Gertrúda Veľká už od detstva pociťovala zvláštnu príťažlivosť k nádhernej panne Kataríne. Keďže túžila poznať, aké veľké sú jej zásluhy, náš Pán jej ukázal svätú Katarínu sediacu na tróne takom vznešenom a veľkolepom, že sa zdalo, že jej sláva by stačila na to, aby naplnila nebeské dvory, keby bola ich jedinou kráľovnou; zatiaľ čo z jej koruny sa na jej zbožných zákazníkoch odrážal obdivuhodný jas. (Legatus divinæ pietatus 4, 57) Je dobre známe, ako Orleánska panna, ktorú svätý Michal zveril do opatery svätej Kataríne a svätej Margaréte, dostávala od nich pomoc a rady počas siedmich rokov; a ako práve v Sainte-Catherine-de-Fierbois dostala svoj meč.
V dvanástom a trinástom storočí zažili križiaci zo Západu mocnú pomoc alexandrijskej mučeníčky; a po návrate z Východu zaviedli jej kult, ktorý sa čoskoro stal mimoriadne populárnym. Bol založený rytiersky rád, ktorý mal chrániť pútnikov navštevujúcich jej sväté telo na hore Sinaj. Jej sviatok bol povýšený na prvú triedu a mnohé cirkvi ho slávili ako povinný sviatok. Ako patrónku si ju uctievali kresťanskí filozofi, učenci, rečníci a právnici. Staršieho advokáta nazývali bastoniérom, pretože mal privilégium niesť jej zástavu, zatiaľ čo pod vzývaním svätej Kataríny vznikali bratstvá mladých dievčat, ktorých členky sa navzájom pretekali v horlivosti pri zdobení jej uctievaného obrazu. Bola zaradená medzi pomáhajúce sväté, pretože bola múdrou radkyňou; a rôzne združenia si ju vyhlasovali za patrónku len na základe skúseností s jej mocným príhovorom u nášho Pána. Jej zasnúbenie s božským Dieťaťom a iné scény z jej legendy poskytli kresťanskému umeniu mnoho krásnych inšpirácií.
Svätý a učený Baronius ľutoval, že už v jeho dobe sa o činoch veľkej východnej mučeníčky dalo diskutovať v určitých bodoch, ktorých sa horlivo chopili extrémni kritici nasledujúcich storočí, aby znížili ľudovú úctu k nej. (Baron. Annal. ad ann. 307) Kresťanskému panenstvu však zostáva táto sláva, že v osobe svätej Kataríny si ho uctievali žiaci a učitelia a stalo sa vodcovským duchom vo vývoji ľudského myslenia počas storočí, ktoré ilustrovali také žiarivé slnká vzdelanosti ako Albert Veľký, Tomáš Akvinský a Bonaventúra. “Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.” (Mt 5, 8) Metod, biskup a mučeník tretieho storočia, takto hovorí vo svojej Hostine panien: “Panna musí mať veľmi veľkú lásku k zdravému učeniu; a mala by mať čestné miesto medzi múdrymi.” (Metod, Conviv. Oratio 1, 1)
Prečítajme si teraz skrátenú legendu o svätej Kataríne v knihe svätej Cirkvi.
Katarína, vznešená panna z Alexandrie, od ranej mladosti spájala štúdium slobodných umení s horlivou vierou; a v krátkom čase dosiahla taký stupeň svätosti a vedy, že vo veku osemnásť rokov predstihla najvzdelanejších mužov. Keď videla, ako mnohých na Maximinov príkaz kruto mučili a popravovali za vyznávanie kresťanského náboženstva, odvážne sa vydala za samotným Maximinom a vyčítala mu jeho bezbožnú krutosť, pričom mu múdrymi dôvodmi ukázala, že viera v Krista je nevyhnutná na spásu.
Maximin, obdivujúc jej múdrosť, ju dal držať vo väzbe. Potom zvolal najvzdelanejších mužov zo všetkých končín a sľúbil veľkú odmenu tomu, kto vyvráti Katarínine’argumenty a odvedie ju od Kristovej viery k uctievaniu modiel. Výsledok však bol v rozpore s jeho očakávaniami. Mnohí z filozofov, ktorí sa zišli, aby ju vyvrátili, boli totiž silou a dôvtipom jej argumentácie tak zapálení láskou k Ježišovi Kristovi, že boli ochotní za neho aj zomrieť. Maximin sa ju potom pokúšal zviesť lichôtkami a sľubmi, ale keď videl, že jeho snaha je stratená, dal ju bičovať a trhať bičmi s oloveným hrotom a napokon ju jedenásť dní zatvoril do väzenia bez jedla a pitia.
Počas tejto prestávky Maximinova manželka a Porfýriov generál vojska, ktorí išli navštíviť pannu vo väzení, boli jej nabádaním privedení k viere v Ježiša Krista a potom boli korunovaní mučeníckou smrťou. Medzitým Katarínu vyviedli z väzenia a postavili koleso ozdobené mnohými ostrými nožmi, aby kruto roztrhlo panenské telo. Na Kataríninu modlitbu sa však koleso rýchlo rozbilo a vďaka tomuto zázraku sa mnohí obrátili na Kristovu vieru. Maximin sa však v zlobe a krutosti ešte viac utvrdil a prikázal Katarínu sťať.
Odvážne ponúkla svoju hlavu meču a siedmeho decembra na Kalendy sa vydala na útek do neba ozdobená dvojitou korunou panenstva a mučeníctva. Jej telo zázračne odniesli anjeli a pochovali ho na Hore Sinaj v Arábii.
Dnešný sviatok inšpiroval mnohé liturgické skladby na Západe. My sa v našom výbere obmedzíme na sekvenciu z graduálu svätého Viktora’s a krásne a dojímavé responzórium, ktoré dodnes používajú bratia kazatelia.
Nech sa hlasy nášho chóru rozozvučia na chválu nášho Stvoriteľa, ktorý všetko riadi; ktorým bojujú tí, čo sú vo vojne neskúsení, ktorého silou panny víťazia nad mužmi.
Podľa neho alexandrijský ľud stojí v úžase, keď v blahoslavenej Kataríne vidí vlastnosti, ktoré sa zdajú prevyšovať jej pohlavie, keď učených mužov poráža svojou vedou a meč svojou odvahou.
K sláve svojho rodu pridáva vzácne ozdoby neporovnateľnej cnosti; a vznešená svojím pôvodom sa stáva ešte vznešenejšou milosťou a svätým životom.
Nežný je kvet jej krásy, no nešetrí ho ani prácou, ani štúdiom; a v mladosti ovláda pozemskú vedu i tú, čo je od Boha.
Vyvolená nádoba plná cnosti považuje pominuteľné statky za bahno, uvažuje o bohatstve svojho otca’a o svojom hojnom dedičstve.
Naplnila svoju nádobu olejom a ako múdra a rozvážna panna ide v ústrety Manželovi, aby pripravená v hodinu jeho príchodu mohla bez meškania vstúpiť na hostinu.
Túži zomrieť za Krista, a tak sa dá priviesť pred cisára; v jeho prítomnosti svojou výrečnosťou umlčí päťdesiat filozofov.
Z lásky k Bohu znáša hrôzy väzenia, kruté koleso, hlad a nedostatok a všetky ostatné utrpenia; cez to všetko zostáva nezmenená.
Mučená premôže svojho kata, žena’svojou stálosťou zvíťazí nad cisárom; áno, aj sám cisár sa trápi, keď vidí, že kat i muky sú bezvýsledné.
Nakoniec je sťatá a smrťou ukončuje smrť, vstupuje do radostí života, zatiaľ čo anjeli so všetkou starostlivosťou pochovávajú jej telo v ďalekej krajine.
Olej, čo z jej tela vyteká, viditeľnou milosťou uzdravuje chorých; dobrá je vskutku milosť, ktorú nám dáva, keď svojimi modlitbami lieči naše neresti.
Nech sa teší, keď vidí radosť, ktorú nám spôsobuje; nech tá, ktorá nám dáva prítomné radosti, dáva aj tie budúce; nech sa teraz teší s nami a my s ňou v sláve. Amen.
Panna je bičovaná, obťažená reťazami, sužovaná hladom; ale kým zostáva zatvorená vo väzení, okolo nej svieti nebeské svetlo. * Vzduch napĺňa sladká vôňa a nebeské zástupy tam spievajú chválospevy.
℣. Manžel miluje svoju nevestu a navštevuje ju ako Spasiteľ. * Sladká vôňa.
Chvála Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. * Sladká vôňa.
O blahoslavená Katarína, prijmi nás za svojich učeníkov. V tvojej osobe nás filozofia, verná svojmu krásnemu menu, vedie k večnej Múdrosti, pravda vedie k dobru a veda ku Kristovi, ktorý je cesta, pravda a život. “Ó, zvedaví pýtajúci sa, ktorí sa vyžívate v jalových, neplodných špekuláciách,” zvoláva najvýrečnejší z tvojich panegyristov, “vedzte, že žiarivé svetlo vedy, ktoré vás očaruje, nemá len potešiť vaše oči, ale má viesť vaše kroky a riadiť vaše správanie. Márnivé mysle, ktoré tak okázalo predvádzajú svoju učenosť, aby si získali chválu ľudí, naučte sa, že tento slávny talent vám nebol zverený pre váš vlastný prospech, ale pre víťazstvo pravdy. A vy, zbabelé, mrzké duše, ktoré používate vedu ako prostriedok na získanie pozemských statkov, vážne zvážte, že s takým božským pokladom sa nemá obchodovať takým nedôstojným spôsobom a že jediný obchod, ktorého sa týka, je vyššieho a vznešenejšieho druhu, a to: spása duší.” (Boussuet. ‘Panegyrik na svätú Katarínu.’)
Takto si, Katarína, použila svoju vedu výlučne pre pravdu. Urobila si “majestát Ježiša Krista tak viditeľným, že jeho prítomnosť rozptýlila všetky omyly filozofie a pravdy, ktoré si privlastnila, ho uznali za svojho pána, alebo sa skôr v ňom zhromaždili ako vo svojom strede. Učme sa z tohto svätého príkladu vydávať svedectvo o pravde, aby zvíťazila nad svetom, a využívajme pri plnení tejto povinnosti všetko svoje svetlo poznania. Ó, svätá pravda! Dlhujem ti svedectvo svojich slov, svojho života, svojej krvi, lebo pravda je sám Boh.” (Boussuet. ‘Panegyrik na svätú Katarínu.’)
Toto si, veľkomožná panna, myslí svätá Cirkev, keď takto formuluje svoju modlitbu na dnešný deň: Bože, ktorý si dal Mojžišovi zákon na vrchole hory Sinaj a na tom istom mieste si prostredníctvom svojich svätých anjelov podivuhodne uložil telo blahoslavenej panny a mučeníčky Kataríny; daj, prosíme ťa, aby sme na jej zásluhy a príhovor mohli prísť na vrch, ktorým je Kristus, ktorý s tebou žije a kraľuje na veky vekov.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.