- Ježiš Kristus je plnosťou zjavenia nadprirodzenej pravdy a základom nášho života.
- Cirkev je nevyhnutná ako nástroj vedenia ľudstva k nadprirodzenej pravde.
- Preláti a mocné sily vo Vatikáne bojujú proti nadprirodzenej viere a pravde.
- Dôležité je kráčať blízko Krista, prijímať Eucharistiu a žiť nadprirodzenú pravdu.
Nasleduje plné znenie listu emeritného biskupa z Tyleru v Texase Josepha Stricklanda z 19. apríla o rozšírenej apostáze medzi prelátmi a “mocnými silami vo Vatikáne” a o potrebe, aby veriaci “kráčali blízko Krista”, najmä v Eucharistii.
Piatok, 19. apríla 2024
Drahí bratia a sestry v Kristovi,
Ježiš Kristus je plnosť zjavenia nadprirodzenej pravdy, ktorá vedie ľudstvo k nášmu večnému osudu. On je základným kameňom, na ktorom musí byť postavený náš život, pretože keď nám zjavuje nadprirodzenú pravdu v plnosti a úplnosti, odhaľuje, kto sme a pre čo sme boli stvorení. Ježiš poveril svojich apoštolov, aby sa o jeho nadprirodzenú pravdu podelili so svetom, a to je aj naše poslanie. Ak si uvedomíme a prijmeme toto poslanie, prinášajúc túto pravdu ľudstvu, potom musíme uznať, že po takmer 2 000 rokoch sme ešte len začali. Keď sa Kristus modlil, “aby všetci boli jedno, ” modlil sa, aby sa celé ľudstvo zjednotilo v Ňom, a tak ho priviedol aj k jednote so svojím Otcom a Duchom Svätým – jedným Bohom v troch osobách.
Celý židovsko-kresťanský príbeh (ktorý sa začína nadprirodzenou pravdou zjavenou a zaznamenanou v hebrejských Písmach, v Starom zákone) je príbehom Boha zjavujúceho nadprirodzenú pravdu tým, ktorí boli stvorení na Jeho obraz a podobu. Prvé knihy Biblie ponúkajú množstvo teofánií – prejavov nadprirodzenej prítomnosti Boha – ale Ježiš Kristus je viac než teofánia. On JE Boh medzi nami, Emanuel. Je veľmi dôležité, aby sme si všimli, ako k nám Ježiš prišiel: Prišiel v hlbokej pokore. Pokora Ježiša Krista nie je len hlbokým prejavom jeho dobroty; jeho pokora je vzorom toho, ako by sme my, ktorí sme stvorení Bohom, mali prijať nadprirodzenú pravdu, ktorú nám zjavil. Ježiš nám hovorí, že sa musíme “stať ako deti”, ak ho chceme nasledovať a žiť nadprirodzenú pravdu, ktorú zjavuje.
Aby sme mohli nadprirodzenú pravdu, ktorou je Ježiš Kristus, včleniť do našej ľudskej reality, vedel, že potrebujeme prostriedok, nádobu, ktorá nás bude viesť. Kristus teda založil svoju Cirkev, ktorá sa vo svete prejavuje ako Katolícka cirkev. V priebehu kresťanských dejín sa mnohí pokúšali vrátiť ku Kristovi čistým a pôvodným spôsobom, ale ak v tejto chvályhodnej túžbe po očistení opustíme jeho Cirkev, potom sme skutočne stratili cestu.
PREČÍTAJ: Africký kňaz: Pápež František’ musí verejne opraviť mnohé herézy
Koncovým cieľom Cirkvi, ktorú založil Ježiš Kristus, je spása duší. Tým sa napĺňa božský mandát, ktorým sa začína tento list: že naším poslaním je prinášať ľudstvu Ježiša Krista, vtelenú Pravdu, ako zjavenie nadprirodzenej pravdy. Vidíme tiež, že jeho Cirkev je nevyhnutná ako nástroj, ktorý Kristus ustanovil, aby viedol ľudstvo k nadprirodzenej pravde, ktorú zjavuje.
Je nesmierne dôležité, aby ľudstvo prijalo Ježiša Krista a jeho Cirkev. V týchto časoch však jasne vidno, že je to obrovská výzva, pretože Jeho vyvolená nádoba, Cirkev, ktorá je sužovaná ľudskou slabosťou a hriešnosťou, bojuje proti Tomu, ktorý ju uviedol do života: Božský Syn. Cirkev je svätá, ale skladá sa z hriešnych ľudských bytostí, a hoci sa riadi nadprirodzenou pravdou, často sa utápa vo veciach tohto prirodzeného sveta, ba dokonca ich kazí. Prichádza mi na um obraz sochy z Knihy proroka Daniela; socha s nohami čiastočne z hliny a čiastočne zo železa je výstižným obrazom Cirkvi. Má železo nadprirodzenej pravdy, ale má aj krehkú keramiku sveta, ktorá sa často rozpadáva na prach. V našich časoch sa zdá, že prevažujúca prítomnosť krehkej hliny v Cirkvi hrozí zatienením nadprirodzenej pravdy, ktorá je jej srdcom a dušou. Kristus nám prisľúbil, že Cirkev nebude zmazaná pekelnými mocnosťami, ale my sa musíme denne rozhodovať, či budeme žiť nadprirodzenú pravdu, ktorou je Ježiš Kristus.
Kristus nám prisľúbil, že Cirkev nebude zmazaná pekelnými mocnosťami, ale my sa musíme denne rozhodovať, či budeme žiť nadprirodzenú pravdu, ktorou je Ježiš Kristus.
PREČÍTAJ: Kardinál Fernández vyzýva na zmenu katolíckeho odsúdenia homosexuality ako ‘vnútorne narušenej’
Je nevyhnutné, aby sme aj my uznali, že táto tendencia Cirkvi byť ovládaná krehkou hlinou tohto sveta – na úkor jej skutočného poslania budovať nadprirodzenú vieru – naberá na sile už viac ako storočie. Nejedno pápežstvo je vážne zapletené do nedostatku nadprirodzenej viery, ktorá je potrebná na to, aby sa dalo odraziť od prílivovej vlny apostázy. Prísaha proti modernizmu, ktorú vyhlásil pápež svätý Pius X. v roku 1910, bola najlepším pápežským pokusom postaviť sa proti nadvláde “krehkej hliny,” a od jeho smrti sa jej podpora oslabila, až bola v súčasnosti takmer zavrhnutá, podobne ako mnohé iné aspekty tohto zámeru, ktoré nepodporovali útulnejší vzťah so svetom.
Akokoľvek je toto všetko zničujúce pre poslanie Kristovej nevesty – spásu duší – v našej dobe čelíme ešte väčšej výzve pre toto poslanie. Príliš veľa prelátov nielenže prejavuje nedostatok nadprirodzenej viery zo svojej strany, ale sú aj “pekelne odhodlaní” odstrániť z Cirkvi každú stopu nadprirodzenej viery. Tento proces naberá na obrátkach už dlhé desaťročia, ale musíme otvoriť oči pred crescendom apostázy, ktorej sme teraz svedkami.
Či už v liturgii, doktríne alebo v obyčajnej každodennej zbožnosti katolíkov, príliš veľa prelátov a mocných síl vo Vatikáne robí všetko pre to, aby zlikvidovali každý zvyšok nadprirodzenej viery, ako aj akékoľvek pochopenie nadprirodzenej pravdy, ktorú nám zjavil Ježiš Kristus.
Čítajte: Pápež František obhajuje homosexuálne civilné zväzky pre ľudí ‘ktorí žijú dar lásky’
Jedným zo znakov bleskovej vojny proti nadprirodzenej viere, ktorá sa v tejto dobe prejavuje, je to, že keď sa medzi nami objavia údajne nadprirodzené prejavy Božej’prítomnosti, pastieri ich ignorujú alebo okamžite vyhlásia za falošné bez toho, aby ich skutočne preskúmali. Cirkev v minulosti pôsobila ako ochrana, čo je jej svätou povinnosťou, proti akýmkoľvek údajným nadprirodzeným prejavom, ktoré sa tvária ako pravda, ale namiesto toho môžu byť dielom satana a jeho prisluhovačov. Teraz sa však nachádzame v situácii, keď sa niektorí (ak nie mnohí) pastieri v Cirkvi pri výskyte možného nadprirodzeného diela vo svojej diecéze pokúsia okamžite ho zatvoriť alebo vyhlásiť za falošné bez akéhokoľvek vyšetrovania v obave, že by mohlo vrhnúť svetlo do temnoty, najmä keď oni sami sú “dolnozemci”, a teda obyvatelia tejto temnoty.
V týchto časoch nás Boh nenechal samých. Počas celých dejín Cirkvi sa prejavoval prostredníctvom nadprirodzených skutkov mimo hraníc tohto fyzického sveta, aby nám pripomenul, že je prítomný medzi nami, a tieto nadprirodzené skutky neprestali. Navyše v temnote, ktorá teraz prenikla do Jeho Cirkvi, naďalej posiela, tak ako kedysi, varovania a napomenutia ústami “novodobých prorokov a svätých”, aby povolal svoj ľud späť k sebe.
Musíme sa však s náležitou usilovnosťou a nadprirodzenou vierou modliť, rozlišovať a byť stále na stráži pred tým, čo sa tvári ako dobro, ale v skutočnosti je to zlý podvod. Samozrejme, že sme sa spoliehali a stále spoliehame na Cirkev a jej pastierov, aby nás chránili pred zlými podvodmi a poukazovali nám na to, čo je dobré, ale čo máme robiť v tomto čase, keď mnohí z pastierov, ktorí sú poverení strážiť stádo, sú teraz v spojení s vlkmi?
V čase, ako je tento, je nesmierne dôležité, aby sme kráčali blízko Krista, aby sme zotrvávali v jeho Najsvätejšom Srdci a aby sme s ním často sedávali, aby sme ho dobre spoznali. Samozrejme, najdôležitejšie zo všetkého je, aby sme ho čo najčastejšie dôstojne prijímali – Telo a Krv, Dušu a Božstvo – vo svätej Eucharistii. Viera v reálnu, nadprirodzenú prítomnosť Krista v Eucharistii je srdcom a dušou našej viery.
Samozrejme, najdôležitejšie zo všetkého je, aby sme ho dôstojne prijímali čo najčastejšie – Telo a Krv, Dušu a Božstvo – vo svätej Eucharistii.
Nech nám najväčší prejav nadprirodzenej pravdy, svätá Eucharistia, dodá silu, ktorú potrebujeme na pokračujúcu cestu Kristových’učeníkov v dvadsiatom prvom storočí. Nech nás oživuje naša eucharistická viera, aby bola nadprirodzená pravda skutočne prítomná medzi nami, a nech nás jeho Telo a Krv, Duša a Božstvo živia a vedú stále hlbšie do jeho Najsvätejšieho Srdca – Srdca nadprirodzenej pravdy.
Biskup Joseph E. Strickland
Eneritný biskup Tyleru
Odvolaný
Páter Murray odsudzuje Fiducia Supplicans: ‘Pápež František nepodporil katolícku vieru’
Kardinál vrcholnej synody hovorí, že ‘ženy diakonky’ sú ‘prirodzeným prehĺbením Pánovej’vôle’
Vatikánom schválený ‘obrad požehnania’ pre ‘zosobášených’ homosexuálov vyvolal v Uruguaji pobúrenie
Katolícky kňaz: Pápež František sa zapíše do pamäti ako ‘heretik’, ak schváli ‘diakonky’
Kardinál Sarah: Africkí biskupi ‘odmietnutím homosexuálneho ‘požehnania’hovorili za celú Cirkev’