shutterstock_627702491-810x500.jpg

Mesiac černošskej histórie nám pripomína milióny afroamerických detí, ktoré sa stali terčom potratov

12
Kultúra života

Február je časom na oslavu úžasných ľudí z afroamerickej komunity, ktorí veľmi prispeli k rozvoju spoločnosti a pomohli našej krajine stať sa veľkou. 

Každý úradujúci prezident od roku 1976 vyhlásil február za mesiac černošskej histórie. Podľa portálu History.com “Mesiac černošskej histórie je každoročnou oslavou úspechov Afroameričanov a časom na uznanie ich ústrednej úlohy v dejinách USA.”Je to “čas na uctenie si prínosu a odkazu Afroameričanov v celej histórii a spoločnosti USA - od aktivistov a priekopníkov občianskych práv, ako boli Harriet Tubman, Sojourner Truth, Marcus Garvey, Martin Luther King Jr, Malcolm X a Rosa Parksová až po vedúce osobnosti v priemysle, politike, vede, kultúre a ďalších oblastiach.

Ale bol by som nedbalý, keby som nespomenul metlu potratov, ktorá sa zameriava na černošskú komunitu a ktorá vymazala z existencie milióny ľudských bytostí, ktoré by mali vplyv - ak nie na celú komunitu, tak jednoducho na svoje rodiny.

Nie je tajomstvom, že potraty neúmerne postihujú černochov. Vždy to tak bolo. 

V nedávnom rozhovore na The World and Everything in It, Ryan Bomberger – černošský pro-life zakladateľ The Radiance Foundation – uviedol, že ministerstvo zdravotníctva štátu New York zistilo, že “na každých 1 000 živonarodených detí v černošskej komunite [v tomto štáte] pripadá 763 potratov” a že tento pomer “je 7-krát vyšší ako u belochov a 2-krát vyšší ako u černochov.2-krát vyšší ako u hispáncov.”

Bomberger ďalej uviedol: “Najnovšia správa Centra pre kontrolu chorôb”target="_blank" rel="noopener">Abortion Surveillance Report potvrdzuje desaťročia trvajúci trend poklesu potratov u bielych žien a drastického nárastu potratov u černošských žien”v celoštátnom meradle sa teraz takmer 42 % potratov v Amerike”vykonáva na černošských deťoch.”

Článok na webovej stránke Senát štátu Ohio pridáva štatistiku za svoj štát, v ktorej sa uvádza, že “48.4 % potratov vykonaných v Ohiu pripadá na černošky” a že “pravdepodobnosť potratu černošských detí v Ohiu je 6-krát vyššia ako u bielych detí.”

V júni 2015 Politická správa, ktorú šíri Centrum pre obnovu miest a vzdelávanie, odhaduje, že “od roku 1973 bolo potratených viac ako 19 miliónov černošských detí.” A to bolo pred deviatimi rokmi!

Teda približne v rovnakom časovom období od vzniku Mesiaca černošskej histórie viac ako 20 miliónov černochov prišlo o možnosť osláviť svoje dedičstvo a zmeniť náš svet k lepšiemu.

Článok na stránke Senátu v Ohiu sa končí týmto mrazivým tvrdením: “Toto nie je zdravotná starostlivosť – toto je vyhladenie.”

Vyzerá to tak, že to je cieľom. Nie je tajomstvom, že Margaret Sangerová – zakladateľka plánovaného rodičovstva – vyznávala rasistickú filozofiu a černochov nazývala “burinou” spoločnosti. Samotné plánované rodičovstvo sa k jej rasizmu priznalo vo vyhlásení z roku 2021, ktoré sa zaoberalo jej “spojenectvom s eugenickým hnutím, ktoré má korene v nadradenosti bielej rasy.”Podľa tohto vyhlásenia “ťažká pravda je, že rasistické spojenectvo Margaret Sangerovej’a viera v eugeniku spôsobili nenapraviteľné škody na zdraví a životoch černochov, pôvodných obyvateľov, farebných ľudí, ľudí s postihnutím, prisťahovalcov a mnohých ďalších.” 

Plánované rodičovstvo sa však naďalej zameriava na černochov a menšiny a väčšinu svojich zariadení umiestňuje v týchto štvrtiach. Protecting Black Life uvádza, že “výsledky sčítania ľudu z roku 2010 odhaľujú, že… 79 % zariadení [Planned Parenthood’na vykonávanie chirurgických potratov sa nachádza v pešej vzdialenosti od afroamerických alebo hispánskych/latinskoamerických štvrtí.”

Toto je nechutná pravda, ktorú mnohí poznajú, ale len málokto je ochotný si ju priznať. 

Naša krajina potrebuje zmenu myslenia. Odpoveďou nie je’viac potratových zariadení. Nie je ňou’zvýšené financovanie plánovaného rodičovstva zo strany daňových poplatníkov. Nie je to viac smrti. Nie je ani v politikoch, ktorí hlasujú za tieto zverstvá. Ľudia v našej krajine sa musia naučiť vážiť si životy všetkých ľudských bytostí.

Je to monumentálna požiadavka. Niektorí by povedali, že je to nemožné. Pozrite sa na bezuzdné násilie a rabovanie v uliciach, na zvýšený počet strelieb a na všeobecný nedostatok úcty k ľudskému životu. Ako sa máme dostať do bodu, keď násilie voči ľuďom – narodeným aj nenarodeným – bude nemysliteľné? Ako budeme bojovať proti tomuto cielenému vyhladzovaniu, ktoré sa maskuje ako “zdravotná starostlivosť”?

S Božou’milosťou sa vzdelávame; hovoríme. Robíme, čo je potrebné, aby sme šírili pravdu, že bez ohľadu na to, ako boli stvorené, sú nenarodené deti všetkých rás ľudskými bytosťami hodnými ochrany. 

A za nás hovoria naše činy. Potrebujeme viac dobrých pro-life ľudí, ktorí budú konať Božie dielo tu na zemi. Takže mnohí to robia, ale potreba je obrovská. 

Túto prácu nemá robiť niekto “iný”. Zodpovednosť za vytvorenie zmeny nemôžeme’zložiť na iných ľudí a dúfať, že sa tak stane. Je to povolanie pre vás. Je to povolanie pre mňa. 

Je to zodpovednosť, ktorú musíme prijať všetci.

Pamätajte, “jediná vec potrebná na víťazstvo zla je, aby dobrí ľudia nerobili nič.”

Ak nebudeme naďalej robiť nič na ochranu života, budeme strácať životy. 

Ak budeme naďalej voliť ľudí, ktorí si za svoju životnú’náplň považujú kaučovanie potratov ako “zdravotnej starostlivosti,” budeme strácať životy. 

Ak budeme čítať články o zverstvá potratov a len pokrútime hlavou a otočíme stránku, prídeme o životy.

Takže najmä tento mesiac, keď mnohí jasajú nad úspechmi černochov, nezabúdajte, že časť obyvateľstva obhajuje ich smrť a nazýva ju “zdravotnou starostlivosťou.”

Pred niekoľkými rokmi Walter Hoye II, černošský pro-life pastor z Kalifornie, hovoril o tejto “černošskej genocíde,” ako ju nazýva. Uviedol: “My”sa už ani nenahrádzame. Ak čierna Amerika neprestane potraty svojich detí vykonávať súčasným tempom, čiernej Amerike zostáva už len asi 30 rokov. Do roku 2050 bude čierna Amerika čeliť nezvratnosti.”

Potraty nie sú zdravotná starostlivosť. Tí, ktorí obhajujú potraty – na verejnosti alebo v súkromí – nemajú na mysli najlepšie záujmy žien, detí alebo rodín. Je načase, aby sme sa všetci postavili a dali tieto pravdy najavo. 

Potrat nikdy nie je správnou odpoveďou na nečakané tehotenstvo. Odpoveďou je komunitná pomoc, láska k blížnemu a silné rodiny. 

Ako budete konať vy?"

Susan Ciancio je absolventkou Univerzity Notre Dame a viac ako 20 rokov pracuje ako spisovateľka a redaktorka; 14 z týchto rokov pôsobí v oblasti pro-life. V súčasnosti je redaktorkou Americkej ligy života’s Celebrate Life Magazine – predného katolíckeho pro-life časopisu v krajine’. Je tiež výkonnou editorkou ALL’s Culture of Life Studies Program – katolíckej pro-life vzdelávacej organizácie pre deti od 12 rokov.