grech--810x500.jpg

Kardinál Grech obhajuje synodu o synodalite ako "zrelé ovocie" Druhého vatikánskeho koncilu

32
Kultúra smrti
  • Synoda o synodalite je zrelým ovocím Druhého vatikánskeho koncilu.
  • Kardinál Grech vidí synodu ako kopernikovský obrat v ekleziológii Cirkvi.
  • Nové poňatie kolegiality oslabuje hierarchickú štruktúru a autoritu Cirkvi.
  • Grech podporuje zapojenie laikov do riadenia Cirkvi, čo je v rozpore s tradičným učením.

Heterodoxný kardinál Mario Grech nedávno v príhovore v jednej z talianskych diecéz vyhlásil, že synoda o synodalite je “zrelým ovocím” Druhého vatikánskeho koncilu, pretože synoda prejavila svoju teológiu týkajúcu sa Cirkvi a jej štruktúry.

“Vďaka synode prežívame ekleziologické procesy, ktoré sú vyslovené na koncilových stránkach; z tohto dôvodu môžeme tvrdiť, že je zrelým ovocím koncilu,”povedal Grech, generálny sekretár Synody biskupov, počas sobotňajšieho synodálneho zhromaždenia v arcidiecéze Catanzaro-Squillace”.

Grech označil synodu za “skutočný kopernikovský obrat koncilovej ekleziológie, teda spoločnej príslušnosti k Božiemu ľudu a spoločnej dôstojnosti všetkých pokrstených.”

Jeho opis synody ako “kopernikovského obratu” pre ekleziológiu, ktorá sa vzťahuje na povahu Katolíckej cirkvi, naznačuje, že Grech vidí v synode skutočne revolučnú zmenu Cirkvi, dokonca premenu jej samotných pozemských základov — teda jej riadiacej štruktúry.

Kým Grech považuje synodu za pozitívny vývoj, opakuje hodnotenie Matta Gaspersa z Catholic Family News, ktorý v roku 2022 kritizoval synodu o synodalite za to, že “aktualizuje” Cirkev podľa “ekleziológie II. vatikánskeho koncilu.”

Gaspers potom upozornil, že slovné spojenie “ekleziológia Božieho ľudu” je jednoznačne odkazom na Lumen Gentium, Dogmatickú konštitúciu o Cirkvi II. vatikánskeho koncilu, ktorej druhá kapitola nesie názov “O Božom ľude” Gaspers poznamenáva:

Arch. 15 a 16 načrtávajú nové učenie, že Svätá Matka Cirkev je nejakým spôsobom “spojená s” všetkými druhmi nekatolíkov (čl. 15), pričom títo sú “rôznym spôsobom spojení s Božím ľudom” (čl. 16): nekatolícki kresťania, židia, moslimovia, “tí, ktorí v tieňoch a obrazoch hľadajú neznámeho Boha”, a dokonca “tí, ktorí bez svojej viny ešte nedospeli k výslovnému poznaniu Boha” (“bez svojej viny” napriek opačnému učeniu Listu Rimanom 1, 18-20 a I. vatikánskej dogmatickej konštitúcie Dei Filius o katolíckej viere, kap. 2, čl. 1).

Okrem toho sa zdá, že Grech’spája ekleziológiu s “spoločnou dôstojnosťou všetkých pokrstených”, čo súvisí s jeho myšlienkou, že riadiaca štruktúra Cirkvi’by mala zahŕňať príspevky všetkých katolíkov, podobne ako Synoda o synodalite požiadala o názory katolíckych laikov.

Vedúci kardinál ďalej naznačil, že táto ekleziológia zahŕňa “počúvanie ľudí,” a poznamenal, že najmä Synoda o synodalite “umožnila zachytiť čo najväčší počet veriacich,” vrátane “chudobných a marginalizovaných,” informovala talianska nezisková organizácia Comunità Nuova. Synoda to dosiahla bezprecedentnou metódou prieskumu medzi bežnými laickými katolíkmi na celom svete.

“Počúvať Boží ľud znamená počúvať hlas Cirkvi, a nie názory ľudí,” povedal Grech.

Kardinál”myšlienka, že myšlienky laických katolíkov nie sú len názormi, ale majú autoritatívnu váhu pri formovaní učenia Cirkvi, je v Katolíckej cirkvi úplne nová. Je však, ako uviedol, rozvinutím koncepcie “kolegiality”, ktorá bola nanovo sformulovaná na Druhom vatikánskom koncile.

Koncepcia riadenia Cirkvi na Druhom vatikánskom koncile

Ako povedal páter Steven McDonald zo Spoločnosti svätého Pia X. (SSPX) vysvetľuje, Lumen Gentium “zaviedlo nové poňatie kolegiality, demokratizáciu vlády v Cirkvi,” tým, že “navrhlo, aby kolégium biskupov spolu s pápežom vykonávalo najvyššiu moc v Cirkvi.”

McDonald upozornil, že to v podstate “ničí osobnú autoritu pápeža nad kardinálmi a biskupmi, ba dokonca aj nad veriacimi.”

Ujasnil, že hoci “pápež a biskupi by sa mali radiť medzi sebou, so svojimi spolubratmi kňazmi a laikmi, keď je to vhodné,” robí sa to len preto, aby “pomohli tým, ktorí majú moc”, pri rozhodovaní.

Tento nový “kolegiálny” proces rozhodovania tiež oslabil autoritu jednotlivých biskupov, poznamenal McDonald, tým, že ich autoritu nahradil autoritou biskupských” konferencií alebo dokonca farských rád. Tento “demokratický” proces riadenia podkopáva hierarchický charakter Cirkvi zamýšľaný Bohom a tiež “zbytočne sťažuje činnosť jej vedúcich predstaviteľov,” vysvetlil McDonald.

Teda SSPX a viacerí katolíci tvrdia, že učenie II. vatikánskeho koncilu o povahe štruktúry Cirkvi”je v rozpore s večným učením Cirkvi — najmä s učením Prvého vatikánskeho koncilu — o hierarchickom riadení Cirkvi. To znamená, že podľa nich koncepcia kolegiality Druhého vatikánskeho koncilu’nie je katolícka.

Grech toto nové poňatie kolegiality dotiahol do úplného konca, dokonca až do úplného prevrátenia tradičného učenia o cirkevnej autorite.

Podľa Comunità Nuova Grech zdôraznil, že “synoda je bodom zbližovania dynamiky počúvania na všetkých úrovniach života Cirkvi, ktorá sa začína počúvaním ľudu, pokračuje počúvaním pastierov a (vrcholí) zásahom rímskeho biskupa.”

“Ide o uprednostnenie kruhovitosti, pretože pyramídová Cirkev je prekonaná koncilom,” dodal, čím dal jasne najavo, že synodu, ako aj Druhý vatikánsky koncil chápe ako odmietnutie hierarchie Cirkvi zhora nadol.

Chápanie kolegiality, ktoré zohľadňuje názory laických katolíkov, nie je problematické len teoreticky — dnes je hlboko problematické, pretože väčšina katolíkov neprijíma celé učenie Cirkvi. Napríklad v pondelok zverejnená štúdia Pew Research zistila, že 83 % opýtaných amerických katolíkov si myslí, že Cirkev by mala povoliť používanie antikoncepcie.

Sám Greč bol zodpovedný za propagáciu heterodoxného učenia, najmä tým, že spoluautorstvo s arcibiskupom Charlesom Sciclunom z Malty notoricky známeho maltského biskupského’ pastoračného usmernenia o Amoris Laetitia, ktoré umožnili prístup k svätému prijímaniu rozvedeným a civilne “znovu“zosobášeným” katolíkom žijúcim v hriechu, ktorí “s informovaným a osvieteným svedomím … uznávajú a veria, že sú v mieri s Bohom.” Tieto usmernenia boli zverejnené oficiálnym vatikánskym denníkom L’Osservatore Romano.

V roku 2017 Grech “napadol skupinu maltských veriacich katolíkov” po tom, čo ju obhajoval “skutočné manželstvo proti ‘neprirodzenému’ homosexuálnemu‘manželstvu’” v celostránkovom inzeráte v čítaných novinách. Biskup inzerát označil za “propagandu.” Taktiež obvinil odporcov týchto smerníc z toho, že majú “postoje”, ktoré “vyhladzujú všetku nádej v ľuďoch,” a nazval ich “prorokmi skazy.”

Keď katolíci počas výluky COVID-19 prosili o sviatosti, Grech povedal, že je “zaujímavé, že mnohí ľudia sa sťažovali na to, že nemôžu prijímať sväté prijímanie a sláviť pohreby v kostole, ale nie toľko ľudí sa staralo o to, ako sa zmieriť s Bohom a blížnym, ako počúvať a sláviť Božie slovo a ako žiť život služby.”