- Elektrická konvulzívna terapia (ECT) sa vykonáva ako posledná možnosť pri liečbe depresie.
- Niektorí ľudia sú nútení podstúpiť ECT aj proti svojej vôli.
- ECT spôsobuje trvalé fyzické a psychické následky, vrátane strát pamäti a bolesti.
- Judy Hentges zdieľa svoju negatívnu skúsenosť s ECT a žiada o zákaz tejto procedúry.
Takmer v každej nemocnici v tejto krajine a na celom svete sa vykonáva lekársky zákrok. Tento postup sa nazýva elektrická konvulzívna terapia alebo skrátene ECT. Má byť poslednou možnosťou liečby depresie, keď lieky ’nezaberajú “” Niektorí ľudia o jej vykonanie požiadajú sami, ale iným ľuďom je nanútená proti ich vôli.
Mojím menom je Judy a práve to druhé sa mi stalo v januári až februári 1998. Bolo to pred viac ako 26 rokmi. Nepamätám si podrobnosti o tom, čo viedlo k mojej šokovej liečbe, pretože si vedome “nepamätám” nič z môjho života, ako som ho prežila.
Viem len to, že istá žena z môjho zboru, žijúca v neďalekom meste, zavolala mojej mame a povedala jej: “Ak si Judy dá urobiť túto EKT, bude sa cítiť lepšie.” Podľa tejto pani si to dala urobiť jej sestra a “pomohlo” jej to.
Žena si dohodla stretnutie s psychiatrom vyškoleným v EKT, v nemocnici v Minneapolise. Matne si spomínam, že som sedel v jeho ordinácii a na jeho hlas, hoci si nepamätám, čo hovoril. Viem tiež, že moji rodičia, sociálna pracovníčka, zdravotná sestra, títo dvaja psychiatri a ja sme jedného dňa sedeli v miestnosti okolo dlhého stola a diskutovali o tom, či by som mal podstúpiť tento zákrok alebo nie. Viem tiež, že som sa s jednou ženou hádal, že ak ma považujú za dostatočne kompetentného a príčetného na to, aby som podpísal papiere na vykonanie šokovej liečby, tak prečo ju musím podstúpiť? Svoj argument som prehral a psychiatri vyhrali.
Moji rodičia do toho nemali čo hovoriť a ja som bol dospelý vo veku 39 rokov. Neskôr som zistil, že ak dvaja psychiatri v štáte MN povedia, že nie ste schopní sami rozhodnúť o tom, či podstúpite ECT, môžu podpísať papiere a nechať to človeku vnútiť. To sa stalo mne a stáva sa to úplne bežným javom.
V januári ma potom prijali do tejto nemocnice v Minneapolise na tri hospitalizácie elektrickej konvulzívnej terapie.
Prevádzajú to tak, že vás pripútajú cez horné končatiny na stôl, do úst vám dajú chránič, aby ste si neprehryzli jazyk, a potom vám na obe strany spánkov pripevnia tieto okrúhle elektródy. Lekári rozhodnú, či máte podstúpiť jednostrannú alebo obojstrannú EKT. Bilaterálna sa vykonáva na oboch stranách mozgu a unilaterálna len na jednej strane. Ja som podstúpil bilaterálnu EKT.
Tieto okrúhle elektródy sú pripojené každá k jednému drôtu, ktorý vedie k prístroju, ktorý cez drôty vháňa elektrický prúd a šokuje mozog. Po rokoch som si poslal po svoje lekárske záznamy, pretože som chcel vedieť, čo mi urobili. Stálo v nich: ECT č. 1 – 200 voltov – ECT č. 2 198 voltov – ECT č. 3 – 200 voltov počas pobytu v nemocnici, potom nasledovalo ďalších 14 ambulantných ECT ošetrení, každé s 200 voltmi—čo sa rovná celkovo 3400 voltom elektrického prúdu, ktorý mi pichali do mozgu.
Premýšľajte o tom: cez normálnu stenu v domácnosti tečie len 120 voltov a matky varujú: “Nestrkajte prst do zásuvky.”
Žil som s tou ženou, myslím, 3 týždne po prvých 3 hospitalizáciách a potom počas ambulantných návštev. Na mnohé z ambulantných ošetrení ma vozil otec a na pár z nich ma musela odviezť aj moja nebohá 17-ročná dcéra. Do zdravotnej dokumentácie lekár a sestry zaznamenávali všetko, napríklad aj návštevy a aké boli rozhovory. Čo mi zlomilo srdce, bolo čítanie reakcie mojej dcéry’psychiatrovi po jednom z mojich záchvatov:
“Ale ona’nie je moja mama. Ona’stále nie je moja mama.”
PREČÍTAJ: Vlastní vedciCDC’zistili, že masky sú pre COVID neúčinné – ale agentúra ich aj tak odporučila
Ďalšia vec je, že po každom ambulantnom elektrickom šoku ma posadili na invalidný vozík a matne si spomínam, ako ma otec odvážal z miestnosti EKT do inej menšej miestnosti. Bola som zhrbená, letargická a slabá, ale sestričky mi po každom ošetrení rozdávali krekry a pomarančový džús. Procedúry sa podávajú najčastejšie dvakrát týždenne počas nasledujúcich týždňov. Ja som ich mal len 17, ale nie je nezvyčajné, že ľudia ich majú aj 40 až 60 a vracajú sa na to, čo nazývajú “udržiavacia” EKT, myslím, raz za dva týždne. Po každej liečbe som sa cítil veľmi katatonicky.
EKT nespôsobuje len krátkodobé problémy s pamäťou. Nepamätám si ani na svoj život, ani na svoju dcéru. Predstava, že ľudia majú zdravé šťastné vzťahy, ako sme mali kedysi, sympatie a antipatie, je mi nielen cudzia, ale ani neexistuje.
Viac ako 26 rokov mám pocit, akoby ma kladivá búšili do zadnej časti hlavy, krku a ramien. Počas bdenia neexistuje žiadna úľava a nie, nepomáha ani aspirín. Pred mnohými rokmi som sa skontaktovala s dvoma ďalšími ženami v Kanade, ktoré podstúpili nútenú EKT, a tie tvrdili to isté: že účinok kladiva je tu počas všetkých hodín bdenia. To spôsobuje, že si zaborím hlavu do vankúša, aby som plakala a kričala od neustálej bolesti. U mnohých obetí, ako som ja, to pôsobí na celú hornú časť trupu a normálny cyklus nočného a denného spánku a bdenia sa veľmi líši. Jednu noc môžem ležať a na druhý deň bdieť alebo prespať veľkú časť popoludnia. Nemá to žiadnu logiku ani dôvod. Je to len niečo, s čím jednoducho musím žiť. Kontaktoval som viacero obetí EKT ľudí, ktorým to bolo vnútené, a to, čo tu píšem, nie je u ľudí, ktorí prežili šok, vôbec nezvyčajné.
Tých posledných viac ako 20 rokov som skončil u svojich rodičov, ale nikdy som ich už nepoznal, pokiaľ ide o osobnosť a interakciu so zdravými vzťahmi. Rovnako je to aj s mojou dcérou. Nepoznám ju od roku 1989, keď mala 8 rokov a v lete toho roku pristúpila k prvému svätému prijímaniu. Pretrvávajúce nočné mory sú tiež dosť časté.
V súčasnosti mám 65 rokov, a moja dcéra má 43 rokov. Počas rokov, keď sa to začalo, som sa snažila zakryť svoje gúľajúce oči a iné fyzické následky šokovej liečby make-upom a nosením dobrého oblečenia, aby som mohla chodiť každý týždeň na omšu. Jedného dňa som išla na sväté prijímanie, keď som počula zreteľný hlas, ktorý mi povedal: “Nevyliečim tvoju šokovú liečbu, ale vyliečim tvoju dušu.” Nepamätám si, kedy to bolo, možno asi rok po mojom šoku—neviem. Bola to sobotňajšia večerná svätá omša a ja som sa vrátil k našim’, ľahol som si na posteľ v zadnej spálni a tri dni som plakal. Nebolo to’fér, ani správne, ani pôvodný Ježišov’ plán pre nás v roku 1989.
V nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch som horúčkovito vyhľadával rôzne nemocnice a lekárov, aby som našiel nejakú“nápravu,” ale pre obete úrazu elektrickým prúdom neexistuje žiadna náprava.
V priebehu rokov som si dokázal vytvoriť čas na každodennú modlitbu a recitovať aj ruženec. Veľmi som sa usiloval odovzdať ho Ježišovi a Presvätej Matke za ostatné obete elektrického šoku v nádeji, že sa uzdravia, za tých, ktorí Ježiša nepoznajú, a za Jeho jedinú pravú Cirkev. Najnovšie som pri každodennej modlitbe a dlhých prechádzkach obetoval toto utrpenie aj za viacerých kňazov, vrátane otca Jima, môjho súčasného farára. Tiež sa mu to snažím obetovať za ukončenie potratov, najväčšieho holokaustu zo všetkých. Zistil som, že je toho veľa, za čo sa dá obetovať utrpenie, vrátane duší v očistci a obrátenia členov rodiny a neveriacich.
Nedávno som tiež na jednej z mojich prechádzok a pri modlitbe povedal Pánovi: “Pane, ak by to nebolo príliš ťažké, prosím, obmäkči srdce sudkyne’s DC –9, aby buď úplne zrušila obvinenia, alebo zmiernila ich tresty možno len na rok alebo dva.” Dúfam, že moje modlitby pomohli.
RELATED: Presledovanie pro-life Američanov pokračuje aj tento týždeň’rozsudkami v prípade DC FACE Act
Patrím do veľmi milujúcej farnosti tu v Ham Lake, MN, a ako povedala jedna zamestnankyňa pred nie mnohými rokmi: “Judy, ty’si tu prijatá.”Často sa budem brániť tomu, aby som každú nedeľu chodila na omšu, ale je tu jedna rodina, ktorá jednoducho ne’berie nie ako odpoveď, a každý týždeň ma dostanú na povinnú omšu!
Kedysi v roku 2002 som sa pridala k modlitebnej skupine v inej farnosti. Dávali mi falošnú nádej a modlili sa nado mnou, hovoriac mi, že Ježiš ma uzdraví. Strácal som príliš veľa času tým, že som každý utorok večer chodil na ich skupinu. Spomínam si však, ako som si jedného dňa dávno povedala: “Nuž, Judy, máš na výber. Buď môžeš trpieť tu, alebo trpieť na omši." ” Do kostola som nechodila mnoho týždňov či mesiacov. Už si to nepamätám.
Som vďačná za niektoré rodiny, ktoré v tom naozaj “kráčali” so mnou. Nevzdávajú to so mnou a stále mi rozdávajú Ježišovu’lásku, rovnako ako mnohí ľudia v kostole, vrátane tohto kňaza, otca Jima, ktorý je výnimočný.
Ďalším faktorom, ktorý chcem spomenúť, je to, že pred 10 rokmi som išiel k neurológovi a absolvoval som 3’hodinový test MMPI. Keď sa výsledky testu vrátili o 3 týždne neskôr, neurológ mojej matke a mne ukázal, že normálny človek’mozgové vlny idú jemne po grafe stránok, zatiaľ čo moje mozgové vlny prudko stúpajú a klesajú ako blesk po stránkach.
Pri násilnej EKT nedochádza k žiadnemu zotaveniu a obete, s ktorými som sa buď skontaktoval, alebo som ich pozoroval na videu, už nikdy nie sú samy sebou, rovnako ako ja. Elektrická konvulzívna terapia je podľa môjho názoru jedným z najživotnejších spôsobov mučenia, aké môže lekárska profesia človeku spôsobiť. Chcel by som tiež poznamenať, že psychiater vyškolený na vykonávanie EKT je platený trikrát viac ako bežný psychiater, ktorý ľuďom jednoducho predpisuje lieky. V tomto povolaní sa dajú zarobiť peniaze.
Na ľavej strane ďasien mám tiež čiernu dieru v mieste, kde mi chránič poranil ústa a spodné zuby, a dokonca cítim trvalé ryhy v horných častiach rúk od popruhov na stole. Na EKT som sa pýtal bývalej zdravotnej sestry, ktorá kedysi patrila do mojej farnosti, a keď som sa jej spýtal, prečo mám na horných končatinách trvalé ryhy, odpovedala mi: “To’je tam, kde vás pripútali na stôl.” V 70’rokoch slúžila obetiam šokov.
Toto je moja skúsenosť s nútenou elektrošokovou terapiou a podľa môjho názoru by sa táto procedúra mala na celom svete nadobro zakázať. Ďakujem, že ste mi umožnili podeliť sa o môj príbeh.
Modlila som sa za Life Site News ako poďakovanie za túto službu a budem v tom pokračovať. Boh vás žehnaj.
S úctou,
Judy Hentges