Ako Benjamin Netanjahu vrhol dlhý tieň na politiku USA na Blízkom východe

Poznámka redaktora: Nasledujúci text je prvou časťou dvojdielneho seriálu o izraelskom premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a vojne USA proti terorizmu.

Keď sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu snaží zatiahnuť USA do vojny proti terorizmu. do vojny s Iránom, len málo čitateľov si uvedomuje jeho mimoriadnu úlohu vo vojne v Iraku - a v kampani na zničenie Líbye.

Ako uvidíte, vojna USA proti Iránu je jednoducho tretím želaním z Netanjahuovho’30-ročného zoznamu želaní. Ten predložil Kongresu - ako súkromná osoba - v roku 2002.

Osud sveta závisí od toho, či sa jeho tretie želanie splní. Jeho doterajšie výsledky a metódy, ktorými tieto sny o zničení splnil, naznačujú, že Netanjahu opäť dostane to, čo chce.

Mnohí zabudli na obrovskú devastáciu a straty na životoch civilistov a vojakov, ku ktorým došlo počas strašnej vojny v Iraku, ktorá sa až nápadne podobala tomu, čo sa teraz deje v Gaze.

Nasledujúce dve videá vám pripomenú, čo sa stalo v Iraku, a lepšie pochopíte straty na životoch amerických vojakov’ a ďalších’, ku ktorým dôjde, ak sa Izraelu podarí presvedčiť USA, aby sa k nemu pridali vo vojne proti ďalšiemu izraelskému “nepriateľovi” v Iráne.

Toto druhé video odhaľuje ďalšiu fázu masakru, ktorý sa odohral v Iraku.

Zbrane hromadného ničenia

V roku 1990 Benjamin Netanjahu vyslovil tvrdenie, že Irak vyvíja “zbrane hromadného ničenia.”

Netanjahu naznačil, že vtedajší vodca Iraku, sekulárny nacionalista Saddám Husajn, by mohol vyvinúť jadrové zbrane.

Podľa Netanjahuovej stopky sa čoskoro začne vojna, ktorej dokončenie v hodnote triliónov dolárov zanechalo obrovské ľudské, finančné a diplomatické náklady a takmer úplnú likvidáciu starobylej kresťanskej prítomnosti v Iraku, pričom všetky tieto náklady narastajú dodnes.

Tieto príbehy predpovedali hrozivý koniec sľubovanej “mierovej dividendy,” oslavovanej na konci studenej vojny. Netanjahu ich rozprávaním jednoducho rozvíjal naratív, ktorého sila smerovať svet do katastrofy bola zámerne umocnená činmi jeho, ako aj predchádzajúcich izraelských vlád.

Dva roky po tomto vystúpení unikla z archívu Busha st. administratívy ukázal, ako si vojnová mašinéria a jej podvratné propagandistické metódy “zmeny režimu,” zabezpečia prežitie.

Wolfowitzova doktrína unikla do New York Times v roku 1992. Nikdy nebola určená na verejnú spotrebu.

Bol to plán pre postsovietsky svet, v ktorom nebude miesto pre mier ani pre ľudové dividendy – samozrejme, okrem tých, ktorí sa zaoberajú vojnou.

Dokument, po úniku značne prepracovaný, stanovil doktrínu permanentnej vojny v mene mieru. Jej hlavným cieľom bolo:

Vylúčiť nepriateľskú, nedemokratickú nadvládu v regiónoch [Európa, východná Ázia a Perzský záliv], ktoré sú kritické pre naše záujmy, a tým posilniť bariéry proti opätovnému vzniku globálnej hrozby.

V pôvodnom úniku informácií sa uvádzalo, že cieľom je “zaistiť, aby sa neobjavili žiadni súperi” v “západnej Európe, Ázii alebo v bývalom Sovietskom zväze” Tento plán na preventívne zničenie “spojencov”, ako je Nemecko, sa tiež zhodoval s príťažlivou doktrínou, ktorú zastáva “spojenec číslo jeden” Spojených štátov: To bol princíp “preventívneho úderu.

Kombinácia týchto doktrín vytvorila vojnu teroru, ktorá pokračuje dodnes a ničí demokraciu doma, zatiaľ čo ničí národy v zahraničí.

Ale USA mali aj iné možnosti. Mohli si vybrať výhodný mier.

Jedine globálna moc

Tieto doktríny ničiace národy boli prijaté po predchádzajúcej štúdii o tom, čo by mali Spojené štáty urobiť so svojím impériom, a “unipolárnej” moci, ktorú získali po rozpade Sovietskeho zväzu.

V novembri 1990 Thomas Hirschfeld uverejnil správu pre RAND Corporation – poradný think tank Pentagónu – s názvom “Veľká stratégia USA pre 90. roky a ďalšie obdobie.”

V správe sa uvádzali štyri možnosti pre USA. Tri z nich by znamenali zníženie počtu vojenských jednotiek a obrovskú mierovú dividendu, zabezpečenie silnej armády ako “arzenálu demokracie” –, ale vyhýbanie sa zbytočným zahraničným vojnám.

Vláda Georgea H. W. Busha, bývalého riaditeľa CIA, si vybrala štvrtú možnosť: “iba globálna moc.”

V roku 1992, v predposlednom roku pôsobenia tejto administratívy, bola na jej dosiahnutie prijatá Wolfowitzova doktrína.

Neexistovali žiadne zbrane hromadného ničenia, ktoré by ospravedlnili vojnu v Iraku

Nezisková organizácia Iniciatíva pre jadrovú hrozbu zaznamenáva, že Irak “demontoval svoje programy pod dohľadom OSN po porážke vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991.”

V čase vojny a dávno pred prejavom Netanjahua, v ktorom vyzval Spojené štáty, aby odstránili jadrové zbrane.USA, aby ju začali, Irak nemal žiadne zbrane hromadného ničenia (ZHN).

Napriek tomu neopodstatnené podozrenia USA a Západu, že obnovuje svoje programy ZHN, viedli v roku 2003 k americko-americkej vojenskej operácii

“Západný” je zvláštny, aj keď bežný preklep v slove “Izraelský.”

1981: Izrael bombarduje Osirak

Podivný príbeh o zbraniach hromadného ničenia, ktoré boli, teda neboli’, potom zase boli, sa začína izraelským bombardovaním nedokončeného irackého jadrového reaktora v roku 1981.

Izraelské lietadlá zasiahli reaktor bez varovania USA. V deň útokov vtedajší prezident Ronald Reagan povedal: “Prisahám, že verím, že Armagedon je blízko.”

Reagan vyjadril ľútosť nad rozhodnutím izraelského premiéra Menachima Begina konať na vlastnú päsť. “Mal nám a Francúzom povedať, mohli sme niečo urobiť, aby sme odstránili hrozbu.”

Ale podľa vedca, ktorý reaktor navrhol, žiadna “hrozba” vôbec neexistovala.

Nielenže neexistovala hrozba programu jadrových zbraní, izraelskému úderu sa podarilo program vytvoriť. Novinár z Watergate Bob Woodward sa takto vyjadril o výsledku izraelského útoku, opísal v LA Times ako “štátom sponzorovaný terorizmus”:

Izraelské tajné služby boli presvedčené, že ich úder v roku 1981 na jadrový reaktor Osirak asi 10 míľ (16 km) od Bagdadu ukončil Saddámov program.

Naopak [inicioval] tajné financovanie jadrového programu s kódovým označením ‘PC3’, do ktorého bolo zapojených 5 000 ľudí, ktorí testovali a vytvárali ingrediencie pre jadrovú bombu.

Útok Izraelčania formulovali ako “preventívny úder”, čím sa v medzinárodných vzťahoch upevnil precedens vojenského útoku na suverénnu krajinu pred tým, ako sa objavila akákoľvek hrozba.

Tento istý princíp teraz funguje v cenzúre inšpirovanej zmenou režimu doma na Západe, pričom EÚ’je odhodlaná “vopred vyvrátiť” takzvané “dezinformácie” – ako napríklad rozšírené verejné tvrdenia, že Irak nemal žiadne zbrane hromadného ničenia, aby “ospravedlnila” “preventívnu” vojnu, ktorá ho zničila.

Ale program zbraní hromadného ničenia existoval na Blízkom východe 70 rokov. Odmietol sa podriadiť inšpekciám. Vyrobil jadrové zbrane. Odmieta to priznať.

Navyše sa bežne vyhráža ich použitím a má doktrínu “preventívnych” úderov, keď bez varovania útočí na miesta, kde si predstavuje budúcu hrozbu.

Najdrsnejší zo všetkého je opis štátu, ktorý má podľa všetkého doktrínu zničiť všetky ostatné národy tým, že spustí masívnu vlnu prvého úderu jadrovými zbraňami – aby so sebou strhol všetkých ostatných.

Týmto štátom je Izrael.

Netanjahu v roku 2002 naliehal na preventívne údery na Irak, Líbyu a Irán

Benjamin Netanjahu v septembri 2002 predstúpil pred americký Kongres ako súkromná osoba.

Naliehal na USA, aby uskutočnili preventívny úder na Irak, pričom tvrdil, že táto krajina má jadrové zbrane hromadného ničenia.

Irak ich nemal.

Napriek tomu v Kongrese povedal: “Niet žiadnych pochybností o tom, že Saddám vyvíja jadrové zbrane.”

Iracký program zbraní hromadného ničenia bol v 90. rokoch 20. storočia zlikvidovaný a žiadne zbrane hromadného ničenia sa nikdy nenašli, po vojne v Iraku, ktorá sa začala šesť mesiacov po tomto prejave.

Netanjahu sa 12. septembra 2002 zúčastnil na kongresovom vypočutí “Konflikt s Irakom:

Jeho odbornosť spočívala v naliehaní na “preventívne údery” na tri krajiny. Svoju naliehavú požiadavku na vojny, v ktorých by zahynuli americkí vojaci – bez izraelských obetí –, založil na lži. Povedal, že táto lož je “faktom.”

“Je to fakt. Irak, Irán a Líbya sa predháňajú vo vývoji jadrových zbraní. Takže aký je teraz ďalší krok? Ja sa domnievam, že ďalším krokom je voľba  nie je otázkou, či treba konať, alebo aký druh konania a proti komu. 

Nasledujúcim krokom je, samozrejme, “preventívna vojna proti Iraku a zničenie Líbye. Osud sveta teraz závisí od toho, či USA pristúpia k splneniu Netanjahuovho’posledného želania.

Predtým, ako tak urobia, by mali vedieť, že ich vojaci zomreli za známy a zámerný podvod, pričom ako ospravedlňujúci precedens sa uvádza akt “štátneho terorizmu”

Ako kongresový záznam ukazuje, že Netanjahu klamal Kongresu o útoku na jadrový reaktor Osirak v roku 1981:

Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Saddám vyzbrojený jadrovými zbraňami, naša krajina chápe. Pred dvoma desaťročiami, dávno pred 11. septembrom, v roku 1981, Menachim Begin vyslal izraelské letectvo na predpoludňajší nálet, ktorý zničil iracký jadrový reaktor v&nbspOsiraku. Pravdepodobne sa to odohralo niekoľko mesiacov pred tým, ako Saddám’dokázal zhromaždiť kritické množstvo plutónia na prvú atómovú bombu, alebo viac ako jednu.

Prečo to bola lož? Fakty o Osiraku boli známe už desaťročia. Bol navrhnutý tak, aby nebol schopný vyrábať materiál vhodný na výrobu zbraní, a navrhli ho a dohliadali naň francúzski technici, ktorí to zaručili.

Richard Wilson, profesor fyziky na Harvardovej univerzite, ktorý v decembri 1982 vizuálne kontroloval čiastočne poškodený reaktor, v roku 2005 list pre Atlantic:

Po prvé, reaktor v Osiraku, ktorý Izrael zbombardoval v júni 1981, bol francúzskym inžinierom Yvesom Girardom výslovne navrhnutý tak, aby nebol vhodný na výrobu bômb. To mi bolo jasné pri mojej návšteve v roku 1982.

Pokračoval:

Mnoho dôkazov naznačuje, že bombardovanie neoddialilo iracký program jadrových zbraní – ale ho spustilo.

Netanjahu’“odbornosť” pokračoval a odvolával sa na preventívny úder na Osirak ako na pekný príklad, ktorý by mali USA nasledovať. Bol to tiež zločin, ale to Izrael nezastavilo ani predtým, ani dnes:

Uskutočnil Izrael tento preventívny úder preto, že Saddám spáchal proti nám konkrétny teroristický čin?"

Súhlasili sme naše kroky s medzinárodným? Podmienili sme túto operáciu súhlasom Organizácie Spojených národov? Samozrejme, že nie. Izrael konal, pretože sme pochopili, že Saddám vyzbrojený jadrovými zbraňami by ohrozil naše prežitie.

Netanjahu používa očividné pohŕdanie medzinárodným právom a konvenciami zo strany Izraela’ako vzor, ktorý by si mali osvojiť USA. Urobil tak.

Čo na to povedal Wilson? V roku 2012 v diele s varovaním “Bombardujte Irán a určite vyrobí jadrové zbrane,” sa nechal počuť, že “Iračania nemohli’vyvíjať jadrovú zbraň v Osiraku. Vyzývam ktoréhokoľvek vedca na svete, aby mi ukázal, ako to mohli urobiť.”

Dan Reiter, autor knihy Mýtus Osirak a záznamy o preventívnych vojenských útokoch, bol doslova na tej istej stránke. Podľa neho tento “preventívny” úder vytvoril hrozbu, ktorej zničenie bolo jeho deklarovaným zámerom.

“Namiesto toho, aby útok v roku 1981 iracký program jadrových zbraní oddialil, mohol ho v skutočnosti urýchliť,” dodal Reiter.

V dôsledku toho Irak začal s podzemným programom zbraní hromadného ničenia. Podľa Reitera:

Útok zrejme zvýšil Saddámov’záujem o získanie jadrových zbraní. Po útoku Saddám začal podzemný program jadrových zbraní, o ktorom medzinárodné spoločenstvo nevedelo, a preto sa vymanil z okov inšpekcie MAAE.

Múdrosť Netanjahuovej’expertízy” – a preventívnych úderov navrhovaných na Irán dodnes – je spochybnená.

“Vzhľadom na to, že Osirak má byť prototypom úspechu preventívnych útokov proti jadrovému programu darebáckeho štátu”by táto epizóda mala dať zástancom budúcich preventívnych úderov značný pokoj,” upozornil Reiter.

Osem dní po tom, čo Netanjahu vyzval USA na preventívne údery na Irak, Líbyu a Irán, prijala administratíva Georgea W. Busha jeho doktrínu ako súčasť veľkej stratégie USA. Tá bola zverejnená v Stratégii národnej bezpečnosti z roku 2002.

Vyhlásením kampane proti “globálnemu terorizmu”, ktorá by následne zapálila samotnú vec, piaty článok dokumentu zdôrazňoval iracké’programy “biologických… a jadrových zbraní”, keď sa zaväzoval “zabrániť nepriateľom, aby nás, našich spojencov a našich priateľov ohrozovali zbraňami hromadného ničenia.”

Svedectvo Benjamina Netanjahua”pomohlo formovať politiku Spojených štátov zameranú na “zmenu režimu” –, ktorá odštartovala jedno z najvražednejších, obscénne výnosných a podlých období v dejinách. Realizácia tejto politiky začínania vojen “na zabezpečenie mieru” priviedla svet na pokraj Armagedonu, ktorého sa Reagan obával v roku 1981.

Doktrína “preventívnej sily” sa stala otázkou národnej bezpečnosti USA. Táto doktrína, založená na vytvorení hrozby zbraní hromadného ničenia, by inšpirovala vojny vedené na príkaz Netanjahua’a “neokonzervatívnou” frakciou vrátane samotného Wolfowitza do série vojen, ktoré nikdy neboli vyhrané, stáli viac ako 9 biliónov dolárov a ktorých ľudské a sociálne náklady doma i v zahraničí stále rastú.

Toto je princíp mašinérie smrti, ktorá teraz doma ničí demokraciu, a jej pôvod vás možno prekvapí.