Kardinál Müller hovorí heterodoxnému respondentovi: Je sviatostne nemožné" vysvätiť ženy

Kardinál Gerhard Müller v rozhovore pre heterodoxné médiá potvrdil večné katolícke učenie, keď vyhlásil, že “je sviatostne nemožné” vysvätiť ženy za kňazky a že je “omylom”, ak si ženy myslia, že by mohli byť “povolané” do svätenia.

Prelát sa tiež ohradil voči prehnaným predstavám o pápežskej poslušnosti a voči’tvrdeniu respondenta, že sexuálne zneužívanie v Cirkvi súvisí s čisto mužským kňazstvom, ktoré odmietol ako “ideológiu založenú na proticirkevných predsudkoch” a marxizme.

V rozhovore pre pro-potratový, nominálne katolícky švajčiarsky portál kath.ch sa kardinála Müllera opýtali na myšlienku vysväcovania žien za kňazky. Bývalý šéf Kongregácie (teraz dikastéria) pre náuku viery (CDF) vysvetlil, že otázka “kňaziek” nezávisí od “emancipačných a sociologických aspektov.”

Naopak, závisí od spôsobu, akým Ježiš Kristus uskutočnil sviatosť svätenia, a od otázky “čo patrí k tejto sviatosti kňazského svätenia.”

“Tak ako patrí k sviatosti manželstva ako nerozlučiteľného zväzku muža a ženy, že muži nemôžu ženiť mužov. Sexuálne určenie totiž Stvoriteľ vložil do prirodzenosti človeka.”

“Ježiš povolal apoštolov a z apoštolskej služby vznikol úrad biskupa, presbytera a diakona,” povedal kardinál Müller. “A to je symbolicky spojené s mužstvom.”

“Kňaz vo svojom mužstve predstavuje Krista, ženícha Cirkvi, ktorá je jeho nevestou,” vysvetlil prelát. “Má neviditeľný vzťah s nevestou, Cirkvou. Cirkev nemôže byť reprezentovaná mužom, pretože je ženská a Mária, Božia Matka, je jej archetypom. Z povahy sviatosti vyplýva, že Krista vo vzťahu k Cirkvi môže zastupovať iba muž.”

“Obraz ženícha a nevesty pochádza zo Starého zákona a svedčí o podriadenosti,” tvrdila v odpovedi novinárka kath.ch Jacqueline Straubová. “Druhý vatikánsky koncil hovorí o rovnosti pohlaví.”

“Obraz neprotirečí základnej rovnosti všetkých ľudí v ich osobnom vzťahu s Bohom,” odpovedal kardinál Müller. “Ukazuje však, že muž sa nemôže stať matkou a žena otcom – aj keď je tu tendencia relativizovať stvoriteľský základ ľudskej sexuálnej existencie. Povolanie pochádza od Boha. Človek by sa musel sťažovať na samotného Boha, že stvoril ľudské bytosti ako muža a ženu.”

“Povolanie pochádza od Boha. Človek by sa musel sťažovať na samotného Boha, že stvoril ľudské bytosti ako muža a ženu.” – Kardinál Gerhard Müller

Na otázku, či môžu byť ženy povolané ku kňazstvu, nemecký prelát odpovedal: “Ak je sám Kristus zakladateľom tejto sviatosti, potom nemôže sám sebe protirečiť.”

“On nebude takto definovať povahu tejto sviatosti a potom zároveň svojvoľne povolávať ženy k tomu, čo vlastne odporuje symbolike tejto sviatosti.”

“Koniec koncov, nemôžeme používať naše úvahy o možnostiach, aby sme Boha usvedčili z nedostatku logiky,” pokračoval. “Ľudský rozum by sa postavil nad božský rozum, keby sme boli v pozícii, že môžeme Bohu dokázať nezrovnalosti alebo dokonca nespravodlivosť.”

Na otázku, čo sa stane, ak ženy povedia, že sú povolané ku kňazstvu, kardinál Müller povedal: “To musí byť omyl. Ženy nemôžu byť povolané do tohto úradu. To je čistý subjektivizmus.”

“V roku 2002 bolo na Dunaji vysvätených niekoľko žien za ‘kňažky’. Čo si o tom myslíte?" ”opýtal sa Straub.

“Bola to provokácia nehodná sviatosti svätenia. Vysviacka na kňaza bola neplatná, pretože neboli splnené vnútorné požiadavky. Žena nemôže byť vysvätená za kňaza. To je sviatostne nemožné.”

Pri riešení krízy zneužívania duchovných v Cirkvi Straub tvrdil, že “jedným z faktorov rozsahu škandálov zneužívania je mužsky orientovaná a uzavretá hierarchia,” napriek tomu, že kríza zneužívania v protestantskom spoločenstve v Nemecku, ktoré má ženské a vydaté pastorkyne, bola v rovnakom časovom období pravdepodobne horšia ako v Katolíckej cirkvi.

Čítajte: Protestantská cirkev v Nemecku mala od roku 1946 vyše 9 000 obetí sexuálneho zneužívania: správa

“Ide o ideológiu založenú na proticirkevných predsudkoch,” odpovedal kardinál Müller. “Štatisticky povedané, 95 percent zneužívania detí sa deje v oblasti výchovy rodiny a mládeže, čo nemá nič spoločné s hierarchicko-sakramentálnou konštitúciou Cirkvi a celibátom kňazov.”

“Kňazi sú vo všeobecnosti podozriví. Pre staré a nové marxistické ideológie je typické, že za svoje činy nie je vinný jednotlivec, ale kolektív, ku ktorému patrí,” uviedol.

“To pravdepodobne znie uším postihnutých [zneužívaním] posmešne,” povedal Straub.

“To je známy trik, ktorý sa používa na oslabenie odhalenia spomínanej antiklerikálnej ideológie apelovaním na emócie,” odpovedal kardinál Müller. “Každý slušný človek trpí spolu s obeťami akéhokoľvek zverstva. Nemôžeme však zostať necitliví ani voči tým, ktorí boli nevinne obvinení a ocitli sa v mlynoch spravodlivosti.”

Na otázku o heterodoxnom globálnom “synodálnom procese” bývalý šéf CDF povedal, že “nesmie –, ako hovorí sám pápež František – byť nesprávne chápaný ako akýsi cirkevný parlament, ktorý chce Kristovej Cirkvi vnútiť ústavu vytvorenú človekom podľa ducha doby. Alebo ako akási diskusná skupina nezáväzného charakteru, a potom pápež nakoniec rozhodne čisto svojvoľne.”

“To je nezlučiteľné s katolíckym chápaním Cirkvi,” argumentoval.

“Súčasný názor je taký, že treba byť poslušný len pápežovi, bez toho, aby pápež svoje výroky zdôvodňoval Svätým písmom, apoštolskou tradíciou a záväznými rozhodnutiami Magistéria, len na základe svojej formálnej autority,” pokračoval kardinál Müller. “Toto je prehnané, ba dokonca falošné chápanie primátu. Neexistuje žiadne absolutistické chápanie cirkevnej autority. Pápeža nemožno ani inštrumentalizovať pre vlastnú ‘konzervatívnu’ alebo ‘modernistickú’ agendu, ktorá obchádza podstatu Cirkvi ako sviatosti ustanovenej Bohom na spásu sveta.”

Kardinál Müller’jednoznačne potvrdil večné učenie Cirkvi, čo ostro kontrastuje s nedávnymi vyjadreniami kardinála Jeana-Clauda Hollericha, ktoré urobil v rozhovore pre ten istý portál. Hollerich – blízky spojenec pápeža Františka, ktorého pontifik minulý rok – vymenoval do svojej osobnej rady kardinálskych poradcov, známej ako C9; nepravdivo tvrdil, že odmietnutie cirkevných’svätení žien “nie je neomylným doktrinálnym rozhodnutím”, a preto ho možno zmeniť.

Čítajte: Kardinál Hollerich opäť nepravdivo tvrdí, že katolícke učenie o kňazstve výlučne pre mužov ‘môže byť zmenené’

Nemožnosť ženských svätení

Pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste z roku 1994 vyhlásil Ordinatio Sacerdotalis že je ontologicky nemožné, aby boli ženy vysvätené.

V roku 1995 Kongregácia pre náuku viery na čele s kardinálom Josephom Ratzingerom, odpovedal na dubium potvrdením, že učenie Jána Pavla II’v Ordinatio Sacerdotalis treba mať za definitívne a treba ho chápať ako súčasť depozitu viery, ako ho “neomylne stanovilo riadne a všeobecné Magistérium.”

V roku 2019 sa kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery (CDF), rozprával s LifeSite’dr. Maike Hicksonovou o otázke “ženského svätenia,” vydal kategorické vysvetlenie o katolíckom zákaze vo veci žien ako kňazov alebo diakonov:

Je však bezpochyby isté, že toto definitívne rozhodnutie pápeža Jána Pavla II. je skutočne dogmou viery Katolíckej cirkvi a že to tak samozrejme bolo už predtým, ako tento pápež definoval túto pravdu obsiahnutú v Zjavení v roku 1994. Nemožnosť, aby žena platne prijala sviatosť svätenia v každom z troch stupňov, je pravda obsiahnutá v Zjavení a je teda neomylne potvrdená Magistériom Cirkvi’a predložená ako hodná viery.

V roku 2018 vtedajší prefekt CDF kardinál Ladaria Ferrer, SJ, obhajoval učenie Ordinatio Sacerdotalis  ako nesúce znak “neomylnosti,” s tým, že Ján Pavol II;formálne potvrdil a explicitne vyjadril, aby odstránil všetky pochybnosti, to, čo ordinárne a univerzálne Magistérium v priebehu dejín dlho považovalo za súčasť depozitu viery.”