mazzucato-1-810x500.jpg

Ateistický nominant Vatikánu hovorí, že pro-potratové ciele OSN by mali tvoriť základ "spoločného dobra

36
Kultúra smrti
V článku sa dočítate:
  • Kontroverzná členka Pápežskej akadémie pre život podporuje potraty a klimatické zmeny
  • Spoločné dobro definované OSN je základom pre nový rámec
  • Mazzucato je súčasťou globalistických subjektov a propaguje ciele udržateľného rozvoja
  • Pápež František tiež podporuje SDGs a spolupracuje s globalistickými korporáciami

Kontroverzná členka Pápežskej akadémie pre život Mariana Mazzucato včera na zasadnutí akadémie povedala, že spoločnosť’spoločné dobro” musí vychádzať z pro-potratových cieľov udržateľného rozvoja OSN’ a že kresťanstvo’svojím učením prispelo k“klimatickým zmenám.”

Mazzucato’s ráznymi vyjadreniami vystúpila 12. februára na výročnom zhromaždení Pápežskej akadémie za život (PAV), ktorej je od roku 2022 riadnou členkou. V krátkej prednáške na tému “spoločné dobro“ Mazzucato prezentovala pohľad na spoločné dobro ako na niečo, čo je úplne oddelené od akýchkoľvek náboženských princípov či nadprirodzeného cieľa človeka, a zároveň zaútočila na učenie kresťanstva v súvislosti s vnímaným vplyvom na klímu.

‘Spoločné dobro’ definované rozvojovými cieľmi OSN’

Na otázku, ako by sa mala spoločnosť dohodnúť na tom, čo je spoločné dobro, aby bolo možné vytvoriť nový “rámec”, ktorý Mazzucato navrhovala, poukázala na ciele udržateľného rozvoja OSN (SDGs) ako na základ.

“Začnite s SDGs’s,” uviedla. Kľúčový je “princíp subsidiarity”, dodala pred tým, ako pokračovala. “Prvou odpoveďou na otázku sú ciele udržateľného rozvoja”a mali by sme ich brať rovnako vážne ako vojnu,” keď sa zarábajú alebo nachádzajú peniaze, povedala.

Čítajte: EXKLUZÍVNE – Ateistka Mariana Mazzucato obhajuje členstvo v Pápežskej akadémii za život, bagatelizuje potraty

Používajúc témy a slová čerpané z katolíckej sociálnej náuky, ako je “spoločné dobro” a “subsidiarita”, Mazzucato tieto pojmy preorientovala na nový spôsob, založený výlučne na nenáboženskom základe a na princípoch morálky stanovených U.N.

Odbor Cieľov udržateľného rozvoja OSN – pozostávajúcich zo 17 cieľov a 169 úloh – je prepojený s Agendou 2030 a je zásadne pro-kontracepcia a pro-abortívnosť. Cieľ č. 5.6 je cieľom “dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat,” a zahŕňa nasledujúci cieľ: “Zabezpečiť všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a reprodukčným právam,” frazeologizmus, ktorý sa bežne používa na označenie interrupcie a antikoncepcie.

ČÍTAJTE: Vatikán potvrdzuje záväzok voči Parížskej klimatickej dohode napriek tomu, že obsahuje pro-potratovú agendu

Takáto podpora cieľov udržateľného rozvoja’nie je prekvapujúca. Mazzucato je pro-potratový a navyše bol súčasťou Výboru OSN pre rozvojovú politiku od 2019 do 2021. Jej spojenie s takýmito globalistickými subjektmi je súčasťou jej bežnej činnosti, keďže je pravidelnou prispievateľkou Svetového ekonomického fóra (WEF).

Mazzucato navyše nie je jediná vo Vatikáne, ktorá uvádza SDG’s ako základ novej globálnej štruktúry. Pápež František v posledných rokoch opakovane propagoval SDG’s, dokonca vyzval svetové náboženstvá, aby svoju činnosť orientovali na podporu SDG’s.

ČÍTAJTE: Pápež hovorí, že náboženstvá musia dať ‘pevný základ’ pre pro-abortívne ciele udržateľného rozvoja OSN’

František tiež spustil vlastnú iniciatívu s OSN. a s globalistickými korporáciami s cieľom presadiť nový “ekonomický systém” kapitalizmu a zabezpečiť dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja’. Jeho prejavy a spisy o ekonomike totiž čerpali z Mazzucatových’vlastných prác. 

Medzi inými aspektmi pápežove’partnerstvá podporujú “udržateľný životný štýl,” “rodovú rovnosť,” a “globálne občianstvo,” zatiaľ čo samotné ciele udržateľného rozvoja podporujú “služby sexuálneho a reprodukčného zdravia.” Nový “Rada pre inkluzívny kapitalizmus pri Vatikáne” sa zásadne zaviazala presadzovať “environmentálne, sociálne a riadiace opatrenia” s cieľom “dosiahnuť Ciele udržateľného rozvoja OSN.”

Takto prehlbujúce sa väzby s globalistickými korporáciami a lídrami ešte viac podporujú presvedčenie, že pápež František je spojil s výzvou na “Veľký reset".”Odvolával sa na “nadnárodné spoločné dobro,” a povedal, že “je potrebný osobitný právne ustanovený orgán, ktorý by bol schopný uľahčiť jeho realizáciu.”

Kresťanstvo prispieva k zmene klímy?

Záverečná otázka zo zhromaždenia PAV, ktorá nasledovala po Mazzucatovej’prednáške, bola rovnako prekvapivá ako jej odpoveď. “Prispieva kresťanstvo k zmene klímy tým, že hlása našu nadradenosť nad zvieratami?

Mazzucato odpovedala: “Nemyslím si, že je to’len kresťanstvo, myslím si, že sme to celosvetovo pokazili, pokiaľ ide o postavenie spoločného dobra do centra, ” povedala. 

ČÍTAJTE: Prečo by Katolícka cirkev mala byť proti Parížskej klimatickej dohode 

Podľa samozrejmá ateistka citovala nedávny workshop, na ktorom sa zúčastnila spolu s poprednými medzinárodnými politikmi a na ktorom skúmali, “ako by to vyzeralo, keby nielen ľudia boli na ul.N., ale aj rieky, lesy, rastliny, zvieratá.”

Až predtým Mazzucato poznamenala, že “všetky krízy sú vzájomne prepojené,” opätovne zverejnila svoje výzvy na vytvorenie medzinárodného “iného rámca” založeného na jej opise spoločného dobra, ktoré sa zrodilo z cieľov udržateľného rozvoja”a ktoré označila za nevyhnutné, ak sa spoločnosť chce “mať lepšie.”

Svätý Tomáš o spoločnom dobre

Kým moderné katolícke texty o spoločnom dobre majú tendenciu vykresľovať spoločné dobro ako niečo podobné nenáboženskej forme sociálnej spravodlivosti – aj tak, ako je to prezentované v modernom katechizme – Cirkvi’tradícia predstavuje odlišné učenie. 

Svätý Tomáš Akvinský píše v De Regno, že spoločné dobro spoločnosti nemožno oddeliť od nadprirodzeného aspektu života alebo ho úplne odmietnuť:

Je však jasné, že cieľom zhromaždeného zástupu je žiť cnostne. Ľudia totiž vytvárajú skupinu s cieľom žiť spolu dobre, čo by jednotlivý človek žijúci osamote nemohol dosiahnuť. Dobrý život je teda cnostný život; preto je cnostný život cieľom, pre ktorý sa ľudia zhromažďujú… Cnostným životom je však človek ďalej zasvätený vyššiemu cieľu, ktorý spočíva v užívaní Boha, ako sme už povedali vyššie. Z toho vyplýva, že keďže spoločnosť musí mať ten istý cieľ ako jednotlivý človek, nie je konečným cieľom zhromaždeného zástupu žiť cnostne, ale prostredníctvom cnostného života dosiahnuť vlastnenie Boha. 

Aj vo Vatikáne tlačovej konferencii a vo vlastnom príhovore pre PAV sa zdalo, že Mazzucatovej’slová sú ozvenou slov pápeža Františka, pápeža, ktorý – ako včera viackrát uviedla – jej slúži ako inšpirácia. Františkove’ slová zasa úzko nadväzujú na pocity, ktoré vyjadril kľúčový globalista a zakladateľ WEF Klaus Schwab, ktorého navrhovaný protikatolíckyGreat Reset” sa opiera o zameranie na “zelený” finančný program, ako spomína “zrušenie dotácií na fosílne palivá,” a nový finančný systém založený na “investíciách”, ktoré podporujú “rovnosť a udržateľnosť,” a budovanie “‘zelenej” mestskej infraštruktúry.”

Čítajte: Vatikánsky predstaviteľ v Davose hovorí, že Cirkev realizuje program Svetového ekonomického fóra

František naznačil svoju blízkosť Schwab tým, že teraz poslal WEF adresu päť krát in jeho 10-ročného pontifikátu a umožnenie každoročného Vatikán kruhový stôl na výročnej konferencii WEF v Davose.