“Konečne,” hovorí svätý Peter Damián vo svojej kázni na tento svätý večer, “konečne sme sa dostali z rozbúreného mora do pokojného prístavu; doteraz to bol prísľub, teraz je to cena; doteraz práca, teraz odpočinok; doteraz zúfalstvo, teraz nádej; doteraz cesta, teraz náš domov. Prišli k nám zvestovatelia božského prísľubu; ale nedali nám nič iné ako bohaté sľuby. Preto sa aj náš žalmista unavil, zaspal a so zdanlivo vyčítavým tónom takto spieva svoj nárek Bohu: Ale ty si nás zavrhol a opovrhol si nami, odložil si príchod svojho Krista. (Žalmy 88)”
Inokedy zasa nasadí tón požiadavky a takto sa modlí: ": Ty, ktorý sedíš na cherubínoch, ukáž sa! (Žalmy 79) Sediac na svojom vysokom tróne s myriadami adorujúcich anjelov okolo seba, pozri na ľudské deti, ktoré sú obeťami toho hriechu, ktorý síce spáchal Adam, ale ktorý dovolila tvoja spravodlivosť. Pamätaj, aká je moja podstata; (Žalmy 88) ty si ju stvoril na svoju podobu; lebo hoci každý živý človek je márnosť, ale nakoľko je stvorený na tvoj obraz, nie je to pominuteľná márnosť. (Žalmy 88) Nakloň svoje nebesá a zostúp a obráť oči svojho milosrdenstva na nás, svojich úbohých poddaných, a nezabudni na nás až do konca! Aj Izaiáš v prudkosti svojej túžby takto hovoril: Kvôli Sionu nebudem mlčať a kvôli Jeruzalemu nebudem odpočívať, kým jeho Spravodlivý nevyjde ako jas. Ó, kéž by si roztrhol nebesia a zostúpil! Tak sa k tebe modlili aj všetci proroci, unavení dlhým odkladaním príchodu, tu s prosbou, tu s nárekom, tu s výkrikom netrpezlivosti. My sme tieto ich modlitby počúvali, využívali sme ich ako svoje vlastné a teraz nám nič nemôže spôsobiť radosť ani veselosť, kým k nám nepríde náš Spasiteľ a bozkom svojich pier nám nepovie: Vypočul som a splnil som vaše modlitby. Ale čo je to, čo nám bolo povedané: Posväťte sa, synovia Izraela, a buďte pripravení, lebo zajtra zostúpi Pán? Od veľkolepej návštevy, obdivuhodného narodenia Dieťaťa-Boha, nás teda delí už len pol dňa a noc! Ponáhľajte sa, vy prchavé hodiny, aby sme čím skôr uvideli Božieho Syna v Jeho jasličkách a vzdali hold tomuto narodeniu, ktoré zachránilo svet. Vy, bratia, ste deti Izraela, ktoré sú posvätené a očistené od každej poškvrny duše i tela, pripravené svojou úprimnou oddanosťou na zajtrajšie tajomstvá. Takí naozaj ste, ak môžem súdiť podľa toho, ako ste strávili tieto posvätné dni prípravy na príchod svojho Spasiteľa. Ale ak napriek všetkej vašej starostlivosti ešte stále zostávajú na vašich srdciach nejaké kvapky prúdu tohto života’krehkosti, zotrite ich a prikryte ich snehobielym rúchom spovede. Toto vám môžem sľúbiť z milosrdenstva božského Dieťaťa: kto sa vyzná zo svojich synov a bude ich ľutovať, zrodí sa v ňom Svetlo sveta; temnota, ktorá ho oklamala, sa rozptýli a on sa bude tešiť z jasu pravého Svetla. Veď ako možno odoprieť milosrdenstvo nešťastníkom tejto noci, v ktorej sa tak milosrdne narodil milosrdný a súcitný Pán? Preto od seba zažeňte všetky povýšenecké pohľady, prázdne slová a nespravodlivé skutky; nech sú vaše bedrá prepásané a vaše nohy kráčajú po správnych chodníkoch; a potom príďte a žalujte na Pána, ak túto noc neroztrhne nebesia a nezostúpi k vám a nezhodí všetky vaše hriechy do morských hlbín.
Tento svätý predvečer je vskutku dňom milosti a nádeje a mali by sme ho stráviť v duchovnej radosti. Cirkev v rozpore so svojou všeobecnou praxou predpisuje, že ak Štedrý večer pripadne na nedeľu, v sobotu sa má očakávať iba pôst; ale ofícium a omša vigílie majú mať prednosť pred ofíciom a omšou štvrtej adventnej nedele. Aké slávnostné je teda v očiach Cirkvi týchto niekoľko hodín, ktoré nás delia od veľkého sviatku!
O všetkých ostatných sviatkoch, nech sú akokoľvek veľké, sa slávnosť začína prvými nešporami a dovtedy Cirkev brzdí svoju radosť a slávi ofícium a obetu podľa pôstneho obradu. Vianoce, naopak, akoby sa začínali vigíliou; a človek by sa mohol domnievať, že dnešná ranná Laudácia’je začiatkom sviatku; pretože slávnostná intonácia tejto časti ofícia je dvojhlasná a antifóny sa spievajú pred a po každom žalme alebo kantiku. Pri omši sa používajú purpurové rúcha, ale vynechávajú sa všetky genuflexie vlastné adventným feriám; a hovorí sa len jeden kolekt namiesto troch, ktoré sa zvyčajne hovoria, keď omša nie je slávnostná.
Vstúpme do ducha Cirkvi a pripravme sa v celej radosti svojho srdca na stretnutie so Spasiteľom, ktorý k nám prichádza. Dodržiavajme prísne predpísaný pôst; umožní nášmu telu napomáhať pohotovosti nášho ducha. Tešme sa z myšlienky, že skôr ako si opäť ľahneme odpočívať, uvidíme v slávnostnej polnoci narodiť sa Toho, ktorý prichádza, aby dal svetlo každému stvoreniu. Lebo určite je povinnosťou každého verného dieťaťa Katolíckej cirkvi oslavovať s ňou túto šťastnú noc, keď napriek všetkej chladnej zbožnosti celý vesmír bdie nad príchodom svojho Spasiteľa. Je to jeden z posledných pozostatkov zbožnosti dávnych čias a Boh ochraňuj, aby sa niekedy vymazal!
Pozrite sa v duchu modlitby na hlavné časti ofícia tejto krásnej vigílie. Najprv teda Cirkev vydáva tajomné oznámenie svojim deťom. Slúži ako pozvánka na matiné a ako introit a graduál omše. Sú to slová, ktoré Mojžiš adresoval Božiemu ľudu, keď mu hovoril o nebeskej manne, ktorú dostane zajtra. Aj my očakávame našu mannu, nášho Ježiša, Chlieb života, ktorý sa má narodiť v Betleheme, ktorý je Domom chleba.
INVITÁTORIUM
Tento deň spoznáte, že Pán príde, a ráno uvidíte jeho slávu.
Odpočúvanie je plné vznešenosti a sladkosti. Nič nemôže byť pôsobivejšie ako ich lyrická melódia, ktorú nám spieva naša matka Cirkev práve v noci, ktorá predchádza noci Ježišovho’ narodenia.
℟. Posväťte sa v tento deň a buďte pripravení, lebo zajtra uvidíte * medzi vami Boží majestát. ℣. V tento deň spoznáte, že Pán príde, a ráno uvidíte * Majestát Boží medzi vami.
℟. Buďte stáli; uvidíte nad sebou Pánovu pomoc; nebojte sa, Judea a Jeruzalem: * Zajtra vyjdete a Pán bude s vami: ℣. Posväťte sa, synovia Izraela, a buďte pripravení. * Zajtra vyjdete a Pán bude s vami.
℟. Posväťte sa, synovia Izraela, hovorí Pán, lebo zajtra zostúpi Pán: * A vezme od vás všetko, čo chradne. ℣. Zajtra bude zrušená neprávosť zeme a nad nami bude kraľovať Spasiteľ sveta. * A vezme od vás všetko, čo je marazmus.
Na úrade prímasa, v katedrálnych kapitulách a kláštoroch sa oznam o zajtrajšom sviatku’robí s neobyčajnou vážnosťou. Lektor, ktorý je často jedným z hodnostárov chóru, spieva za nádherného spevu nasledujúcu lekciu z martyrológia. Všetci asistenti počas nej zostávajú stáť, až kým lektor nedôjde k slovu Betlehem, pri ktorom sa všetci poklonia a pokračujú v tejto polohe celej radostnej zvesti.
Osmička KALENDY JANUÁRA
Rok od stvorenia sveta, keď Boh na počiatku stvoril nebo a zem, päťtisícdeväťstodeväťdesiatdeväť: od potopy, rok dvetisícdeväťstopäťdesiatsedem: od narodenia Abraháma, rok dvetisícpätnásť: od Mojžiša a od vyjdenia izraelského ľudu z Egypta, rok tisícpäťsto desať: od pomazania Dávida za kráľa, rok tisíc tridsaťdva: v šesťdesiatom piatom týždni podľa Danielovho proroctva: v stodeväťdesiatej štvrtej olympiáde: od vybudovania mesta Rím, rok sedemstopäťdesiatdva: v štyridsiatom druhom roku vlády Oktaviána Augusta: celý svet je v mieri: v šiestom veku sveta: Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, ktorý chce posvätiť tento svet svojím najmilosrdnejším príchodom, počatý z Ducha Svätého a po uplynutí deviatich mesiacov od svojho počatia, v judskom Betleheme sa narodil z Panny Márie a stal sa človekom: NARODENIE NAŠEHO PÁNA JEŽIŠA KRISTA PODĽA PLESA!
Takto prešli pred nami postupne všetky pokolenia sveta. [Len v tento jediný deň a pri tejto jedinej príležitosti Cirkev prijíma chronológiu Septuaginty, podľa ktorej sa narodenie nášho Spasiteľa odohralo päťtisíc rokov po stvorení; zatiaľ čo verzia Vulgáty a hebrejský text kladú medzi tieto dve udalosti len štyritisíc rokov. Toto nie je vhodné miesto na vysvetlenie tejto chronologickej nezrovnalosti; len na ňu poukazujeme, aby sme ukázali slobodu, ktorú nám Cirkev v tejto otázke dovoľuje]. Každého z nich sa pýtame, či videl Toho, ktorého očakávame, a každý mlčí; až kým sa nevysloví Máriino meno, a potom sa ohlási Narodenie Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom.
Svätý Bernard, keď hovorí o tomto ohlasovaní, hovorí: “Hlas radosti zaznel v našej krajine, hlas radosti a spásy je v príbytkoch spravodlivých. Zaznelo dobré slovo, slovo, ktoré dáva útechu, slovo plné radosti, slovo hodné prijatia všetkými. Rozozvučte sa chválou, hory, a všetky lesné stromy tlieskajte pred Pánovou tvárou, lebo prichádza. Počúvajte, nebesá, a načúvajte, zem, žasnite a vzdávajte chválu, všetky stvorenia, ale ty, človeče, viac než všetky! JEŽIŠ KRISTUS, SYN BOŽÍ, SA NARODIL V BETLEHEME JUDE!
Kto je taký tvrdého srdca, že sa ho toto slovo nedotkne? Môže nám byť povedané niečo sladšie ako toto: Mohla by nás nejaká správa potešiť tak ako táto? Počul niekedy niekto niečo také, alebo niečo podobné, čo bolo kedy povedané svetu? JEŽIŠ KRISTUS, SYN BOŽÍ, SA NARODIL V JUDSKOM BETLEHEME! Ó, krátke slovo skráteného Slova! (Rim 9,28) a predsa aké plné nebeskej krásy! Srdce, očarené medovou sladkosťou tohto výrazu, by ho najradšej rozptýlilo a rozložilo do viacerých slov; ale nie, treba ho podať tak, ako je, inak ho pokazíš: JESUS KRISTUS, SYN BOŽÍ, SA NARODIL V BETLEHEME JUDE! ”
MASA
V tento deň spoznáte, že Pán príde a spasí nás, a ráno uvidíte jeho slávu. Žalm: Pánova je zem’a jej plnosť, svet a všetci, čo na ňom bývajú ℣. Sláva.
Cirkev v kolekte robí poslednú narážku na príchod Ježiša ako nášho sudcu na konci sveta. Potom však môže na svojho Ježiša hľadieť už len ako na Knieža pokoja a ako na Manžela, ktorý k nej prichádza. Jej deti musia napodobňovať jej dôveru.
KOLEKTÍV
Bože, ktorý nás robíš radostnými v každoročnom očakávaní sviatku nášho vykúpenia: daj, aby sme my, ktorí s radosťou prijímame tvojho jednorodeného Syna ako Vykupiteľa, mohli bez strachu hľadieť na toho istého Pána Ježiša Krista, ktorý príde ako náš Sudca. Ktorý žije, t.j.
Apoštol svätý Pavol sa v liste obracia na Rimanov a oboznamuje ich s dôstojnosťou a svätosťou evanjelia, čiže s tou radostnou zvesťou, ktorú nám anjeli majú priniesť práve túto noc. Predmetom tohto evanjelia je Ježiš, Syn, ktorý sa narodil Bohu, z Dávidovho rodu, podľa tela. Tento Ježiš prichádza, aby bol pre svoju Cirkev zdrojom milosti a apoštolátu. Práve týmito dvoma darmi sme aj po toľkých storočiach spojení s radosťou z veľkého tajomstva Jeho narodenia v Betleheme.
Epištoly
Posolstvo svätého apoštola Pavla k Rimanom 1:1-6
Pavol, služobník Ježiša Krista, povolaný za apoštola, oddelený od Božieho evanjelia, ktoré predtým prisľúbil prostredníctvom svojich prorokov vo svätých Písmach, o svojom Synovi, ktorý sa mu stal z Dávidovho potomstva podľa tela, ktorý bol predurčený za Božieho Syna v moci podľa ducha posvätenia, vzkriesením nášho Pána Ježiša Krista z mŕtvych; skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo pre poslušnosť viery vo všetkých národoch pre jeho meno; medzi ktorými ste aj vy, povolaní Ježišom Kristom, naším Pánom.
V tento deň spoznáte, že Pán príde a zachráni nás, a ráno uvidíte jeho slávu.
℣. Ty, ktorý vládneš Izraelom, počúvaj, ty, ktorý vedieš Jozefa ako ovcu, ty, ktorý sedíš na Cherubíne, ukáž sa Efraimovi, Benjamínovi a Manassesovi.
Ak vigília Vianoc pripadne na nedeľu, pridáva sa:
Aleluja, aleluja.
℣. Zajtra budú zrušené hriechy zeme a Spasiteľ sveta bude nad nami kraľovať. Aleluja.
Evanjelium dnešnej’svätej omše je úryvok, ktorý rozpráva o ťažkostiach svätého Jozefa a o návšteve, ktorú dostal od anjela. Táto udalosť, ktorá tvorí jednu z predohier k narodeniu nášho Spasiteľa, nemohla nevstúpiť do liturgie na advent; a doteraz nebola vhodná príležitosť na jej zaradenie. Vianočná vigília bola vhodným dňom pre toto evanjelium aj z iného dôvodu: anjel v rozhovore so svätým Jozefom mu hovorí, že meno, ktoré má dostať Máriino Dieťa, je Ježiš, čo znamená, že on spasí svoj ľud od hriechov.
GOSPEL
Záver svätého evanjelia podľa Matúš 1,18-21
Keď sa Mária, Ježišova matka, zasnúbila s Jozefom, skôr než sa zišli, našla sa tehotná, z Ducha Svätého. Načo Jozef, jej manžel, keďže bol spravodlivý muž a nechcel ju verejne odhaliť, chcel ju prepustiť v súkromí. Ale kým o tom premýšľal, hľa, Pánov anjel sa mu zjavil v spánku a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa vziať si Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. A ona porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud od hriechov.
Pozdvihnite svoje brány, kniežatá, a buďte pozdvihnuté, večné brány, a vojde Kráľ slávy.
SEKRET
Daj, prosíme ťa, všemohúci Bože, aby sme, keď oslavujeme predvečer rozkošného narodenia tvojho Syna; raz mohli s radosťou prijať jeho večnú odmenu. Ktorý žije, atď.
Počas prijímania Cirkev vyjadruje svoju radosť z toho, že v eucharistickej sviatosti prijíma Toho, ktorého telo očisťuje a živí naše. Útecha, ktorú jej dáva božský Pokrm, ju posilňuje, aby ešte chvíľu počkala na tú šťastnú chvíľu, v ktorej prídu anjeli a pozvú ju k jasličkám Mesiáša.
Zjaví sa Pánova sláva a každé telo uvidí spásu nášho Boha.
POSTCOMMUNION
Dopraj nám, prosíme ťa, Pane, úľavu oslavou narodenia tvojho jediného Syna, ktorého sväté tajomstvo je naším pokrmom a nápojom. Skrze, t.j.
Ambrosiánska a mozarabská liturgia nemajú vo svojom ofíciu a omši na túto vigíliu nič, čo by sme považovali za dostatočne výpovedné na to, aby sme to sem vložili. V antológii Grékov sa nachádza hymnus, ktorý pomôže našej pobožnosti a z ktorého vyberáme nasledujúce strofy. Nazýva sa: Začiatok hodín Narodenia Pána:
Hymnus na vigíliu Vianoc
: Tierce, Sext a None.
(Prebraté z Gréckej antológie)
V istý deň bola v Betleheme zapísaná spolu so starcom Jozefom, ako z rodu Dávidovho, Mária, ktorá nosila vo svojom panenskom lone božský plod. Prišiel čas jej pôrodu a v hostinci nebolo miesta; namiesto nádherného paláca pre kráľovnú tam bola len jaskyňa.
Nastala chvíľa naplnenia mystického proroctva: ‘A ty, Betlehem, krajina judská, nie si najmenší medzi kniežatami, lebo si prvý, kto zdobí jaskyňu. Lebo z teba mi príde vodca národov, narodený z Panny Márie podľa tela; je to Kristus, ktorý je Boh, a on bude vládnuť svojmu novému izraelskému ľudu.’ Vzdajme mu všetci najvyššiu chválu.
To je náš Boh a iného niet; narodil sa z Panny a rozprával sa s ľuďmi; jednorodený Syn sa stáva smrteľným a je uložený do chudobných jasličiek; Pán slávy je zavinutý do plienok; hviezda pozýva mudrcov, aby sa mu poklonili, a spievajme: Svätá Trojica, zachráň naše duše!
Pojďte, všetci veriaci: nechajme sa uniesť božským nadšením; pozrime sa na Boha, ktorý prichádza vo viditeľnej podobe z výšin a zostupuje do Betlehema; potom pozdvihnime svoju myseľ, prinášajme mu svoje cnosti ako myrhu, ktorú mu ponúkame, a tak sa s vierou pripravme na jeho narodenie medzi nami: spievajme: Sláva na výsostiach Bohu, jednému v troch Osobách, ktorého dobrá vôľa k človeku sa takto zjavila! veď ty, Ježišu, Láska človeka, si vykúpil Adama a obnovil dielo svojich rúk!"
Slyšte, nebesá, a načúvajte, zem, nech sa pohnú základy zeme a celá zem nech sa zachveje, lebo Boh, Stvoriteľ človeka, si sám obliekol stvorenú podobu a ten, ktorého stvoriteľská ruka podoprela jeho stvorenia, sa z milosti pohol a obliekol si telo. Ó, hĺbka bohatstva múdrosti a poznania Boha! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nepreskúmateľné sú jeho cesty!
O poďte, kresťanský ľud, pozrime sa na zázrak, ktorý ohlupuje všetky myšlienky a drží ich v napätí; potom sa zbožne klaňajme a spievajme svoje hymny so srdcom plným viery. V tento deň prišla do Betlehema Panna, ktorá má porodiť Boha! Zbory anjelov sú už tam! Jozef, jej manžel, keď ju uvidí, už dostal odpoveď na svoju otázku: Čo je to za tajomstvo, ktoré vidím v tebe, čistá Panna! Ako môžeš porodiť, ktorá si nikdy nezniesla poníženie matky’
V tento deň sa narodil z Panny ten, ktorý drží v rukách celé stvorenie. Ten, ktorého samotná podstata ’má byť nehmotná, sa stal smrteľným a je zviazaný opaskami. Ten, ktorý kedysi dávno, na počiatku, vyrovnal a nastavil nebesá, je uložený v jasliach. Ten, ktorý na púšti sypal mannu na svoj ľud, je kŕmený mliekom na prsiach svojej Matky. Manželka Cirkvi pozýva mudrcov; Syn Panny prijíma ich dary. Klaniame sa tvojmu Narodeniu, Ježišu, ukáž nám svoje božské prejavy.
Rozjímajme o Panne Márii a jej vernom manželovi Jozefovi, ako opúšťajú mesto Jeruzalem a pokračujú v ceste do Betlehema, kam dorazia po niekoľkých hodinách. V poslušnosti voči nebeskej vôli sa okamžite vydávajú na cestu na miesto, kde majú byť zapísané ich mená, ako to vyžaduje cisár’ský edikt. Tam je do verejného registra zapísaný Jozef, tesár z Nazareta v Galilei. K jeho menu je nepochybne pridané meno Márie, manželky vyššie menovaného Jozefa. Možno ju zapíšu ako mladú ženu, v deviatom mesiaci tehotenstva. A to je všetko! Ó, vtelené Slovo! Ešte ťa ľudia nepočítajú! Si na tejto svojej zemi a ľudia Ťa pokladajú za nič! A predsa všetko toto vzrušenie pri zápise do sveta nemá byť pre nič iné než pre to, aby Mária, Tvoja vznešená Matka, prišla do Betlehema a tam Ťa porodila!
O nevýslovné tajomstvo! Aká veľkolepá je táto zdanlivá maličkosť! Aká mocná je táto božská slabosť! Ale Boh má ešte nižšie zostúpiť, než len prísť na našu zem. Chodí od domu k domu svojho ľudu: ani jeden ho neprijme. Musí ísť a hľadať jasličky v stajni chudobných nemých zvierat. Tam, kým mu anjeli nezaspievajú svoj chválospev a pastieri a mudrci neprídu so svojimi obetami, stretne sa s “volom, ktorý pozná svojho majiteľa, a oslom, ktorý pozná svojho pána’jasličkami!” (Izaiáš 1,3)
O Spasiteľ ľudí, Emanuel, Ježiš! Aj my pôjdeme do tejto betlehemskej stajne. Tvoje nové narodenie, ktoré je dnes večer, nebude bez milujúcich a oddaných sŕdc, ktoré ho požehnajú. Práve v túto hodinu klopeš na dvere Betlehema, a kto Ťa tam prijme? Ty hovoríš mojej duši slovami piesne: “Otvor mi, sestra moja, milovaná moja!" "Lebo moja hlava je plná rosy a moje zámky kvapiek noci!" (Pieseň Solomana 5,2) Ach, sladký Ježišu! Tu ťa neodmietnu! Prosím Ťa, vstúp do môjho domu. Pozorujem Ťa a túžim po Tebe. Príď teda, Pane Ježišu, príď! (Zjavenie 22,20)
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.