako 20 rokov pracuje ako spisovateľka a redaktorka; 14 z týchto rokov v oblasti ochrany života. V súčasnosti je redaktorkou American Life League’s Celebrate Life Magazine—predného katolíckeho pro-life časopisu v krajine. Je tiež výkonnou editorkou ALL’s Culture of Life Studies Program—- katolíckej pro-life vzdelávacej organizácie pre deti od 12 rokov.