Bol pápež František "zneužitý" liberálnymi kardinálmi v snahe prekaziť zvolenie Benedikta XVI.?

Pápež František potvrdil predchádzajúce informácie, že počas pápežského konkláve v roku 2005 bol blízkym súperom kardinála Josepha Ratzingera, a zároveň tvrdí, že bol “zneužitý” ostatnými kardinálmi a že on sám hlasoval za budúceho pápeža Benedikta XVI. 

“V tom konkláve - údaje sú známe - ma využili,” povedal pápež František v ukážkovej kapitole zverejnenej na Veľkonočnú nedeľu pred vydaním knihy Nástupca 3. apríla, ktorá podrobne opisuje jeho vzťah s Benediktom XVI. 

Ukážková kapitola obsahuje informácie týkajúce sa konkláve v roku 2005, v ktorom bol za pápeža Benedikta XVI. zvolený kardinál Joseph Ratzinger. Po tom, čo bol Bergoglio v roku 2001 vymenovaný za kardinála, zúčastnil sa konkláve v roku 2005 ako voliteľ.

Kým odhalené pasáže vyvolali neprekvapivú polemiku, niektoré aspekty sa zdajú byť v rozpore s predchádzajúcimi správami.

Bergoglio ‘použil’ v roku 2005?"

“Stalo sa, že som dostal štyridsať zo sto pätnástich hlasov v Sixtínskej kaplnke,” uvádza František v knihe o druhom kole hlasovania v roku 2005. “Stačili na to, aby zastavili kandidatúru kardinála Josepha Ratzingera”pretože ak by sa naďalej hlasovalo za mňa, nemohol by dosiahnuť dve tretiny potrebné na zvolenie za pápeža.”

Argentínsky pontifik pokračoval a rozšíril svoje vyhlásenie, že bol “využitý” niektorými nemenovanými kardinálmi počas konkláve v roku 2005, aby zmarili Ratzingerove šance na zvolenie: 

Tým ťahom bolo uviesť moje meno, zablokovať Ratzingerovo’zvolenie a potom rokovať o inom treťom kandidátovi. Neskôr mi povedali, že nechcú pápeža ‘cudzinca’…

Zámerom bolo zablokovať zvolenie kardinála Josepha Ratzingera. Využili ma, ale v pozadí už uvažovali o návrhu iného kardinála. Stále sa nezhodli na tom, koho, ale už sa chystali zverejniť meno.

Analyzujúc pápežove’vyjadrenia o detailoch konkláve v roku 2005, niektorí vyjadrili znepokojenie nad jeho podrobným opisom počtu hlasov. Podľa podmienok pápeža Jána Pavla II’Universi Dominici Gregis (UDG) upravujúcich pápežské konkláve všetci zúčastnení kardináli skladajú prísahu “že budú zachovávať prísnu mlčanlivosť o všetkých záležitostiach, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú voľby rímskeho pápeža alebo tých, ktoré si svojou povahou počas neobsadenia apoštolského stolca vyžadujú rovnakú mlčanlivosť.”

ČÍTAŤ: Pápež František vyčíta arcibiskupovi Gänsweinovi ‘nedostatok ušľachtilosti a ľudskosti’ v súvislosti s knihou Benedikta XVI

Odsek 58 UDG ďalej uvádza, že ďalšie osoby spojené s voľbou “ktoré by priamo alebo nepriamo mohli akýmkoľvek spôsobom porušiť tajomstvo – či už slovom alebo písmom, znamením alebo akýmkoľvek iným spôsobom – sú absolútne povinné sa toho vyvarovať, aby sa nevystavili trestu exkomunikácie latae sententiae vyhradenej Apoštolskej stolici.”

František na tento trest narážal, keď uviedol, že “kardináli prisahajú, že nebudú prezrádzať, čo sa deje v konkláve, ale pápeži majú povolenie to spočítať.”

Vzťahy pápežov s kanonickým právom sú už dlho predmetom osobitného záujmu a často aj zmätku. Kánonickí právnici však poznamenali, že keďže pápež môže udeliť kardinálom povolenie na zverejnenie podrobností o konkláve, sám môže z právneho hľadiska urobiť to isté, pokiaľ ide o diskusiu o takýchto detailoch.

V skutočnosti sú podrobnosti o hlasovaní v konkláve v roku 2005, ako ich prepočítal František, už vo verejnom priestore, hoci možno málo známe. Pápežský životopisec Austen Ivereigh prezentoval ich krátko po Františkovom’zvolení v roku 2013 s odvolaním sa na teraz už šéfredaktora vatikánskeho dikastéria pre komunikáciu. 

Takisto aj historik a pápežský diktátor autor Henry Sire, ktorý citoval dlhoročného vatikánskeho novinára a Bergogliovho priateľa Lucia Brunelliho. “Napriek pravidlám prísneho utajenia vyšlo po konkláve v roku 2005 najavo, že obskúrny jezuitský arcibiskup z Buenos Aires Jorge Mario Bergoglio bol druhým kandidátom,”napísal Sire, predtým, než podrobne opísal, že Bergoglio získal 40 hlasov v porovnaní s Ratzingerom’72 hlasmi v predposlednom hlasovaní. 

Ivereighov’článok bol medzitým z verejného priestoru odstránený, hoci sa nachádza v internetovom archíve. 

František v novej knihe tiež potvrdil, že tí, ktorí “ho využili”, sa snažili zabrániť vtedajšiemu kardinálovi Ratzingerovi, aby dosiahol “dve tretiny [hlasov] potrebné na zvolenie za pápeža.”

Ako už bolo zdôraznené, takýto komentár nie je v súlade s pravidlami, ktorými sa riadilo konkláve v roku 2005. V UDG Jána Pavla II’, podľa ktorých sa konkláve v roku 2005 konalo – sa uvádza, že pápež je zvolený jednoduchou “absolútnou väčšinou,” (konkrétne viac ako 50 percent), ktorá by nevyžadovala dvojtretinovú väčšinu.

Benedikt XVI. neskôr v júni 2007 obnovil dvojtretinovú väčšinu potrebnú na zvolenie pápeža.

Bergoglio za Ratzingera ako ‘prechodného’ pápeža

V úvodnej kapitole sa František tvári roztrpčene, že ho “využila” nemenovaná skupina kardinálov proti Ratzingerovi, a ďalej uvádza, že on sám hlasoval za Ratzingera. Podľa Františka nemenovaná skupina kardinálov prestala Bergoglia strategicky využívať až v konkláve v roku 2005, keď sa nechal počuť, že ak bude zvolený za pápeža, neprijme to. 

Ak však Bergoglio rozšíril svoje dôvody podpory Ratzingera, zdá sa, že zopakoval už dobre zdokumentované ciele a frazeológiu St. gallenská mafia, keď vyjadril želanie, aby sa v konkláve v roku 2005 objavil “prechodný” pápež: 

On [Ratzinger] bol v tom čase jediný, kto mohol byť pápežom. Po revolúcii Jána Pavla II, ktorý bol dynamickým pontifikom, veľmi aktívnym, iniciatívnym, ktorý cestoval…, bolo potrebné pápeža, ktorý by udržiaval zdravú rovnováhu, prechodného pápeža.

Akkoľvek počas konkláve v roku 2005 viedla svätogalská mafia tvrdú kampaň proti Ratzingerovi, po zvolení sa zmierila s výsledkom a začali o ňom hovoriť ako o “prechodnej” postave– fráze, ktorú František použil v úvodnej kapitole. 

František v knihe dosvedčil, že bol “šťastný”, že v roku 2005 bol zvolený Ratzinger, a nie on sám, pretože “ak by si vybrali takého ako ja, ktorý má veľké problémy, nemohol by som”nič urobiť. V tom čase by to nebolo možné.”

‘Využil’ alebo nie?"

V úvodnej kapitole sa František javí ako ten, kto v roku 2005 nebol ochotný spolupracovať na plánoch iných. Henry Sire však opisuje Bergoglia ako toho, ktorý sa po konkláve v roku 2005 vrátil do rodnej Argentíny s aurou “takmer pápeža.

Sire v knihe Diktátorský pápež píše, že Bergoglio prinajmenšom spolupracoval so Spolkom sv. Gallenskou mafiou kardinálov, aby bol zvolený v roku 2005, a bol – podľa Sire’ho opisu – potom kvôli svojmu neúspechu rozladený. 

V rokoch pred konkláve v roku 2005 sa Bergogliova sláva a vplyv šírili v Latinskej Amerike aj v Ríme. V roku 2005 report  ktorý zaznamenal Bergoglia ako hlavného súpera Ratzingera v konkláve 2005   vyhlásil, že  jeho hviezda zažiarila v Ríme a zanechal  priaznivý dojem ako človek otvorený spoločenstvu a dialógu.”

Tá istá správa rozprávala o tom, že “Bergoglio nie je teológ ani vynikajúci intelektuál, ani polyglot (hoci zvláda cudzie jazyky), ale bezpečne a obratne sa pohybuje vo všetkých prostrediach, najmä v Ríme.” 

Bergoglio bol “mnohými kardinálmi v roku 2005 vnímaný ako veľmi atraktívna voľba”, písal Austen Ivereigh v roku 2013, najmä po tom, čo kardinál Carlo Maria Martini stiahol jeho meno z úvah s odvolaním sa na chorobu.

V súčasnosti široko atestovaný účet Bergoglia’near vzostup na pápežský stolec v roku 2005 bol v hluku okolo nového pápeža Benedikta XVI. do značnej miery zabudnutý a v období pred konkláve v roku 2013 sa väčšina správ príliš sústredila na detaily šokujúcej rezignácie, než aby vážne pripomenula hlavných uchádzačov z roku 2005.

V rozhovore pre LifeSiteNews sa však Sire ohradil voči tvrdeniam, ktoré František uviedol v úvodnej kapitole novej knihy. Sire síce uviedol, že kardinál Bergoglio nevstupoval do konkláve v roku 2005 s myšlienkou stať sa pápežom, ale zároveň naznačil, že “iná otázka je, ako reagoval, keď ho silná skupina začala navrhovať.”

Citujúc riadok z vlastnej knihy o konkláve v roku 2013, Sire uviedol: “‘Liberálni kardináli si mysleli, že využívajú Bergoglia; pravdepodobnejšie je, že on využíval ich.’Ten istý úsudok sa dá s náležitou úpravou aplikovať aj na rok 2005.”

Komentujúc Františkovo’ tvrdenie, že bol “v roku 2005 použitý”, Sire poukázal na denník anonymného kardinála z konkláve, ktorý podrobne opisuje Bergogliovo”nahromadenie 39 hlasov. “Ako Bergoglio reagoval na túto situáciu, je záhadou, na ktorú si nikto, kto nebol prítomný na konkláve, nemôže nárokovať odpoveď,” povedal Sire. 

“Avšak,” dodal, “treba sa na to pozerať vo svetle Bergogliovho”zvyčajného spôsobu konania, ktorým vždy bolo vyhýbať sa otvoreným záväzkom a zaujať postoj, ktorý mu umožňuje byť vnímaný ako prijateľný pre ktorúkoľvek stranu.”

Sire pokračoval a uviedol, že “ešte dôležitejšie sú Bergogliove’bohaté skúsenosti s manipuláciou pravdy v retrospektíve, a najmä príbeh o tom, ako odvolal Mr. Botazziho zo svojho štábu, ktorú uvádzam na str. 34 [knihy Diktátor pápež].”

“Možnosť úplného falšovania zo strany súčasného Kristovho vikára by vôbec nebola od veci.”