- Eutanázia ohrozuje zraniteľných, ako starších a postihnutých.
- Politika eutanázie v Kanade vedie k zúfalým situáciám a samovraždám.
- Rastúci trend eutanázie vyvoláva hlboké etické otázky a závislosť od nej.
- Eutanázia nie je normálna súčasť zdravotnej starostlivosti, treba sa proti nej postaviť.
Poznámka redaktora: Georges Buscemi je prezidentom spoločnosti Campagne Québec-Vie. Dnes ráno, 8. mája 2024, na tlačovej konferencii sponzorovanej organizáciou Campaign Life Coalition na podporu zajtrajšieho Národného pochodu za život v Ottawe predniesol nasledujúci prejav. (Francúzska verzia nasleduje po anglickej.)
Dámy a páni,
Dnes stojím pred vami, aby som sa vyjadril k závažnému problému, ktorý sa dotýka samotnej podstaty našich hodnôt ako Kanaďanov - k praktizovaniu eutanázie pod zámienkou súcitu. V Quebecu predstavuje eutanázia v súčasnosti neuveriteľných 6,6 % všetkých úmrtí. Táto štatistika nie je len číslo - predstavuje zmenu v tom, ako zaobchádzame s tými najzraniteľnejšími z nás, so staršími ľuďmi, so zdravotne postihnutými a s ľuďmi v ťažkej núdzi.
Pozrite si srdcervúci prípad Normana Meuniera, paraplegika, ktorý sa po 96 hodinách strávených na nosidlách na pohotovosti a po vzniku ťažkých preležanín rozhodol pre eutanáziu. Toto je miesto, kam takzvané právo na voľbu “lekárskej pomoci pri umieraní” skutočne vedie: k zúfalým a smutným situáciám, v ktorých sa samovražda považuje za jedinú znesiteľnú možnosť.
Pod vedením súčasnej vlády na čele s premiérom Trudeauom sme svedkami atmosféry, ktorá nielenže umožňuje, ale nenápadne podporuje zabíjanie našich starších—fontov múdrosti našej spoločnosti’. Od roku 2016 do konca roku 2022 bolo eutanázovaných takmer 45 000 Kanaďanov, čo je nárast, ktorý znamená našu rastúcu závislosť od eutanázie ako takzvaného ‘riešenia’.
Viac znepokojujúce je, že len v roku 2022 sa značný počet osôb rozhodol pre lekársku pomoc pri umieraní (MAiD) skôr z dôvodu psychických ťažkostí než nevyliečiteľného stavu—viac ako 17 % sa cítilo izolovaných alebo osamelých a viac ako 53 % malo pocit, že stratili svoju dôstojnosť.
Tento rastúci trend úmrtí na eutanáziu, ktorý je konzistentný od vzniku MAiD, vyvoláva hlboké etické otázky. Začíname byť príliš pohodlní s myšlienkou eutanázie ako bežnej súčasti zdravotnej starostlivosti?
Našim veteránom, ktorí kedysi bojovali za naše slobody, sa teraz ponúka eutanázia, akoby to bola len ďalšia služba. V roku 2022 bola najmenej štyrom veteránom navrhnutá MAiD, keď žiadali o podporu od Veterans Affairs. To nie je len alarmujúce—je to urážka ich služby a našej ľudskosti.
Nemôžeme a nebudeme zabúdať na starších a ďalších zraniteľných Kanaďanov, ktorých životy sú touto politikou ohrozené. Musíme sa postaviť proti tomuto prúdu a potvrdiť náš záväzok voči životu, dôstojnosti a skutočnej starostlivosti, ktorú si naši ľudia zaslúžia.
Dekujeme.
SÚVISIACE: Pro-life hospic group launches ‘Do Not Euthanize’ register na ochranu kanadských pacientov
***
Mesdames et messieurs,
Aujourd’hui, je prends la parole pour parler d’une question grave qui touche à l’essence même de nos valeurs au Québec et au Canada : la pratique de l’euthanasie, présentée comme une forme de compassion. Seulement au Québec, l’euthanasie représente maintenant 6,6 % de tous les décès. Cette statistique n’est pas juste un nombre ; elle reflète un changement dans notre manière de traiter les plus vulnérables parmi nous, les personnes âgées, les handicapés et ceux qui sont en grande détresse.
Prenons le cas déchirant de Norman Meunier, un paraplégique qui, après avoir passés 96 heures sur une civière dans un service d’urgence et développé de graves plaies de lit, a choisi l’euthanasie. Voilà où mène le soi-disant « droit » de choisir l’aide médicale à mourir : à des situations désespées et tristes où le suicide est considéré comme la seule option supportable.
Sous le gouvernement actuel, dirigé par le Premier ministre Trudeau, nous assistons à un climat qui non seulement permet mais encourage subtilement l’élimination de nos aînés, les puits de sagesse de notre société. De 2016 à fin 2022, près de 45 000 Canadiens ont été euthanasiés, une augmentation qui signifie notre dépendance croissante à l’euthanasie comme prétendue ‘solution’.
Plus inquiétant encore, en 2022, un nombre significatif de personnes ont opté pour l’Aide médicale à mourir (AMM) en raison de détresse psychologique plutôt que de conditions terminales—plus de 17 % se sentaient isolés ou seuls, et plus de 53 % estimaient avoir perduir leur dignité.
Cette tendance à la hausse des décès par euthanasie, qui est constante depuis la création de l’AMM, soulève de profondes questions éthiques. Sommes-nous en train devenir trop à l’aise avec l’idée de l’euthanasie comme partie normale des soins de santé ?
Nos vétérans, qui se sont battus pour nos libertés, se voient maintenant offrir l’euthanasie comme s’il s’agissait d’un simple service. En 2022, au moins quatre vétérans se sont vu proposer l’AMM lorsqu’ils ont cherchédu soutien auprès des Anciens Combattants. Cela n’est pas seulement alarmant, c’est un affront à leur service et à notre humanité.
Nous ne pouvons pas et nous ne oublierons pas les personnes âgées et autres Canadiens vulnérables dont les vies sont menacées par ces politiques. Nous devons nous opposer à cette tendance et réaffirmer notre engagement envers la vie, la dignité
et les véritables soins que nos concitoyens méritent.
Je vous remercie.