Pápež Benedikt XVI. pred svojím zvolením za nástupcu svätého Petra ako kardinál Joseph Ratzinger napísal: “Jediná skutočne účinná apológia kresťanstva sa obmedzuje na dva argumenty, a to na svätých, ktorých Cirkev vytvorila, a na umenie, ktoré vyrástlo v jej lone.”
Pri načrtnutí úlohy sakrálneho umenia sv. Tomáš Akvinský vysvetľuje:
Zavedenie používania výtvarného umenia v Cirkvi malo tri dôvody: po prvé, pre poučenie nevzdelaných, ktorí sa z nich učia ako z kníh; po druhé, aby sa tajomstvo Vtelenia a príklady svätých pevnejšie vryli do pamäti tým, že budú denne zobrazované pred našimi očami; a po tretie, aby sa roznietila zbožnosť, ktorú účinnejšie vyvoláva to, čo sa vidí, ako to, čo sa počuje.
Keďže som bol dlhoročným učiteľom katolíckej viery, zistil som, že pri odhaľovaní bohatej symboliky sakrálneho umenia si študenti aj po niekoľkých rokoch vedeli spomenúť a vysvetliť význam symbolov a doktrín, ktoré takéto obrazy vyjadrujú. Preto tu ponúkam niekoľko úvah nad dielom Rembrandta van Rijn’a z roku 1645 Svätá rodina s anjelmi (obrázok).
V tomto období, keď prekvitali barokové slohy, hrali v katolíckom sakrálnom umení významnú úlohu symboly svetla a tmy. Na takýchto obrazoch svetlo vždy symbolizuje božské svetlo prenikajúce do temnoty padlého sveta.
Pri sústredení sa na toto dielo je teda prospešné pozorovať, čo je v tme a čo vo svetle. To, aké obrazy sú zdôraznené svetlom, bude kľúčové pre to, ako možno interpretovať učenie, ktoré sa na obraze sprostredkúva.
Na prvý pohľad si všimneme jednoduchú, skromnú scénu Svätej rodiny niekedy krátko po narodení dieťaťa Ježiša. V pozadí pracuje svätý Jozef, v pravom dolnom rohu horí oheň, ktorý zohrieva ohradu, a ústrednou postavou obrazu je Panna Mária s dieťaťom Kristom v kolíske.
Ale ak ustúpime dozadu a pozrieme sa na väčší duchovný zmysel tejto jednoduchej scény, nájdeme tu jednotnú prezentáciu, ktorá veľkoryso učí o množstve základných katolíckych doktrín vrátane povahy Božieho zjavenia.
V strede vidíme Božie svetlo na Písme, ktoré Mária drží v ľavej ruke. Očividne čítala z textu a je priťahovaná pohľadom na svojho božského syna, nie však kvôli tomu, že by upútal jej pozornosť plačom alebo čímkoľvek iným, pretože tvrdo spí. Ale skôr je jasné, že určité pasáže z Písma jej odhalili niečo viac o osobe jej dieťaťa, Ježiša.
Kresťania pochopili zo spisov svätého Augustína a iných, že celé Sväté písmo, Starý zákon aj Nový zákon, hovorí len o jednom jedinom Božom slove, o osobe Ježiša Krista. A Ježiš to sám potvrdil po zmŕtvychvstaní na ceste do Emauz, keď “im vykladal vo všetkých písmach veci, ktoré sa týkajú jeho samého” (Lk 24, 27).
Takže, keď blahoslavená Matka číta Písmo, dozvedá sa viac o svojom synovi, a ako nám hovorí aj svätý Lukáš, “zachovávala to všetko a uvažovala o tom vo svojom srdci” (2, 19). Všimneme si teda, že svetlo nie je len na písmach, ale aj na jej hlave a tvári, čo symbolizuje osvietenie, ktoré získala takýmto rozjímaním.
A keď sledujeme svetlo po jej pravej ruke, vidíme, že súčasne hľadí na svoje dieťa a zadržiava závoj, či skôr odhaľuje svojho syna v akte zjavenia. Tkanina ho zakrývala, možno kvôli teplu, ale teraz ho rozjíma a odhaľuje.
Na dôvažok, pri pozornom pohľade na pravú ruku Dieťaťa Krista’vidíme, že robí to isté, keď odhrňuje svoj závoj pohybom, aby sa odhalil. A tiež si všimneme, že jeho prikrývka je koža baránka’pripomínajúca Krista ako “Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta” (Jn 1,29).
A samozrejme, táto prikrývka je červená a zdá sa, že vylieva sa, takpovediac cez okraj basy, čo predznamenáva krv Božieho Baránka, ktorá sa vyleje z Kristovho boku na kríži, ktorá obmyje veriacich z ich hriechov a dá im účasť na božskom živote.
Svätá Trojica, veľkonočné tajomstvo a Mária ako vzor Cirkvi
Ak upriamime pozornosť na ľavú hornú časť obrazu, uvidíme znaky svetelného zdroja z vonkajšej strany obrazu, ktorý preniká do tmy. To by za normálnych okolností opäť symbolizovalo Božie svetlo alebo konkrétne svetlo Boha Otca. Sprevádzajú ho aj oblaky, ktoré pripomínajú Božiu prítomnosť na púšti medzi Izraelitmi v knihe Exodus ako oblačný stĺp vo dne a ohnivý stĺp v noci (Ex. 13, 21 - 22).
Spomedzi anjelov si všimneme toho najnižšieho, ktorý sa nachádza tesne nad dieťaťom Kristom a rozťahuje ruky v tvare kríža, pričom sa zdá, dalo by sa povedať, že je trochu vystrašený, keď hľadí na dieťa. Tento anjel zároveň predznamenáva paschálne tajomstvo, ktoré Ježiš prežije.
Ďalšieho výrazného anjela môžeme vidieť, ako s veľkou láskou a adoráciou hľadí na Pannu Máriu, čo je v kontraste s výrazom predchádzajúceho anjela.
Proti svetelnému zdroju oblakov a anjelov máme ďalší zdroj svetla s prítomným ohňom v pravom dolnom rohu obrazu, s Kristovým dieťaťom v strede. Oheň je symbolom Ducha Svätého, ktorý sa zjavil nad Matkou Božou a apoštolmi o Letniciach ako “jazyky akoby ohnivé … spočívajúce na každom z nich” (Sk 2,3).
Toto svetlo osvetľuje svätého Jozefa v pozadí, ktorý akoby pracoval na jarmo, ktoré by bolo veľmi typické a potrebné pre vtedajšie agrárne spoločnosti. Hovorí to o jemnom pozvaní diváka, ktoré pripomína pozvanie Pána’v evanjeliu svätého Matúša:
Pojďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste preťažení, a ja vám dám odpočinok. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoje duše. Lebo moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké (11,28-30).
Takže v tejto jednoduchej maľovanej scéne sme potichu predstavili Svätú Trojicu, Otca, Syna a Ducha Svätého, s Pannou Máriou v strede, keďže má prvoradý vzťah ku každej z týchto božských osôb ako vysoko obdarená dcéra Otca, manželka Ducha Svätého a matka Syna.
Vidíme tiež naznačenie Kristovho umučenia, ústrednej udalosti ľudských dejín, a Máriu ako vzor Cirkvi z hľadiska Božieho zjavenia.
Podobne ako Božia Matka v modlitbe pozoruje svojho Syna Ježiša, plnosť Zjavenia, a kontempluje ho vo Svätom písme, “rozjímajúc o týchto veciach vo svojom srdci”, tak aj Cirkev v priebehu storočí v modlitbe rozjíma o tom, čo Boh zjavil, často to vyjadruje slovami, označovanými ako dogmy, a podobne ako Mária koná, aby zjavila Ježiša Krista svetu.
To je jeden zo spôsobov, ako Mária, popredný člen Cirkvi, zostáva aj jej vzorom.
Poznatky uvedené v tomto článku boli z veľkej časti získané z prednášky, ktorú predniesla Dr. Caroline Farey v roku 2009 a na ktorej sa autorka zúčastnila.