- Úcta k Najsvätejšej sviatosti je dôležitá pre tradičného katolíka.
- Musíme sa pokoriť pred Kristom, Kráľom kráľov, a uznať jeho autoritu.
- Boj medzi dobrom a zlom sa odohráva aj v dnešnej spoločnosti.
- Sväté prijímanie posilňuje dušu a je liekom proti moru sveta.
Poznámka redakcie: Nasleduje plné znenie homílie arcibiskupa Carla Mariu Viganaò’na sviatok Božieho Tela.
Et verbum caro factum est, et habitavit in nobis.
- “A Slovo sa stalo telom, a prebývalo medzi nami.” (Jn 1, 14)
(LifeSiteNews) — Tantum ergo Sacramentum veneremur cernui – “Padnime na kolená v úcte k takej veľkej sviatosti.” Toto sú slávne slová hymnu na Božie Telo, ktorý zložil svätý Tomáš Akvinský, rovnako ako ostatné liturgické texty tohto sviatku. Opakujeme ich zakaždým, keď je Najsvätejšia sviatosť vystavená adorácii veriacich, pričom svoje vnútorné rozpoloženie zdôrazňujeme sklonením tela v rovnakom postoji ako Mojžiš pred horiacim kríkom. Aj kňazi Novej zmluvy si na znak úcty zakrývajú ruky humerálnou rúškou, keď majú udeliť eucharistické požehnanie. A práve takýmto spôsobom – cernui, “vyčerpaní” – sa musíme predstaviť aj pred Kráľom kráľov.
Moderná mentalita nenávidí každú pozemskú hierarchiu a hlása rovnosť jednotlivcov nie preto, že by chcela mier a bratstvo medzi ľuďmi, ale preto, že veľmi dobre vie, že jediná pozemská spoločnosť, v ktorej môže vládnuť mier a bratstvo, je tá, v ktorej je občianska i náboženská autorita zástupným vyjadrením jedinej, najvyššej moci nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa a Veľkňaza. Pretože práve okolo ontologickej skutočnosti univerzálneho Kristovho panstva sa točí celé stvorenie: omnia per ipsum facta sunt, et sine ipso factum est nihil, quod factum est – “Všetko povstalo skrze neho; a bez neho nepovstalo nič, čo povstalo” (Jn 1, 3).
Čítaj: Vatican official says 77% of cases sent to discipline office are about child abuse
História vykúpenia sa točí okolo Krista, Nepoškvrneného slnka; a kríž na vrchole Golgoty sa stal stredobodom vesmíru: Stat Crux, dum volvitur orbis – “Kríž stojí, kým sa slovo obracia.”Ten istý kríž je zasadený na našich oltároch, kde kňaz koná v osobe Krista a kde sa Kristus obetuje pod podobou chleba a vína. A práve v Kristovi sa všetko sumarizuje, práve v ňom nadobúda zmysel každý aspekt nášho života, práve jemu musíme skladať účty z vlastnej duše a z duší tých, ktorých nám Prozreteľnosť zverila do opatery.
Svet nechce pokoj, pretože pokoj existuje len tam, kde je Kristus, a ak má vládnuť satan, musí vládnuť aj chaos, skaza a vojna. Kristov pokoj je založený na stabilite poriadku a tento pozemský poriadok musí byť nevyhnutne zrkadlom božského poriadku: sicut in cœlo et in terra – “na zemi ako v nebi.”
Je veľmi bolestné vidieť, že uprostred spoločnosti nepriateľskej voči Kristovi a úplne oddanej zlu sa katolícka hierarchia fakticky oddelila od cirkevného tela, čím spôsobila pohoršenie veriacich a odcudzila aj kňazov a rehoľníkov. Práve v čase, keď bitka zúri najostrejšie, generáli a dôstojníci otvoria dvere citadely a nechajú zmasakrovať vojakov aj civilistov. Bella premunt hostilia “nepriateľské vojská tlačia,” spievame v hymne Verbum Supernum Prodiens na Laudatio na sviatok Božieho Tela: hrozné vojny, a sú to duchovné vojny, na ktoré musíme byť pripravení: da robur, fer auxilium – “daj silu, nes pomoc.” Ale tieto bitky, ktorým denne čelíme ako jednotlivci i ako cirkevné telo, sú súčasťou epochálnej vojny, ktorú už raz a navždy vyhral náš Kráľ a Pán, ktorý sa stal naším spojencom, urobil sa pokrmom našich duší, obetoval sa ako výkupné svojím vlastným umučením a triumfálne sa vydal za odmenu: Se nascens dedit socium, convescens in edulium, se moriens in prætium, se regnans dat in præmium – “Keď sa narodil, stal sa naším spoločníkom, vo svojej hostine sa dal za pokrm, keď zomrel, stal sa našou odmenou, vo svojom kráľovstve sa dáva ako odmena.”
Táto zrada rímskeho sanhedrinu sa nijako nelíši od zrady veľkňazov v časoch nášho Pána. Ich podriadenosť moci je rovnaká a obaja pohŕdavo považujú Krista za uzurpátora moci, ktorú si v skutočnosti privlastnili oni. Ale tak ako medzi vtedajšími zástupmi boli tí, ktorí triumfálne vítali Kráľa Izraela, a tí, ktorí ho dali ukrižovať, tak aj dnes sú tí, ktorí ho milujú a uctievajú, a tí, ktorí ho znesväcujú a opúšťajú ho pre svätokrádež.
Čítaj: Arcibiskup Viganò obviňuje pápeža Františka z ‘rovnakých zneužití’ ako kardinál McCarrick
Podobne ako sa to stalo počas umučenia, Pán súhlasí s tým, aby sa nechal urážať a biť aj vo svojom eucharistickom tele, a ostatní apoštoli ho opúšťajú, zapierajú a vydávajú ho jeho nepriateľom. Dnešní judaisti nie sú o nič menej vinní ako Iškariotský, ktorého nie náhodou obdivujú; a kým jeho zradu popierajú, svoju vlastnú sa snažia utajiť.
Ale táto prítomnosť – bez ktorej by bol koniec sveta – zhromažďuje pri úpätí svätostánku mnoho dobrých duší, mnoho jednoduchých ľudí, mnoho kajúcich sa hriešnikov, ktorí práve tým, že si kľaknú na kolená a klaňajú sa svojmu Bohu, Pánovi a Kráľovi, nachádzajú silu a milosť prejsť púšťou tohto sveta, temnotou tejto vzdorovitej a nepriateľskej spoločnosti. Manna absconditum – “skrytá manna”: nebeská výživa, viatikum na pozemskú cestu k večnosti. Panis supersubstantialis, Chlieb anjelov, ktorý sa stáva Chlebom ľudí. O res mirabilis: manducat Dominum pauper, servus et humilis – “Chudobný človek, služobník, pokorný človek sa živí Pánom!"”
Svet nechápe neoceniteľný dar, ktorý nám Pán dal, keď sa skutočne sprítomnil v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Nechápe tento dar, pretože každá duša, ktorá sa dôstojne živí Najsvätejšou Eucharistiou, dostáva spolu s ňou ohromnú ochranu milosti, rast v čnostiach a pokrok vo svätosti. Tu na zemi nadobúda takpovediac dôveru v božskú prítomnosť Boha, ktorá ju robí blahoslavenou vo večnosti. Sväté prijímanie je liekom proti moru sveta, pretože v každej duši obnovuje prvenstvo nášho Pána nad stvoreniami a povzbudzuje každú dušu k boju pod zástavou kríža.
Pozor: samota, do ktorej satan tlačí svoje obete, je predovšetkým vzdialenie sa od Pána, opustenie alebo znesvätenie svätého prijímania a pohŕdanie Najsvätejšou sviatosťou. A keď sa v duši, ktorá bola stvorená na to, aby v nej prebýval Boh, vytvorí táto obrovská prázdnota z jeho neprítomnosti, surogát, povera a ideológia odhalia svoj podvod a ukážu deformované črty nepriateľa, ktorý nám, úbohým smrteľníkom, závidí privilégium, ktoré bolo udelené a odopreté samotným anjelom.
Preto je dôležité, aby sa naša duša stávala čoraz dôstojnejším stánkom pre Pána; nech žiari jednoduchosťou a slušnosťou, aby sa nechala odzrkadliť božskou nádherou nepoškvrneného Baránka.
Nezabudnite, drahí bratia, často navštevovať Najsvätejšiu sviatosť. Nezabúdajte posielať svojho anjela strážcu k Božskému väzňovi svätostánku, aby mu za vás vzdával náležitú poklonu. Nezanedbávajte vzdávať vďaky po svätom prijímaní, pretože v týchto požehnaných chvíľach váš hlas stúpa k nebu prijateľnejšie. Ak je to hlas detí, pohne Najsvätejším Srdcom nášho Pána: naučte ich prosiť Ježiša v Najsvätejšej sviatosti, aby ich urobil svätými a poplietol plány Jeho (a našich) nepriateľov.
V tento slávnostný sviatok, v ktorom si svätá Cirkev uctieva svojho Pána tým, že ohlasuje svoju nezmenenú vieru v reálnu prítomnosť Najsvätejšej sviatosti, sa vraciame k úpätiu oltára, k Tomu, ktorý je a musí byť stredobodom všetkého. Vo varovaní svätého Pavla’instaurare omnia in Christo “obnoviť všetko v Kristovi” (Ef 1, 9) rozpoznávame výzvu, aby sme každý aspekt nášho života rekapitulovali v eucharistickom Kráľovi, quia te contemplans totum deficit, pretože len kontempláciou Krista si uvedomujeme, že bez neho všetko ostatné nemá žiadnu hodnotu. A tak to aj môže byť.
+ Carlo Maria Viganò, arcibiskup
2. júna 2024
Dominica infra Octavam Corporis Christi