- Pôstny zákon začal, ale Cirkev ho prerušuje skôr ako sa skončí.
- Cirkev nám pripomína našu smrteľnosť a povzbudzuje k horlivosti vo veľkom diele obnovy.
- Modlitba je dôležitá a stotník nám ukazuje, ako sa modliť s vierou.
- Obdobie modlitby je obdobím milosti, kedy sa musíme aktívne zapojiť.
Aj keď sa včera začal pôstny zákon, predsa sa pôst, ktorý sa tak správne nazýva, začína až na sobotňajšie nešpory.
Aby sa zvyšok pôstu odlíšil od týchto štyroch dní, ktoré sa k nemu pridali, Cirkev naďalej spieva nešpory v obvyklú hodinu a dovoľuje svojim služobníkom prerušiť pôst skôr, ako sa tento obrad skončí.
Ale počnúc sobotou sa budú nešpory predbiehať; každý deň (okrem nedieľ, ktoré vždy vylučujú pôst) sa budú hovoriť v takú skorú hodinu, že keď sa veriaci najedia, večerné ofícium sa skončí. Je to pozostatok disciplíny prvotnej Cirkvi, ktorá zakazovala veriacim prerušiť pôst pred západom slnka, inými slovami, pred večierňou alebo večeradlom.
Cirkev dala týmto trom dňom po Popolcovej strede podobu iných feriám svojho pôstneho obdobia tým, že každému z nich pridelila lekciu zo Starého zákona a evanjelium na svätú omšu. My ich, samozrejme, vložíme a ku každej pridáme niekoľko zamyslení. Uvádzame aj zbierku týchto troch dní.
Stanovište, v Ríme, na štvrtok po Popolcovej strede, je v Kostole svätého Juraja vo Velabre, (závoj zo zlata.)
KOLEKTÍV
Bože, ktorý si hriechom urážaný a pokáním upokojovaný, milostivo prihliadaj na modlitby svojho prosebného ľudu a odvráť bič svojho hnevu, ktorý si zaslúžime za svoje hriechy. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Eziáš
Poučenie od proroka Izaiáš 38,1-6
V tých dňoch bol Ezechiáš chorý až na smrť a prišiel k nemu Izaiáš, syn proroka Ámosa, a povedal mu: "Ty si chorý na smrť: Takto hovorí Pán: "Ezechiáš, syn Izaiášov, je synom Izaiáša: Ezechiáš sa obrátil tvárou k múru, modlil sa k Pánovi a povedal: "Urob poriadok so svojím domom, lebo zomrieš a nebudeš žiť: Vtedy som sa obrátil k tebe a povedal som: "Prosím ťa, Pane, spomeň si, ako som chodil pred tebou v pravde a s dokonalým srdcom a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach. A Ezechiáš plakal veľkým plačom. Vtedy sa stalo Pánovo slovo k Izaiášovi a povedal: Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu a videl som tvoje slzy; hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov: A vyslobodím teba i toto mesto z ruky asýrskeho kráľa a budem ho chrániť, hovorí všemohúci Pán.
Včera nám Cirkev hovorila o istote smrti. Zomrieť musíme: máme na to nielen neomylné Božie’slovo, ale žiaden rozumný človek si nemôže dovoliť pomyslieť, že by mal byť výnimkou z pravidla. Ale ak je istá skutočnosť našej smrti, je pevne stanovený aj deň, v ktorý máme zomrieť. Boh nám vo svojej múdrosti tento deň zatajil; stáva sa našou povinnosťou nenechať sa prekvapiť.
Tejto noci nám môže byť povedané, ako to bolo povedané Ezechielovi: “Urob poriadok so svojím domom, lebo zomrieš.” (Izaiáš 38,1) Každý deň by sme mali stráviť tak, akoby mal byť naším posledným. Aj keby nám Boh doprial, ako to urobil svätému judskému kráľovi, predĺženie života, skôr či neskôr musíme prísť k tej poslednej hodine, za ktorou už nie je čas a začína sa večnosť.
Církev’nám chce takto pripomenúť našu smrteľnosť, aby nás postavila na pozoru pred lákadlami tohto krátkeho života a povzbudila nás k horlivosti vo veľkom diele obnovy, na ktoré nás pripravovala počas týchto troch týždňov.
Ako veľa je tých, ktorí včera prijali popol a ktorí nikdy neuvidia veľkonočné radosti, aspoň na tomto svete! Pre nich bol tento obrad predobrazom toho, čo sa im stane možno ešte pred koncom mesiaca. A predsa tie isté slová, ktoré boli vyslovené nad nimi, boli povedané aj nám. Či aj my sami nebudeme patriť k tým, ktorí sa takto čoskoro stanú obeťami smrti?"
V tejto neistote s vďakou prijmime varovanie, ktoré nám prišiel dať náš Ježiš z neba: “Robte pokánie, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.” (Matúš 4,17)
GOSPEL
Sekvencia svätého evanjelia podľa Matúš 8,5-13
V tom čase: Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, prišiel k nemu stotník, prosil ho a povedal: "Pane, ty si môj stotník! A Ježiš mu povedal: "Pane, môj sluha leží doma chorý na ochrnutie a veľmi sa trápi: A stotník mu odpovedal: Ja prídem a uzdravím ho: Lebo aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; a tomuto poviem: Choď, a ide, a inému: Poď, a príde, a môjmu sluhovi: Urob to, a urobí to. A keď to počul Ježiš, začudoval sa a povedal tým, čo išli za ním: Amen, hovorím vám, že takú veľkú vieru som nenašiel v Izraeli. A hovorím vám, že mnohí prídu od východu i od západu a budú sedieť s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve: Ale deti kráľovstva budú vyhnané do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. A Ježiš povedal stotníkovi: A ty, ktorý si ho poslal, budeš sedieť s ním: "Choď, a ako si uveril, tak nech sa ti stane. A sluha bol v tú istú hodinu uzdravený.
Sväté písmo, Otcovia a teológovia nám hovoria, že existujú tri vynikajúce dobré skutky, ktoré sú zároveň skutkami pokánia: modlitba, pôst a almužna. V lekciách, ktoré nám dáva na tieto tri dni, ktoré tvoria akoby prah pôstu, nás Cirkev poučuje o týchto skutkoch. Dnes nám odporúča modlitbu.
Pozrite sa na stotníka, ktorý prichádza k nášmu Spasiteľovi a prosí ho, aby uzdravil jeho sluhu. Jeho modlitba je pokorná; v celej úprimnosti svojho srdca sa považuje za nehodného prijať Ježiša pod svoju strechu. Jeho modlitba je plná viery; ani na okamih nepochybuje, že Ježiš je schopný splniť mu to, o čo prosí. A s akým zápalom sa modlí! Viera tohto pohana je väčšia ako viera Izraelitov a vyvoláva chválu Božieho Syna. Taká by mala byť aj naša modlitba, keď prosíme o uzdravenie našich duší.
Priznajme si, že nie sme hodní hovoriť s Bohom, a predsa majme neochvejnú dôveru v moc a dobrotu toho, ktorý nám len prikazuje modliť sa, aby na nás vylial svoje milosrdenstvo. Obdobie, v ktorom sa práve nachádzame, je obdobím modlitby; Cirkev zdvojnásobuje svoje prosby; vyslovuje ich za nás; musíme sa na nich podieľať.
Počas tohto obdobia milosti odhoďme tú malátnosť, ktorá sa v iných obdobiach upína na dušu; pamätajme, že práve modlitba napravuje chyby, ktorých sme sa už dopustili, a chráni nás pred hriechom pre budúcnosť.
Skloníme hlavy k Bohu.
Odpusti, Pane, svoj ľud, aby po spravodlivom potrestaní našiel útechu v tvojom milosrdenstve. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.