Pred tromi rokmi, keď svet tápavo oslavoval Vianoce uprostred pandémie, sa moji rodičia podelili so mnou a mojimi súrodencami o myšlienky jedného z ich obľúbených duchovných spisovateľov, Henriho Nouwena. Starostlivo vybrali slová, ktoré napísal a ktoré sa týkali Vianoc, ako aj neuveriteľne náročného roka, ktorý sa nám všetkým podarilo prežiť.
“Radosť sa skrýva v smútku a smútok v radosti,” znel jeden z citátov.“Ak sa budeme snažiť za každú cenu vyhnúť smútku, možno nikdy neokúsime radosť.”
Tieto slová vo mne rezonovali pred tromi rokmi a tento december som sa k nim opäť vrátil. Smútok v našom živote a vo svete okolo nás je tak často ohromujúci, až sa zdá, že nikde nemôžeme nájsť radosť. Vidíme to tak často v hnutí za život - potraty, antikoncepcia, promiskuita, homosexualita, gender ideológia, eutanázia. Ako môžeme pri toľkom smútku v spoločnosti nájsť radosť?"
Ale ako rýchlo zabúdame, že k láske patrí aj utrpenie, aj šťastie. Ako raz povedala svätá Gianna Molla, mladá matka, ktorá obetovala svoj vlastný život, aby ušetrila život svojho dieťaťa’, “Človek nemôže milovať bez utrpenia alebo trpieť bez toho, aby miloval.”
Tak ako ona prijala utrpenie ako akt lásky k svojmu nenarodenému dieťaťu, zástancovia života nasledujú jej príklad vždy, keď sa rozhodneme zapojiť do tohto poslania. Akokoľvek je ťažké modliť sa pred potratovými centrami, pozorovať, ako Božie’deti zápasia so svojou identitou, počúvať, ako sa banalizuje dar manželskej intimity, a čítať správy o lekároch, ktorí ukončujú životy svojich zúfalých pacientov, môžeme nájsť pokoj v tom, že charitatívne zapojenie sa do takéhoto utrpenia je aktom lásky.
Nouwen tiež poukazuje na to, že “Vianoce sú dokonalou pripomienkou tejto skutočnosti – radosť z narodenia Spasiteľa”sa zhoduje so smutnou skutočnosťou, že sa narodil, aby zomrel.” Neboli sme stvorení na to, aby sme zostávali vo svojej zóne pohodlia, obklopení ľuďmi, ktorí s nami súhlasia. Ako aktívni členovia pro-life misie sa naopak snažíme zdieľať život zachraňujúce posolstvo Vianoc so spoločnosťou, ktorá je čoraz viac proti životu.
Posledná rada od Nouwena, o ktorú sa moji rodičia podelili pred tromi rokmi, je výzva, aby sme “boli jeden pre druhého anjelmi, aby sme si navzájom dodávali silu a útechu. Pretože len vtedy, keď si naplno uvedomíme, že pohár života nie je len pohárom smútku, ale aj pohárom radosti, budeme schopní ho vypiť.”
Život vždy bol a vždy bude bojom, pre každého človeka. Je však našou povinnosťou milovať sa navzájom tak, ako to robil Kristus – stať sa zraniteľným ako novorodenec a nesebeckým ako Ten, ktorý dal svoj život za každého z nás. Keď slávime Vianoce ako vrcholné zobrazenie toho, čo znamená prijať život, pamätajme, že naše utrpenie v neustálom boji o život nie je márne.
A keď nás tento boj ťaží, naozaj “buďme jeden pre druhého anjelmi” v podpore našich spolubojovníkov za život v tomto boji a v oslovovaní tých, ktorých sa diabol snaží označiť za našich nepriateľov. Nech nikdy nezabudneme, že narodenie Spasiteľa je posolstvom nádeje, ktoré dáva zmysel utrpeniu a je posolstvom pre každého, aj pre tých, ktorí sa od neho odvrátili.